4 dobrodružné dni v národnom parku Hortobágy

Od 3.10 do 6.10.2013 prebiehal workshop fotografovanie vtáctva, prírody a dokumentu v Hortobágy s Tomášom Hulíkom. Na workshope sa zúčastnilo 9 "workshopákov", ktorí sa podujali na dobrodružstvo každodenného vstávania do mrazivého rána.

 

 

 

Áno, vtedajšie ranné teploty dosahovali -3 až -4 stupne Celzia. Každé ráno nás čakal 10km pochod za tmy za fotografiami vtáctva, ktoré sa zlietava na rybníkoch v národnom parku Hortobágy. Na svojej ceste do Afriky tu odpočívajú Žeriavy Popolavé, ktoré už urazili kus cesty a čakajú na prvé mrazy, aby sa pohli ďalej. Cez deň sa kŕmia na okolitých poliach na zvyškoch úrody, hlavne na kukurici. Na noc sa utiahnu na jazero, kde sú v strede na plytčine relatívne dobre chránené pred možným ohrozením z brehu. A práve večerný prílet na jazero a ranný odlet ponúkajú neuveriteľný zážitok.

 

Ranné odlety z rybníka 

 

Predstavte si desaťtisíce veľkých vtákov, ako v kŕdľoch a šíkoch križujú oblohu a smerujú do jedného priestoru. Je to divadlo, na aké nezabudnete. Prelety, pristávanie, krik, plieskanie krídel, jednoducho obrovská energia prírody. A v podvedomí vám tkvie myšlienka zázračného putovania z Dánska, Nórska, Fínska, Francúzka do krajín severnej Afriky!

 

 

 

Fotografovanie je náročné pre nízku hladinu osvetlenia a nutnosť používať naozaj dlhé teleobjektívy vzhľadom na vzdialenosť vtákov od brehu jazera. Často ani 800mm ohnisko nie je dosť dlhé na to, aby detailne zachytilo letiaci kŕdlik žeriavov pristávajúci do stredu jazera. 

 

 

 

 

 

 

Našťastie sa dajú letiace žeriavy fotografovať aj z vyhliadok pred jazerom. Táto scéna ponúka takisto jedinečný zážitok. Pri západe slnka za súmraku sa dlhé rady a útvary v tvare šípu presúvajú smerom k jazeru a prelietajú niekedy na dostrel 200mm objektívu.

 

 

 

 

 

 

Po rannom divadle sme sa často vybrali fotografovať iné vtáky, ktoré na jazere ostávajú a podarilo sa nám niekoľko úlovkov. Medzi najvzácnejšie patril Chriašteľ, Orliak morský alebo krásne Fúzatky naháňajúce potravu v trstine. 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Na workshope sa zišla partia ľudí, ktorí si spolu rozumeli pre svoj pozitívny vzťah k fotografii a k prírode. Aj preto sme boli všetci ochotní obetovať spánok, námahu a pravidelné jedlo. Pravidelnými sa stali len večere v miestnej Czarde s tradičným maďarským jedlom. Jókai, Halásle, Šomló halušky a ďalšie chutné jedlá nám dodávali potrebnú energiu na ďalší dobrodružný deň.  

 

 

 

 

Osobitnú kapitolu tvoril tradičný trh či aukcia rohatého dobytka pusty. Pre mnohých to bola zaujímavá udalosť napriek tomu, že aukcia bola podľa slov menej pompézna ako po minulé roky.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Myslím si, že sme všetci odišli z workshopu obohatení o nové zážitky a skúsenosti a tešíme sa na poworkshopové stretnutie, kde si premietneme viac fotografií, ktoré sme nafotili, a spolu s lektorom vyhodnotíme workshop.

Dovidenia priatelia!