Fotograf, ktorého fotografie v jeden deň zmazal Instagram

Instagram je podľa mňa úžasná platforma, na ktorej hľadám inšpiráciu, ale aj pobavenie. Pokiaľ máte medzi fotografmi, ktorých sledujete meno Jeffa Mermesteina, máte istotu zábavy každé ráno. Jeffove fotografie odzrkadľujú jeho zmysel pre humor, ale zároveň divákovi ukazujú nesmierne citlivým a veľavravným spôsobom život na uliciach New Yorku.

Zachádza do výnimočných detailov, ktoré miestami šokujú, ale vo svojej podstate poukazujú na to, akými naozaj sme. Na propagáciu svojej tvorby nepoužíva svoju web stránku, tá je prázdna, nájdete na nej len kontaktný formulár. Jeho ihriskom je Instagram. Ten mu však (v sobotu 27. októbra 2018) jeho účet zrušil a svet fotografie sa stal o niečo pochmúrnejší. Jeho fanúšikovia neváhali a rozbehli na internete kampaň na obnovu jeho účtu a tak si dnes opäť môžeme prehliadať jeho každodenné príspevky.

Instagram Jeffa Mermesteina

Jeff Mermelstein bol v poslednej dobe kritizovaný za svoju fotografickú tvorbu v uliciach New Yorku, kedy sa vedel k svojim objektom dostať až tak blízko, že dokázal odfotiť ich súkromnú textovú konverzáciu na mobilných telefónoch. Jednoducho nafotil detaily obrazoviek mobilných telefónov a zverejnil ich na Instagrame. Zverejňoval naozaj intímne správy, ktoré si ich autori určite nepriali, aby ich cudzí ľudia videli, ako napríklad: “Aj keď som proti potratom, toto dieťa si nenechám.”, “Prosím začni od zajtra s chemoterapiou. Viem že je to od života nie je fér. Prajem si, aby som ťa mohol zbaviť bolesti… ak by som mohol, urobil by som pre teba hocičo.”. Často však medzi odfotenými správami boli jednoduché a ľudské posolstvá typu “Mám ťa rád.”, “OK, tak sa rozíďme.”, “Chýbaš mi.” a podobne.

Predstavte si, že žijete vo veľkomeste a každý deň do práce dochádzate metrom. Hlavne počas dopravnej špičky sa nevyhnete tlačenici a neubránite sa pohľadu na obrazovku telefónu osoby sediacej či stojacej vedľa vás. Osoba vedľa vás, ktorú absolútne nepoznáte, a je tu možnosť, že už ju nikdy v živote neuvidíte, môže v danom momente písať priateľovi, odpovedať na pracovný mail, čítať si noviny, pozerať film,.. Ale rovnako môže svoj telefón používať na omnoho intímnejšie aktivity - hľadať si rande na Tinderi, prehliadať si fotografie, ktoré vznikli v súkromí predchádzajúcu noc….

Verte mi, počas cestovania v metre som videla toto všetko a omnoho viac. Jedna vec mi však nenapadla - fotiť to. Jeff Mermelstein však neodolal a fotil a fotí, zatiaľ čo nič netušiaca osoba píše veľmi osobné správy. Zvečnil žiarivé obrazovky monitorov pre potešenie tisícov followerov na Instagrame. Bol však diskrétny a fotografie orezal tak, aby podľa nich nebolo možné identifikovať autora textu. Ponechal len málo detailov. Sem tam nejaký nalakovaný necht, či kúsok tattoo na ruke. Samozrejme na reakciu nemusel dlho čakať a otázka či sú jeho postupy etické sa stala v tomto prípade zásadnou.

Neporušil žiadny zákon. Vyvstáva tu však otázka, či to, čo robil, bolo v poriadku. Street fotografia je v týchto súvislostiach naozaj komplikovanou disciplínou. Na jednej strane fotografa ospravedlňuje fakt, že sa nachádza na verejnom priestranstve, na strane druhej čo s tým keď sa fotený objekt cíti nekomfortne? V poslednom období všetkým fotografom skomplikovalo život dnes už “staré známe” GDPR. Z pohľadu street fotografa sú všetky pravidlá a nariadenia týkajúce sa ochrany osobných dát len ťažko uchopiteľné. Čo je dnes naozaj legálne a kedy fotograf prekračuje hranicu? Na základe všeobecného výkladu zákona je OK byť na verejnom priestranstve a fotiť kohokoľvek a čokoľvek. Potom však prichádza etický pohľad na vec.

Etika vo fotografii je často diskutovaná a tak, ako sa posúvajú naše hranice citlivosti, tak sa vyvíja samotná diskusia o tom, čo fotiť ešte je v poriadku a čo nie. Tak napríklad dnes už podľa mnohých nie je úplne v poriadku dokumentovať ľudí bez domova. Veľké mediálne domy sa tiež zhodli na tom, že nebudú publikovať fotografie zachytávajúce smrť, či krv. Existuje verejná zhoda na tom, že ukazovať takéto fotografie nedáva zmysel. Má zmysel zvečňovať intímne konverzácie ľudí? Ako sa cítia ich autori, keď ich nájdu na internete? Instagram, teda Facebook, situáciu očividne vyhodnotil tak, že Mermelstein porušil pravidlá a jeho účet bol zmazaný. Zaujímavý krok od spoločnosti, ktorá používa všetky dostupné nástroje na zber informácií o nás všetkých.

Je to začarovaný kruh, a odpovede na otázky či a kto konal nesprávne sa budú hľadať ťažko. V tejto súvislosti sa však zamýšľam nad tým, ako prípad jedného street fotografa ovplyvní tých ďalších? Aký vplyv budú mať na budúcnosť street fotografie naše obavy zo zneužívania osobných údajov a ochrany súkromia?

Jeff Mermelstein sa narodil v roku 1957 v Novom Brunswicku, New Jersey, USA a študoval na Rutgers Colleague a International Center of Photography. Úspešne zvláda prácu na vlastných projektoch a kombinuje ju s objednávkami od časopisov LIFE, The New Yorker, alebo The New York Times Magazine. Je pokračovateľom tradície fotografov, ako napríklad Garry Winogrand, Elliott Erwitt, Lee Friedlander, či Helen Levitt (pozn. autora: jej fotografie si môžete do 27. januára 2019 pozrieť vo Viedenskej Albertine) a extenzívne dokumentuje pouličný život v New York City. Známe sú viaceré jeho fotografie z 11. septembra a následných udalostí.

Instagram Jeffa Mermesteina

Jeho tvorbu nájdeme v archívoch inštitúcií ako Art Institute of Chicago, International Museum of Photography, alebo aj v New York Public Library. Získal viaceré ocenenia, medzi inými aj Cenu za fotografiu európskych vydavateľov. Mermelstein je od roku 1988 lektorom na International Center of Photography v New Yorku.

Má publikované tri fotoknihy: SideWalk (Dewi Lewis, 1999), TwirlxRun (powerHouse Books, 2009), No Title Here (powerHouse Books, 2001).