Čo ponúka letné fotografovanie v prírode

V letnom období je život v lese a v horách v plnom prúde. Mláďatá cicavcov už podrástli, zmúdreli a v sprievode svojej mamy objavujú tajomstvá lesa. Mama ich samozrejme učí kde je vhodná potrava, kde je dobre sa ukryť a kde sa najlepšie oddychuje. Zrejme už videli človeka a z nevinných hlúpych zvedavcov sa začínajú stávať ostražití obyvatelia lesa. Vtáci už dávno odchovali svoje vždy hladné krky. Niektoré druhy aj ďalšiu generáciu.

Z môjho pohľadu fotografa je to príhodný čas na fotenie. Svojou prítomnosťou by som už nemal narušiť hniezdenie, ani úvodnú starostlivosť o mláďatá, ktorá je taká dôležitá. Výhodou fotenia v lete je aj dlhý deň, skorý východ slnka a neskorý západ.

Skúsenosťou sa mi osvedčilo fotografovanie zrána, keďže svetla skôr pribúda ako ubúda. To ma na večernom fotení odrádza, že svetelne podmienky v aktívny čas zvierat sa radikálne horšia. Taktiež vysoké teploty počas letných horúčav nútia mnoho zvierat oddychovať v úkrytoch často krát až do zotmenia, alebo vychádzajú po neskoršom západe slnka. Na pozorovanie a zistenie situácie v lokalite je to v poriadku, ale na fotku samozrejme nie.

Aktivita zvierat v lete

Zrána je aktivita hlavne srnčej ale aj ostatnej zveri veľmi vysoká. Mnohé zvieratá sa vracajú ráno späť po nočnej aktivite zaľahnúť do svojich ležovísk. Alebo naopak, po východe slnka vstávajú na lúkach zo svojich ležovísk, alebo vychádzajú z lesa a neraz zostávajú na slniečku aj do neskorších ranných hodín. Vychutnávajú si teplo slnka a presušujú si srsť od rannej rosy. Neskoršie ranné hodiny chápem okolo 7 hodiny ráno, keďže slnko vychádza okolo 3,30-4,00 podľa obdobia. Vtedy je samozrejme dobre už čakať na vybranom mieste. Aktivitu na našej vybranej fotogenickej lúčke :-) môžeme sledovať na fotopasci. Pomôže nám to priblížiť aktivitu a režim na danej lokalite. To aké druhy sa tam pohybujú, kedy prechádzajú a kedy sa idú schovať. Samozrejme je to orientačné, ale určitý plán sa z toho dá pripraviť. :-)

Srnčia ruja

Koncom júla prebieha srnčia ruja . Veľa wildlife fotografov považuje srnčiu ruju za dominantu leta. Vrcholí na prelome mesiacov a v polovici augusta už pozvoľne končí. Ku sklonku augusta je možné zahliadnuť a aj sa dobre priblížiť k láskou unaveným srncom, driemajúcim a odpočívajúcim. Ako malý chlapec si pamätám, že záver prázdnin patril pokoseným strniskám po obilí a naháňajúcim sa dvojiciam srnčej zveri. Vtedy ešte s ďalekohľadom, alebo len tak z diaľky, dnes už s fotoaparátom a statívom pozorne sledujem, čo sa okolo odohrá. Srnčia zver je u nás pôvodná a vyskytuje sa takmer všade, od lužných lesov, nížin, cez pahorkatiny, lesy až po pásmo kosodreviny. Má niekoľko pastevných cyklov počas dňa. Najsilnejšie sú skoro ráno a pred zotmením. Je to dané menším objemom bachora. V potrave sú veľmi prieberčivé a vyberajú len veľmi výživné rastliny.

Potom stačí nájsť vhodný úkryt, zvoliť dobré maskovanie a už len čakať. Ideálne pri fotení je byť v kryte, kde nie je vidno pohyb, použiť prenosný foto-stan, ktorý sa dá vhodne zamaskovať prírodnými konárikmi a trávou. Niekedy však musí postačiť ľahká maskovacia sieť, či menej pohodlné zastrčené sedenie v kríkoch. Osvedčeným nástrojom pri fotení sa u mnohých fotografov stala vábnička. Pískanie srnčaťa, či neskôr rujnej srny zlomí nejedného mladíka. Srnec, väčšinou mladý a opantaný túžbou, dokáže prísť v dobrom vetre na veľmi blízku vzdialenosť a vám sa môže podariť urobiť peknú portrétnu fotografiu. Tí skúsenejší si trúfnu nalákať aj starých skúsených srncov. Prezradenie sa v podobe pohybu, neistého písknutia, či zmena vetra sa končí takmer vždy rovnakým scenárom. Srnec svojím typickým bečaním, či brechaním dáva niekedy veľmi vytrvalo vedieť, že niečo nie je v poriadku. Jeho skoky pri úteku môžu mať až 7m. Výstražne brechať vie aj srna. Pri troche šťastia sa Vám podarí pískaním srnčaťa prilákať aj predátora. Používanie vábničky je však otázkou skúsenosti a fotografickej etiky. Ak je, malo by byť premyslené a nie metúce a zneisťujúce hlavne pre vodiace srny.

