Aj keď je na fotke medveď, vždy si pri nej spomeniem práve na prvé stretnutie s vlkom. Kráčajúc v podraste čučoriedok zrazu na neďaleký smrek podo mnou vybehol fučiaci medveď. Myslel som si, že ma zacítil a vyplašil som ho. Medveď sa však pozeral smerom dole pod seba, nie mojim smerom. Po pár sekundách zo stromu zoskočil a utekal niekam dole svahom. Pokúšal som sa ho zachytiť, no keď sa mi stratil z dohľadu, zložil som foťák z oka... v tom som zbadal šedé vlčie telo, ako sa krčí v horskej tráve presne na mieste, odkiaľ vybehol medveď. Vlk práve značkoval a ja som stihol urobiť len jedinú fotku pred tým, ako sa rozbehol smerom za medveďom a rovnako zmizol medzi stromami. Ostal som stáť na mieste a prezeral si tých pár záberov. Stojac v pralese, kde človek prichádza na úplne iné myšlienky, to bol vážne silný zážitok. Naraz som zbadal, ako sa medveď vracia naspäť ku mne po padnutom smreku, ktorý využil ako most. Tak vznikol tento záber.