Drobnosti, ktoré potešia

Flatgallery Piešťany vznikla minulý rok, krátko po tom, ako sa našli Katka a Juraj. Obaja majú rovnaké priezviská, ale príbuzní nie sú. Ich spoločný príbeh začal krátko pred tým, ako zriadili v Katkinom ateliéri súkromnú galériu. Tá síce nie je zameraná len fotografiu, ale stretnutia s fotografiou či s fotografmi majú v pláne.

Prvá Flatgallery na Slovensku je od roku 2012 v Bratislave. Netradičné na koncepte je to, že vystavujú v súkromných priestoroch bytu majiteľov galérie. V Piešťanoch vystavujú a organizujú stretnutia v Katkinom ateliéri vedľa domu, v ktorom býva so svojimi tromi deťmi a s Jurajom.

Flatgallery sú malé drobnosti, ktoré potešia. Vytvárajú priestor na stretnutia ľudí s podobnými záujmami. Tak sa vlastne našli aj Katka s Jurajom. Obaja dlhodobo fotografovali svoje deti, obaja nevšedne.

Kata Sedlak

Katka začala fotografovať, keď mala 16. Bolo to ešte na legendárny sovietsky fotoaparát pre široké masy Smena 8M. „Keď som mala 18, dostala som Minoltu Dynax na film. Na film som si fotila iba tak veľmi dlho.“

Jej fotenie nabralo na vážnosti, keď mala 26. Rozhodla sa fotografovať pre ľudí a zapáčila sa jej dokumentárna fotografia. „Skúsila som to s deťmi. Vlastnými. Po workshope som si trúfla posielať fotografie na stránky s dokumentárnou fotografiou. V roku 2015 si ju všimla Leica. Našli si ma na internete, na ich stránke, z ktorej si editori vyberajú autorov,“ spomína. Mať výstavu pod značkou Leica je prestíž. „Prvý článok o mne bol na ich stránke.“

Katka mala niekoľko výstav vrátane Leica gallery v Prahe. Má tiež cenu Slovak Press Photo v kategórii Každodenný život. „Mne by ani nenapadlo posielať fotografiu do súťaže. Nahovoril ma na to kamarát Tomáš Halász. Prekvapilo ma, že moja fotografia zabodovala aj v takejto súťaži. Veď na nej nič strašné a zvláštne nebolo, len obyčajné detstvo.“

K Leice prišla cez svoj sen byť v jej galérii. Tam sa však dá dostať len s obrázkami z fotoaparátov Leica. „Bola pre mňa drahá. V tom čase som už bola sama s troma deťmi. Zo srandy som napísala na sociálnu sieť, že budem mať narodeniny a potrebujem sa Leicou votrieť do priazne Leice,“ smeje sa.

„V priebehu dvoch dní som ju mala. Ľudia, ktorí vedeli, čo a ako fotografujem, mi na ňu prispeli. Vtedajší predajca tejto značky mi fotoaparát Leica X2 predal za veľmi dobrú cenu. Bez toho fotoaparátu by si ma nevšimli.“

Kataka ma upozornila, že som sa jej nespýtal, čo pre ňu fotka znamená. „Je to pre mňa normálna práca... Ako s vysávačom. A keď sa ma spýtaš, čo pri fotografovaní pociťujem, tak odpoviem: Je to pre mňa taká prirodzená súčasť života. Robím to podvedome a vedu v tom nehľadám. Nie som taký nadšenec ako Juraj. Ten chodí s fotoaparátom všade.“

Juraj Sedlák

Juraj sa k fotografovaniu dostal ako píšuci novinár, ktorému robili fotoreportérov mnohí skvelí slovenskí fotografi. „Popri písaní som pričuchol aj k ich profesii. Naplno som sa však foteniu začal venovať až po odchode do Indonézie. Keď sa mi tam narodil syn, dokumentoval som jeho život. Postupne som zaznamenával aj iné témy ako jeho detstvo.“

Aj Juraj má za sebou úspech na Slovak Press Photo. Hovorí, že fotografia mu dáva možnosť prizrieť sa veciam, ktoré by si inak nevšimol.

„Aj jednoduchú vec vidím zrazu cez hľadáčik inak. Či je to niekoho portrét alebo je to jogín, ktorý predo mnou cvičí. V dokumentárnej fotografii je fotograf iba pozorovateľ. Zaznamenáva to, čo vidí vlastnými očami. Sám vieš, že jednu a tú istú vec každý vidí inak. Keď sme chodievali spolu viacerí fotografi a večer sme si pozerali, čo sa nám podarilo, bolo to odlišné. Fotografia je aj o učení vidieť v tom, čo máš pred sebou, čosi zaujímavé. To je vzdelávanie na celý život.“

Viac o Jurajovi v článku na fotoma.sk

Rode Wireless GO

Zvuk vo videu s Katkou a Jurajom som nahrával na dve malé vecičky, ktoré ma potešili. Vysielač a prijímač Rode Wireless GO fungujú naozaj skvele. Malá škatuľka s vysielačom má vstavaný mikrofónik a vstup na externý mikrofón, takže dokáže záznam z klopového či iného mikrofónu posielať ďalej do fotoaparátu. Prijímač stačí zasunúť do sánok blesku a káblikom prepojiť s fotoaparátom. Jednoduché. Ak sú sánky obsadené, aj prijímač má štipec, takže by nemal byť problém niekam ho pripnúť.

Tieto dve malé „zariadeníčka“ ocenia všetci, ktorým sa nechce vláčiť väčšie rádiové vysielače a prijímače. GO od Rode je set ako stvorený pre vlogerov či videografov. Pri nahrávaní do mobilu stačí zvoliť správny káblik, aby mobil vedel, že má pripojený mikrofón a nemyslel si, že sú to slúchadlá.

Predsa len, jednu chybu to má. Zatiaľ nie je k dispozícii zostava trebárs s dvoma či troma vysielačmi s mikrofónmi. A tak si Katka s Jurajom žartom podávali jeden. :)

Mohol som na prijímač pripojiť mikrofón a „naštelovať“ ho niekde nad nich... Mohol som všeličo, ale išlo o to ukázať, ako Rode GO funguje samo od seba. Okrem toho, veľký prázdny priestor na širší záber mikrofónu vytváral nepríjemný pocit.

Keď bolo ticho, GO nezaznamenával žiadny šum, tak ako sa to stáva lacným setom. Ani fotoaparát sa nesnažil akože automaticky vyrovnávať zvuk, čo tiež spôsobuje zašumenie počas ticha. Spoľahol sa na mikrofón. Paráda. Stereozvuk nahral do oboch stôp.

Ďalšia maličkosť umožňujuje veľmi jednoducho urobiť z vysielača ručný mikrofón. Tu je na to doplnok Rode Interview GO.