nepočkal

Mraky na východe ešte slnku nedovolia vykuknúť. Najprv začujem suché lístie v neďalekom lesíku a v okamihu registrujem aj pohyb. Lišiak mi ide šikmo oproti. Nos pri zemi, neustále v pokluse. Nie som ničím maskovaný, tak si v príhodnej sekunde automaticky dávam "k zemi". Viem, že keď sa naše pohľady stretnú, bude v momente po všetkom.