Fotografovanie na potápačskom safari

Čo je to potápačské safari?

Pri suchozemskom safari sedíte väčšinou v aute, presúvate sa krajinou a pozorujete zver. Pri potápačskej obdobe safari sa nalodíte na loď, ktorá vás presúva medzi potápačskými lokalitami, kde absolvujete niekoľko ponorov denne. Výhodou je, že to je väčšinou fyzicky menej vyčerpávajúce a dostanete sa na zaujímavejšie lokality, ako keď potápate z pevnej potápačskej základne.

Ako sa zbaliť?

Na lodi väčšinou veľa oblečenia potrebovať nebudete, takže väčšinu miesta zaberie potápačšké a foto vybavenie. Ak sa informujete dopredu, čo všetko na lodi je (uteráky, župan, závažia, jedlo), ušetríte veľa miesta v batožine, čo je významné najmä ak cestujete letecky. Väčšinou sa na lodi, alebo na niektorých častiach lode obuv nepoužíva.

Čo si zbaliť?

Toto nie je kompletný zoznam, tieto veci si balím zvyčajne ja. Upravte si ho podľa vlastných potrieb. Ak sa chystáte na prvú cestu s cieľom fotografovať pod vodou, určite si fotoaparát vyskúšajte skompletizovať doma a skúste niečo nafotiť aspoň v jazere, alebo bazéne, aby ste doladili ergonómiu konfigurácie. Drobnosti, ako skrutky, pásky, lanká, alebo správne náradie doma zoženiete jednoducho, ale na mori vám takáto triviálnosť môže skomplikovať dovolenku.

• plavky a tričko na kúpanie (optimálne z plavkového materiálu)

• neoprén (ak idete potápať s prístrojom, alebo do chladnejšej vody)

• plutvy (optimálne s pohodlnými neoprénovými ponožkami – po 3-4 hodinách denne vo vode spravia otlaky aj pohodlné plutvy - ak s nimi pravidelne neplávate aj po zvyšok roka)

• masku a šnorchel (optimálne aj rezervnú – môže sa stratiť, alebo poškodiť)

• leukoplasty – rozmočená koža je zraniteľnejšia, ak si spravíte otlak, je lepšie ho prelepiť

• lieky proti kinetóze, živočíšne uhlie, endiex, niečo na prečistenie dutín a nachladnutie z lietadla (väčšina je na safari lodiach k dispozícii, ale vlastné zásoby sú istota)

• krém na opaľovanie (aj keď sa neopaľujete je dobré mať chránenú aspoň nezakrytú zadnú časť tela – krk, nohy, chrbát a ramená)

• baterka na nočný ponor

Foto špecifické vybavenie:

• nabíjačku ku všetkým prístrojom (na väčšine lodí je 110/220V), rozdvojku (počítajte s tým, že v kajute môže byť len 1-2 zásuvky na 2 postele), ak idete do krajiny, kde sa používa iná napájacia koncovka, zaobstarajte si aj redukciu a skontrolujte vaše adaptéry, či zvládnu 110 aj 230V (Input voltage: 100-240V). Ak máte vo svojej výbave nejaký starší adaptér, čo je len na jeden typ napätia, skúste zohnať náhradu s väčším rozsahom vstupného napätia, alebo si zaobstarajte menič napätia.

• čistiace sady na optiku (aj nejaký alkohol na odmastenie mastných fľakov od nafty/opaľovacieho krému)

• ak máte akrylový dome port, hodia sa aj brúsne papiere 600-2000, pre prebrúsenie škrabancov, ak by vznikli nejaké, čo by výraznejšie ovplyvňovali fotky

• náhradné tesnenia, silikónové vazelíny a silica-gel sáčky zavreté vo vzduchotesných obaloch

• náhradnú techniku, v prípade zatopenia primárnej (vodotesný kompakt, alebo aspoň akčnú kameru)

• notebook, zálohovací disk a čítačku pamäťových kariet

• aspoň 1ks náhradnej pamäťovej karty a náhradné batérie, z každého druhu pre každé zariadenie vo výbave (vrátane malých CRXXXX batérií do potápačského počítača, senzoru tlaku v púzdre fotoaparátu...)

