Predstavím vám svoje tri najobľúbenejšie historické bratislavské cintoríny, ktoré rád navštevujem s fotoaparátom v ruke. Ja si so sebou beriem najčastejšie portrétny objektív, alebo teleobjektív. Zameriavam sa na detaily a prácu s malou hĺbkou ostrosti.

Ondrejský cintorín

Vôbec prvý, ktorý som si obľúbil je Ondrejský cintorín. Keď som bol malý, vedľa neho som býval a vyrastal. Chodil do jasličiek a hrať sa do neďalekej Medickej záhrady. To už je nápoveda, kde ho máte hľadať. Niekto by povedal, že ja na Nivách, iný že už je v Starom meste. Ondrejský cintorín je historický cintorín nachádzajúci sa v Bratislave, v mestskej časti Staré Mesto na Ulici 29. augusta. Patrí k najstarším bratislavským cintorínom. Založený bol v roku 1784 a pôvodne patril mestskej farnosti svätého Martina. Pochovávalo sa na ňom až do päťdesiatych rokov 20. storočia, v súčasnosti sa tu pochovávajú ľudia iba výnimočne.

Na tomto cintoríne odpočíva veľa známych osobností. Herci, architekti, politici, dokonca aj bratislavská legenda - Schöne Náci, vlastným menom Ignác Lamár. Jeho ikonická socha je na rohu Hlavného námestia. Alebo „bratislavský Robinson“ Karol Jetting. Jeho kedysi pekný náhrobok, s plachetnicou, niekto zničil. Nájdete tu aj hrob Juliusa Satinského, ktorý býval na neďalekej Dunajskej ulici.

Na tento cintorín chodievam fotografovať aj flóru. Na jar je tu hojnosť snežienok,  fotografujem aj stromy, či ľalie.

Cintorín pri Kozej bráne

Cintorín pri Kozej bráne (nem. Gaistor-Friedhof) je cintorín v historickej časti Bratislavy. Jeho súčasnú polohu vymedzujú ulice Palisády, Šulekova a Bradlianska.

Evanjelický cintorín, zapísaný do zoznamu kultúrnych pamiatok, patrí k významným pietnym miestam v Bratislave a je dôležitým svedectvom slávnej histórie dnešného hlavného mesta Slovenska.

Cintorín, prístupný tak zo strany Šulekovej ulice (hlavný vchod) ako aj z ulice Palisády (občasný vchod), je dnes vizuálne rozdelený na viacero sektorov. Jednotlivé hrobové sú pomerne chaoticky usporiadané, čo súvisí s jeho vývojom a postupným rozširovaním. Aj napriek tomu, že cintorín ako celok ako aj viaceré náhrobky boli vyhlásené za kultúrne pamiatky, ich stav je žalostný. Mnohé, často umelecky či historicky cenné náhrobníky, podliehajú neúprosnému zubu času a o niektorých dnes vieme iba na základe archívnych záznamov.

Návštevník sa prechádzaním jednotlivými sektormi na náhrobkoch oboznamuje s viac či menej známymi menami osobností, ktoré spoluvytvárali spoločenský kolorit mesta a patrili často k jeho významným obyvateľom.

Okrem mnohých zaujímavých náhrobníkov sa na Cintoríne pri Kozej bráne nachádzajú dve významné stavby. Koncom 18. storočia v juhozápadnej časti cintorína postavili arkádovú hrobku uhorského šľachtica, baróna Jána Jesenáka (János Jeszenák, 1800 – 1849). Bývalého nitrianskeho župana, účastníka uhorského odboja. Doširoka roztiahnuté priečelie Jesenákovskej hrobky v klasicistickom štýle je charakteristické svojimi dvoma arkádovými krídlami (každé so siedmymi oblúkovými poľami) zvierajúcimi medzi sebou na štvorcovom pôdoryse postavenú ústrednú halu zvanú mausoleum.

Druhou významnou stavbou na cintoríne je pôvodne rozlúčková kaplnka. Jej neorománske priečelie obrátené do ulice Palisády svojím vzhľadom pripomína priečelie kapucínskeho Kostola svätého Štefana. Aj táto stavba je dielom Ignáca Feiglera ml. a vznikla v roku 1868. 

Prvýkrát som tento cintorín navštívil už v prvej polovine 80-tych rokov, v rámci akcie „Spoznaj svoje mesto“. Potom som ho dlho nenavštívil, až keď som začal intezívnejšie fotografovať Bratislavu.

Mikulášsky cintorín

Na tento cintorín narazíte najskôr na prechádzke a aj to ho môžete ľahko prehliadnuť, zvonku je nenápadný, o to väčšie prekvapenie vás čaká vnútri. Mikulášsky cintorín nájdete v Podhradí, oproti River Parku. Kedysi tu pochovávali obyvateľov Vydrice a Podhradia. Susedí s ortodoxným židovským cintorínom, ktorý je pre verejnosť uzavretý, ale môžete doň nahliadnuť cez múr Mikulášskeho cintorína. Cintorín sa nachádza na svahu, čo mu dodáva jedinečný charakter.

Na najvyššom bode je hrobka rodiny Kittlerovcov. Boli to známy stavitelia, ich rukopis nájdete aj na známej lekárni Salvator.

Pri vchode na cintorín je čiastočne opravený dom smútku. Pre cintorín sú charakteristické aj krásne stromy lemujúce hlavný chodník. Z tohto cintorína na vás dýchne atmosféra starého Prešpurku.

Smutný je stav najkrajších bratislavských cintorínov. Popadané náhrobky, chýbajúce kovové prvky, ktoré skončili niekde v zbere kovov. A každý rok je to horšie, ako ten predchádzajúci. Vaše fotografie môžu byť v budúcnosti jediným svedectvom toho, aké boli naše cintoríny krásne a fotogenické.

V tomto článku boli použitém zdroje z Wikipedie.