Moje prvé stretnutie (aj keď len z diaľky) so sopkou Fagradalsfjall.
Boli to prvé hodiny na Islande, hneď po prílete a vybavení nutných záležitostí sme išli do Grindavíku.
Bol už večer, sopku bolo vidieť už z diaľky, striedavo
vybuchovala a zhasínala. Vybrali sme sa na nie veľmi prefotené miesto, k majáku Hópsnes na samotné pobrežie divokého oceánu. V jeho okolí je zopár lodných vrakov, ktoré vypovedajú o zúrivosti a nebezpečenstve oceánu.
Vybral som si jeden a spolu s majákom a sopkou takto podčiarkujú charakter Islandu - drsná nepredvídateľná ale krásna krajina, oheň a voda (aj keď tá je na fotografii iba v prenesenom význame).
Ešte aj teraz mám zimomriavky, keď si spomeniem na atmosféru toho miesta - za chrbtom mi hrozivo hučal oceán, predo mnou v tme vrak, maják a vybuchujúca sopka v diaľke.
(Napravo od sopky je vidieť malé svetielka - to sú skupinky ľudí na ceste k vulkánu).