• náradie potrebné pre poskladanie a servis svojho technického vybavenia a zopár univerzálnych drobností navyše (lepiace pásky, šnúrky, náhradné šróbiky a matičky, čo by ste mohli z púzdra stratiť

• polovicu karimatky – prepravné bedničky sa používajú na uloženie potápačského výstroja, ja väčšinou obsadím 2, jednu na potápačský výstroj a druhu na fototechniku. Karimatku používam v bedničke na fototechniku, aby sa znížili vibrácie a nedoškriabal sa dome port. Kryt na dome port používam len pri vysušenej a zbalenej technike – ak zakryjete mokrý dome port, môže sa vám tam chytiť pleseň, alebo skorodovať antireflexná úprava.

Ako to tam všetko dostať?

Ak fotografujete pod vodou a máte čokoľvek väčšie ako kompakt, je komplikované až nemožné sa zmestiť do limitov chaterových letov veľkej, alebo príručnej batožiny. Do veľkej batožiny nedávajte nič cennejšie ako 250 EUR/položku. Pri veľkom sklenenom dome porte vám bude asi srdce krvácať, keď si uvedomíte, čo všetko absolvuje batožina, ale vzhľadom na veľkosť asi nič iné, ako ho zbaliť do veľkej batožiny nezostáva. Väčšie rozmery môžete ukecať, ak prevážate niečo krehké, ako napríklad karbónové plutvy a vaša príručná batožina je vo váhovom limite. Ak máte príručnú batožinu 50-250% nad váhový limit, ako mávam zvyčajne ja, určite nepokúšajte toleranciu letiskového personálu aj s väčšími rozmermi batožiny. Ako príručnú batožinu je vhodné mať väčší foto batoh, ktorý nie je ťažký a spĺňa rozmerové limity. V každom prípade treba byť milý a v prípade, že dôjde na váhu kufra, tváriť sa úplne zúfalo a vysvetliť, že jednoducho nič z toho, čo máte v príručnej batožine, nemôžete zbaliť do veľkej batožiny a byť pripravený ukázať obsah. Ak tam bude len technika a personál uvidí, že tam neprevážate oblečenie a jedlo, väčšinou si to nechajú schváliť svojim vedúcim a dostanete nálepku „cabbin baggage“. Ak budete mať smolu a narazíte na niekoho, kto ide presne podľa pravidiel leteckej spoločnosti, nezostáva nič iné ako poznať pravidlá danej spoločnosti a snažiť sa zaplatenú sumu minimalizovať. Niektoré letecké spoločnosti majú v pravidlách, že fotoaparát a notebook sa nezapočítava do príručnej batožiny, ak nepresahuje limity príručnej batožiny. Nasadíte na najťažšie telo najväčší objektív, prípadne aj externý blesk a hneď znižite váhu. Notebook, môže byť ďalší bonus a ušetríte pár desiatok eur za nadváhu. Ak idete v skupine, môžete pred security checkom presunúť nejaký objektív spolucestujúcemu, čo má váhovú rezervu v príručnej batožine. Zatiaľ sa mi vždy podarilo prejsť bez doplatku. Možno platí: šťastie praje pripraveným.

Ak cestujete dvaja

Optimálne je, ak cestujete vo dvojici, počítať pri balení s tým, že niektorá batožina sa stratí a nebudete ju mať počas pobytu k dispozícii. Väčšinou sa dá vybavenie strategicky rozdeliť medzi batožinami tak, aby v prípade straty jednej batožiny, nebola dovolenka úplne stratená a každý mal aspoň základné oblečenie a vybavenie. Veci, čo máte dvojmo, ako plavky, maska, šnorchel, nabíjačky, káble, alebo vodotesný blesk rozdelím do rôznych batožín a spíšem si zoznam, čo je v ktorom kufri. Ak by náhodou letecká spoločnosť kufor stratila, tento zoznam výrazne urýchli spísanie reklamácie na letisku.