Srnec je veľmi teritoriálny a na „ svojej“ lúčke neznesie iného srnca. Preto nie je núdza aj o akčnejšie zábery naháňačiek, vzácne aj súbojov.

Mláďatá

Samozrejme, leto nie je len o fotení srnčej ruje, začiatok leta patrí hlavne veľmi fotogenickým mláďatám. Či sú to už zvedavé líšťatá, diviačatá v pyžame, alebo krehké srnčatá, vždy treba byť pri fotení obozretný a neohrozovať ich svojim správaním. Niekto môže mať šťastie na mladé kuny objavujúce okolie svojho úkrytu. Samostatnú kapitolu tvoria vysokohorské hravé svište alebo neustále poskakujúce kamzíčatá. Tie sú združené v kamzičích škôlkach a sú chránené obozretnými a skúsenými kamzicami. Tento rok som mal možnosť pozorovať 2x sa opakujúci útok orla skalného na kamzičiu škôlku, ale ani raz nebol úspešný. Kamzice mláďatá obkolesili a zakryli ich svojím telom. Orol nevedel čo ma s veľkým stlačeným kruhom tiel robiť a tak po neistom nálete len krúžil nad zoskupenou čriedou. Zachytiť to fotoaparátom sa mi nepodarilo, keďže situácia si vyžadovala širšie ohnisko. :-)

Odfotiť kamzíčatá nie je vždy jednoduché. Jednak ich kamzice zakrývajú telom ak o vás vedia, alebo stihnú odbehnúť skôr, ako sa k nim dostanete na vhodnú vzdialenosť. Osvedčilo sa mi v smere dobrého vetra sa skryť, skúsiť odhadnúť ich pohyb a počkať si kým k vám dorazia. Skúsenosťami a častým pohybom a pozorovaním v horách sa mi to celkom darí, keďže už viem, kde chodievajú odpočívať, kde sa skrývajú pred slnkom. Náročnosť fotenia kamzíkov v lete je v tom, že mnohokrát už o 2. rannej hodine kráčate hore na hrebeň, aby ste zastihli ich rannú aktivitu.

Jelene i medveď

Majestátne pôsobia v lete jelene, ktorým sa vyvíja parožie a majú ho obalené v lyku.

V tomto období sú jelene ešte združené do čried podľa pohlavia, ale čoskoro sa kamarátstvo v čriede zmení na súboje o priazeň jeleníc počas jesennej ruje.

Začiatkom leta prebieha hlboko v horách, často pod rúškom tmy medvedia ruja. Je sprevádzaná silnými hlasovými prejavmi, často aj bitkou, či už medzi samcami ale aj medzi samicami navzájom. Je to silný zážitok počuť to, po celom tele máte zimomriavky. Fotografovanie medveďa nie je jednoduché, mnohokrát je to o náhodnom stretnutí, alebo naopak o cielenom stretnutí, ale fotografii bráni terén, alebo nie je vhodné sa priblížiť či sledovať zviera. Veľakrát prebieha fotografovanie z vopred pripraveného krytu. Medveď je veľké a silné zviera a preto rešpekt, dodržiavanie pravidiel a dostatočnej vzdialenosti je určite na mieste.

Plachý Psík medvedíkovitý

Určite veľmi poteší, keď sa Vám pred objektívom objaví nejaká vzácnosť, alebo rarita, napríklad náš nepôvodný , invázny druh Psík medvedikovitý.

Je to krásne, veľmi plaché zviera, typické svojim výborným nosom a nočným životom. O to je jeho fotografovanie ťažšie. Vždy, keď vychádzal z kríkov na lúku, vytrvalo vetril asi 5-10 minút, kým sa pohol ďalej. Zatiaľ sa mu na Slovensku darí, čo nemusí byť vždy pre dobro veci. Zvyčajne invázne druhy vytláčajú našich pôvodných obyvateľov. Ale tvor je to veľmi fotogenický. :-)

Leto ponúka veľa príležitosti na fotenie. Aj keď je v mnohom obmedzujúce , hlavne pre vysoké teploty, silne slnko, tvrdé svetlo, vždy sa dá nájsť vhodný čas a hlavne množstvo objektov na vytvorenie peknej fotografie. Tento článok je venovaný hlavne foteniu chlpatých obyvateľov počas leta, ale neskôr dáme priestor aj naším operencom.