~ Pred zotmením

Slnko zašlo za horizont zhruba 10 minút dozadu a les začalo postupne zahalovať večerné šero. Na machom obrastených skalách sa odrážali už len oranžové zore na horizonte a lesom sa niesol večerný spev vtákov. V tom som započul pár tichých krokov a z ničoho nič sa zhmotnili všetky moje predstavy. Rys sa skutočne posadil tam, kde som si ho celú dobu predstavoval... od chvíle, čo som sa mu pozeral do očí vôbec prvý raz a zároveň naposledy, ubehlo 367 dní, teda presne rok a dva dni. Kde za ten čas tento rysí kocúr bol a aké skryté lesné zákutia musel navštíviť, to si môžem len predstavovať.