Príprava techniky

Ak máte viac podvodnej foto-techniky, jej príprava trvá dlhší čas (15-60 minút), briefingy kde sa dozviete aký ponor vás čaká, je väčšinou tesne pred ponorom a to už nie je vhodné meniť konfiguráciu, lebo v zhone ľahko spravíte pri kompletizácii chybu a môžete techniku utopiť. Ja sa väčšinou večer snažím zistiť plán na nasledujúci deň a podľa toho si aj večer pripraviť vhodnú techniku. Medzi ponormi v jeden deň sa snažím púzdro neotvárať, ak na to nemám dostatok času, alebo iný vážny dôvod. Pre istotu sa ale po každom ponore informujem, či sa náhodou plány nezmenili. Medzi ponormi je väčšinou dostatok času na zmenu konfigurácie, ale bude to na úkor oddychu, ktorý telo po dlhšom pobyte vo vode potrebuje. Nosievam so sebou aj kompaktný fotoaparát vo vodotesnom púzdre (Canon G1X mark II). Kompakt mám vždy pripravený ako zálohu a ak mám pochybnosti o pripravenosti veľkého puzdra, alebo sú prúdy, či vlny také, že by veľký fotoaparát predstavoval zbytočne veľké riziko, radšej zoberiem do vody kompakt. Ak použijem kompakt, na rozdiel od zrkadlovky, ho vždy po ponore vyberiem z púzdra, vyprázdnim kartu a vymením batériu za nabitú, aby som ho mal znova pripravený na ďalšie použitie. Batéria v zrkadlovke bez problémov zvládne celý deň, alebo aj dva, ak to s Live View a prezeraním obrázkov nepreháňate. Takže počas dňa dobíjam len batérie v bleskoch. V kompaktnom fotoaparáte batéria väčšinou nevydrží ani celý pobyt vo vode, je preto lepšie ísť do vody s plnou batériou (najlepšie originálnou) a mať fotoaparát zapnutý len v čase, keď ho naozaj využívate.

Šnorchlista vs freediver vs potápač.

Na safari lodiach sú väčšinou „bublinkáči“ (potápači s prístrojom/skubáci). Ak potápate s prístrojom a chcete zároveň fotografovať, máte technického vybavenia, ktoré musíte obhospodarovať vyše hlavy. Ak je možnosť si vybavenie zapožičať na mieste, ušetríte v batožine miesto na fotovýbavu. Cena zapožičania výstroja bude možno aj lacnejšia, ako zaplatenie nadváhy v lietadle. Fotografi sú v skupine potápačov väčšinou „brzdou“, takže je vhodné vybrať si podobne zameraných buddy, alebo pomalších plavcov. Potápanie s prístrojom má svoje výhody pri dlhšom pobyte v hĺbke, kde máte možnosť počas dlhšieho času, objaviť viac živočíchov a kompenzátor vztlaku umožňuje lepšie vyváženie. No bublinky sú pod vodou veľmi hlučné a pohyb s výstrojom je pomalý, takže priblížiť sa k plachým, alebo rýchlejším zverom, je pri prístrojovom potápaní niekedy nemožné.

Šnorchlisti sú často na safari lodiach tolerovaní a veľa potápačských lokalít, je pri útesoch, ktoré sú zaujímavé aj na šnorchlovanie. Niekedy sa ale môže stať, že potápači pôjdu na ponor k vojnovému vraku vo väčšej hĺbke. V takom prípade, na danej lokalite, nemusí byť nič zaujímavé v dosahu jeho hĺbkových schopností.

Freediveri to môžu mať na lodi s „bublinkáčmi“ komplikované, ak sú na takejto lodi v menšine. Často sa posádky boja vziať na loď freedierov, takže pokiaľ si nechcete ísť posúvať svoje hĺbkové rekordy, ale len si „zašnorchlovať“ do 20-30 metrov, je jednoduchšie povedať, že ste šnorchlista. Pre freediverov je najlepšie ísť do vody hladný, keďže vtedy má telo menšiu spotrebu kyslíka a vydrží pod vodou dlhšie. Na spoločnej lodi s prístrojovými potápačmi to nie je ideálne, ale ak nejdete podávať maximálne výkony môžete si užiť pomerne pohodovú dovolenku, len si musíte zabezpečiť partnera, s ktorým si navzájom budete istiť bezpečnosť. Ako freediver potrebujete mať vždy so sebou partnera, s ktorým sa budete vzájomne kontrolovať. Schopnosť hýbať sa pod vodou ticho, relatívne rýchlo a bez obmedzení (podľa potreby rýchlo meniť hĺbku) je pri fotografovaní výhoda, ktorú prístrojový potápači nemajú. Rýchlejší pohyb umožní dlhšie udržať pozornosť a záujem delfínov, alebo držať pod vodou krok s pomalšími plavcami, ako sú korytnačky, alebo veľrybie žraloky. V neposlednom rade sú freediveri oveľa fotogenickejší, ako prístrojový potápači, z ktorých trčia hadice a každú chvíľu z nich idú bubliny.

