Voda po záplave zo zničenej Kachovky opadla. Ostali len zničené domy a ďalšie ľudské osudy. Na to čo sa potom ako Rusi vyhodili Kachovku do vzduchu, nikto nebol pripravený. Nikto. O siedmej ráno bolo vody po kolená. Ľudia si obuli gumáky a čakali. O osem tridsať boli vody dva metre a ľudia utekali. Nestihli si často zobrať ani to najnutnejšie.
Domy v Chersone boli zatopené po strechy. Paneláky po prvé poschodie. Voda opadla, ľudia sa vracajú. Z ulíc odstraňujú blato a mŕtve ryby. Blata sú aj plné domy. Zničené domy. V meste nie je elektrika, netečie pitná voda. Ale Chersončania sa nevzdávajú.
„Minulý rok na jar prišli Rusi. Nikto ich nevolal. Prišli nás chrániť pred neexistujúcou hrozbou. Kradli, mučili, znásilňovali. Keď ušli, začali nás bombardovať. Obytné domy, obchody – to boli ich hlavné ciele. A teraz sa nás pokúsili utopiť ako mačence,“ opisuje so slzami v očiach situáciu v Chersone Iryna.