Všetkým, čo vojnu chcú.Sa spýtajte,ó,spýtajte sa materí,či túžia za vojnou,keď deti uspávajú,či túžia zas blúdiť od dverí do dverí s batôžkom perín–k tým, čo strechu dajú!
Otcov sa spýtajte!Tých otcov skúpej reči,čo s tajnou pýchou rast synov sledujú–či sa im chce do múk, hrôz a nebezpečí rozbíjať svet, čo sami tak budujú!Detí sa spýtajte!Ich očiek ako studne.
Nuž?kto si trúfa ich zavaliť pohromou?Kto túži zbaviť ich matiek ruky vľúdnej,priniesť im hlad a strach–dať trosky za domov!Milencov tážte sa!Oni sú soľ zeme a vlastná sila ich napĺňa úžasom…Bojovať?Oj,áno–lenže za mier chceme,za dom a záhradku s oblohou belasou!Zvierat sa pýtajte!Smutných radov koni,čo v paľbe zúrivej šli krotko po svoj diel;vtákov sa pýtajte,spálených jabloní,mostov sa pýtajte,kto z nich by vojnu chcel!Zeme sa pýtajte!Zbitého jej tela,
rozrytých chotárov,vypálených miest…Ó, tej sa pýtajte,či by vojnu chcela,či chce piť našu krv, naše telá jesť A všetko zvolá:Mier!A všetci skríknu:Nie!
Kto požiar zapáli,nech v ohni zahynie.