Deň na potápačskom safari – scuba – prístrojové potápanie

Raňajky, ponor, oddych, obed, ponor, oddych, večera a možno večerný ponor. Potápanie s prístrojom je pre telo fyzicky dosť vyčerpávajúce, takže väčšina oddychov sa prespí. V tomto režime funguje asi väčšina safari lodí. Telo je po častých ponoroch nasýtené dusíkom, čo nie každý dobre zvláda a je lepšie udržiavať pri ponoroch menšiu hĺbku, alebo ak už cítite únavu, niektorý ponor vynechať a trochu sa zotaviť. Na takomto safari som už nebol veľmi dlho, naposledy, keď som ešte nefotografoval. Možno niekto, s čerstvejšími skúsenosťami, doplní informácie v diskusii pod článkom, alebo napíše celý nový článok:-)

Deň na potápačskom safari – freedive

Ráno začína dobrovoľnou rozcvičkou a strečingovými cvičeniami podporujúcimi flexibilitu bránice, čo pomáha telu lepšie zvládať vyrovnávanie tlaku v hĺbkach. Po rozcvičke sa ide potápať, podľa lokality sa natiahnu bóje a trénujú sa hĺbky, alebo sa ide k zaujímavému útesu. Po raňajkách nasleduje oddych a do vody sa ide pred obedom, potom znova oddych, zase voda, večera, oddych, alebo teoretická príprava a možno ešte nočný ponor. Freediveri nie sú obmedzovaní nasýteným dusíkom v tele a tak môžu ísť do vody kedykoľvek, keď o tom informujú posádku, aby vedeli kde ste. Obmedzenia na vstup do vody môžu byť dané napr. lokalitou, ak sa nachádzate v národnom parku, alebo rezervácii.

Safari loď vs. potápanie z brehu

• veľa času a energie sa ušetrí nosením a balením foto techniky a potápačského vybavenia k vode

• možnosť navštíviť lokality ďalej od turistických centier, kam chodí menej a prevažne pokročilejších potápačov (zachovalejšie útesy)

• technika prichádza len do minimálneho kontaktu s pieskom a inými nečistotami, čo výrazne znižuje opotrebenie, zjednodušuje údržbu tesnení a znižuje riziko zatečenia

Potápanie z brehu má tiež svoje výhody:

• nie je problém s morskou chorobou

• program mimo vodu môže byť pestrejší

• ak zistíte, že ste na niečo dôležité zabudli, máte možnosť si to kúpiť. Na lodi je už len možnosť sa spýtať, či niekto nemá do rezervy to, čo vám chýba

Jednodňové „safari“

V niektorých hoteloch, alebo populárnych destináciách sa môžete stretnúť s jednodňovými fakultatívnymi výletmi. Ak to je pre šnorchlistov, je to väčšinou hromadný bussiness, kde vás odvezú 20-30 minút od hotela na najbližší útes, vypustia vás na 30 minút do vody, nakŕmia, odvezú na iné miesto, kde sa môžete znova okúpať. Tieto miesta sú z týchto nájazdov väčšinou zdevastované, takže veľa od toho nečakajte. Lepšie sa dá zašnorchlovať, ak sa pôjdete spýtať do miestneho potápačského centra. Tam ako šnorchlista väčšinou nezaplatíte veľa, ale nie každá potápačská lokalita je zaujímavá aj pre šnorchlovanie. Je dobré si obísť viacero centier večer tesne pred ich záverečnou, kedy už vedia aký potápači sa im prihlásili a vybrať si niektoré, pre vás zaujímavé miesto. Ak ste prístrojový potápač, zvážte aj úroveň svojich skúseností.

