Ako si Nikon Z fc poradil pri dokumentárnej a street fotke?

Keď ma pred časom Honza Kozák z Nikonu oslovil, že by sme spolu mohli natočiť video o mojej práci a novom Nikon Z fc, neváhal som ani chvíľu. Hneď som začal v hlave vymýšľať scenár. Od začiatku nám bolo jasné spojenie ja + Z fc = street foto. So Z fc som sa už pred tým párkrát vybral do ulíc Bratislavy. Vzhľadom mi pripomína môj milovaný filmový Nikon FM3A. Podobajú sa nielen vizuálne, ale aj ovládaním mechanickými voličmi. Spomínam si pri ňom na všetko, čo som s FM3A prežil. Ako som ním fotil môj srdcový projekt Other peopleʻs music, v ktorom som v rôznych európskych mestách od Hamburgu až po Moskvu fotil ľudí, ktorí počúvali na ulici hudbu zo slúchadiel. Odfotil som ich a opýtal, čo počúvajú. Niekedy to bolo naozaj prekvapujúce. Vznikla z toho aj výstava street portrétov. Pri fotografiách boli umiestnené prehrávače a slúchadlá, v ktorých hrala hudba, ktorú človek na fotografii vo chvíli fotografovania počúval. Keď som blúdil ulicami so Z fc, dostal som dokonca otázku, či to ešte dnes naozaj niekto fotí na film?

Na Nikon Z fc som si veľmi rýchlo zvykol, má veľmi jednoduché manuálne ovládanie no zároveň je vybavený modernými vymoženosťami. Ak mám na aparáte nasadený manuálny objektív, na to, aby som zistil, ako je fotoaparát nastavený, ho vôbec nepotrebujem zapínať. Na voličoch vidím aký mám čas závierky, clonu, ISO i prípadnú korekciu expozície.

Pri komerčnej tvorbe používam full frame Nikon Z 6II s rôznymi Z objektívmi, Nikon Z fc sa pre mňa stal spoločník na voľné chvíle. Vtedy, keď chcem ísť „naľahko“ a fotenie si užiť. A tak pri vymýšľaní scenára nám s Honzom skrsla myšlienka doplniť street fotku obľúbeným dokumentom. Je to už jedenásť rokov, čo som dokumentoval život na salaši v Nízkych Tatrách. Odvtedy som mnohokrát myslel na to, že sa tam chcem ešte vrátiť. Teraz som mal konečne vynikajúci dôvod. Vtedy som mal so sebou Nikon D3, tentokrát som vzal Nikon Z fc a pre porovnanie aj Z 6II.

Vedel som, že nás tam pri fotení čakajú náročné svetelné podmienky, obrovské kontrasty, keď do koliby dopadajú slnečné lúče a nedostatok svetla. Veril som Z fc-éčku, že tú výzvu zvládne, že poslúži aj v náročných podmienkach a dostanem z neho kvalitný materiál.

Z objektívov som si na dokumentovanie života na salaši vzal štandardný zoom 16-50 mm na zachytenie exteriéru a prostredia. Vo vnútri samozrejme treba svetelnejšie sklá. Tešil som, že vyskúšam novú 28 mm f/2,8, ale potreboval som aj niečo širšie, pretože priestor je tam dosť stiesnený a tmavý. Využil som preto aj full frame objektívy 20 mm f/1,8 a 24 mm f/1,8, čiže po prepočte 30 mm a 36 mm.

Veľmi sa teším z tejto skúsenosti, po rokoch sa toho na salaši veľa zmenilo. Úplne nové osadenstvo – bača aj valasi. Bolo ľudsky náročné vypočuť si príbehy, ktoré postretli za ten čas chlapov, ktorých som tu pred jedenástimi rokmi spoznal, a ktorí ma medzi seba na pár vzácnych chvíľ prijali. Spomienky na tie dni, ktoré som tu s nimi strávil, mi zostanú navždy. Tentokrát to bolo iné. Už je tu voda a z generátora aj elektrina, ovce už nedoja ručne, majú na to modernejšie stroje. Napriek tomu, je tento salaš aj naďalej nádherné, autentické miesto s pracovitými chlapmi. Som rád, že som mohol spoznať novú partiu. Opäť sme odchádzali plní dojmov a zážitkov.

Nech sa páči, pozrite si kompletné video o mojej skúsenosti s Nikonom Zfc.