Preukazy

Ak chcete pod vodou fotografovať, je potrebné mať spravený potápačský kurz. Optimálne nie úplne základný, ale pokročilejší, aby vás bol divemaster ochotný zobrať aj na hlbšie, alebo zaujímavejšie lokality (vraky). Nespoliehajte sa na to, že prídete do potápačskej školy a ukážete preukaz a hneď vás zoberú na zaujímavý ponor. Býva pravidlom, že prvý ponor „check dive“ absolvujete niekde v plytkej vode (do 10m), aby si divemaster overil, že dokážete ovládať svoj vztlak a pohybovať sa pod vodou. Ak preukaz nemáte, môžete ísť na skúšobný ponor (nazývaný intro, alebo discovery dive), kde vám inštruktor vysvetlí základy a zoberie pod vodu. Pri takomto ponore sa ani nepokúšajte fotografovať a radšej si to užite a dávajte pozor na to, čo pod vodou robíte. Ak ste freediver a chcete ísť ako šnorchlista, môžu od vás chcieť freedive licenciu, aby vám požičali závažia na opasok. Ja zatiaľ takúto licenciu nemám, zatiaľ som olová vždy dostal, ale asi si nejakú freedive kartičku v dohľadnej dobe spravím.

Hygiena na lodi

Nikdy nepite vodu, čo tečie z kohútika na akejkoľvek lodi, neumývajte si s ňou zuby, nevyplachujte ústa a najlepšie ani oči. Takmer každý zásobník na sladkú vodu sa časom kontaminuje nejakou baktériou. Na varenie je takáto voda v poriadku, ale na pitie treba používať balenú vodu. Ďalším špecifikom sú toalety. Často sa nemôže splachovať toaletný papier a treba ho hádzať do odpadkového koša vedľa záchoda (najlepšie je ho zbaliť hnedou časťou dovnútra, aby sa obmedzil únik aróm). Často býva vedľa záchoda sprcha, potom nepotrebujete používať toaletný papier a znížite si tak zápach vo WC vo vašej kajute. O detailoch toalety ste často oboznámený krátko po vstupe na loď. Ak informácie nedostanete včas, radšej sa spýtajte, ak potrebujete toaletu súrne použiť. Je lepšie sa najprv spýtať, ako následne riešiť nehodu spôsobenú nesprávnym použitím. Pumpovanie produktov veľkej potreby proti zavretému ventilu, môže pri niektorých lodných WC spôsobiť vystreknutie obsahu do kabíny, čo nie je najpríjemnejší začiatok pobytu na lodi.

Bezpečnosť

Zo safari lode sa často potápa ďaleko od pevniny a civilizácie a preto je nutné dodržiavať pokyny posádky a držať sa skupiny. Na frekventovaných lokalitách sa môže stať, že pri fotografovaní stratíte z dohľadu svoju skupinu a keď ju konečne dobehnete, zistíte, že je to skupina z inej lode. Dôležité je nespanikáriť a ak vám ostáva dostatok vzduchu, neklesať hlbšie a pokúsiť sa svoju skupinu lokalizovať. Ak sa to nepodarí, zahájte výstup, najlepšie po nejakom lane, ak sú na danej lokalite. Pri safari je potrebné byť obzvlášť opatrný, lebo na rozdiel od potápania z brehu, môže byť nemocnica príliš ďaleko. V prípade, že sa stratíte na otvorenom mori, nie sú vaše šance na prežitie veľké, preto nie je dobré sa od lode príliš vzďaľovať. Ak by sa tak stalo, tak radšej proti prúdu, ale pozor, lebo smer prúdu sa môže s prílivom/odlivom meniť. Našťastie, väčšinou na hladine, v blízkosti potápačov hliadkujú člny a ak sa neplánovane vynoríte, tak vás naložia a v prípade potreby odvezú na vašu loď. Najbezpečnejšie je dávať pozor pri brífingu pred ponorom, kde sú zvyčajne spomenuté všetky dôležité informácie a nebáť sa spýtať, ak ste niečo prepočuli. Rozsiahle pátracie akcie sú drahé a je dobré ich mať kryté vo vašom poistení (na potápanie je vhodné mať špecializované poistenie, lebo vo väčšine cestovných poistení to pokryté nie je). Vyhýbajte sa tiež priamemu slnku počas dňa, tropické slnko dokáže spáliť veľmi rýchlo a ak idete šnorchlovať je dôležité kryť, alebo si natrieť zadnú časť tela.

Veľké riziko je pri plavbe vo vlnách, kde treba zabezpečiť nielen techniku, aby sa nekontrolovaným pohybom nepoškodila (najlepšie je ju položiť stabilne na nešmykľavú zem, alebo do bedničky, v ktorej máme techniku zabezpečienú proti posunutiu). Ďalším krokom je postarať sa o seba a umiestniť sa na miesto, kde je možné sa niečoho pridržať v prípade potreby. V extrémnych vlnách môže byť na mieste aj použitie úväzov, aby sa zabránilo MOB (man over board – človek cez palubu). Ak máte problémy s morskou chorobou, je dobré užiť tabletky ešte pred vyplávaním a ak už dôjde k tomu, že budete „kŕmiť rybičky“ prevesený cez zábradlie, nájdite si miesto po vetre a pevne sa držte.

Bezpečnosť vo vode

Nech už šnorchlujete, alebo potápate s prístrojom, mali by ste mať vo vode partnera s ktorým si viete navzájom pomôcť v prípade nehody. Pri fotografovaní je veľmi ľahké stratiť pojem o čase a priestore, takže optimálne je mať ako fotograf dvoch partnerov, čo dávajú pozor na seba navzájom a zároveň na fotografa, lebo povedzme si úprimne, fotograf nie je najspoľahlivejší buddy. Ak potápate na nádych, každý by mal byť schopný vytiahnuť svojho partnera z hĺbky 5-6 metrov, kde je najväčšie riziko straty vedomia pri návrate na hladinu a sledovať ho aspoň 2-3 nádychy po vynorení. Ako fotograf sa snažím vždy sledovať, kde mám partnerov a či sú OK aj napriek tomu, že kvôli tomu niekedy premeškám potenciálne pekný záber. Ak partnera vo vode nemám, tak šnorchlujem veľmi konzervatívne, do maximálne 30-40% hĺbky a s nie príliš dlhými časmi, aby som vylúčil riziko straty vedomia, alebo aby som sa neutopil, ak by som náhodou pri prvom nádychu nechtiac vdýchol trocha vody. Samozrejmosťou je, že sám nebudem liezť do nejakého vraku, tunela, alebo jaskyne. Ak vás náhodou začne unášať prúd od pevniny a nevládzete ho preplávať, radšej plávajte šikmo a snažte sa nájsť slabší prúd, alebo prúd čo ide požadovaným smerom.

S čím fotografujem pod vodou ja

Donedávna som používal CSC Olympus. Na bežné prístrojové potápanie to stačilo, ale pri fotografovaní športu, alebo „modelingu“ pod vodou, bol tento systém príliš pomalý, najmä v horších svetelných podmienkach. Dlhý synchronizačný čas limitoval použitie externého blesku. Neskôr som ho vymenil za Canon G1X mark II, ale to bol krok nesprávnym smerom. Dokázal síce na rozdiel od CSC fotografovať s bleskom na veľmi krátke expozičné časy aj bez High Speed Sync, ale v RAW režime, ktorý je pod vodou nutnosť bol pomalý. Dnes už má Canon G7X mark II rýchlosť v RAW použiteľnú, takže G1X asi vymením za G7X mark II, ktorý je menší, rýchlejší a tiež dokáže s bleskom fotografovať s krátkym časom. Primárne pod vodou dnes používam Canon EOS 5D mark III v púzdre Ikelite a objektívy Canon 16-35/4L IS USM, 15mm 2.8 fisheye a 100mm macro USM. Pre púzdro Ikelite som sa rozhodol najmä z cenových dôvodov a hlavne pre výkonný zábleskový systém, ktorý je schopný spraviť v rýchlej sekvencii viacero zábleskov. Hliníkové púzdra iných výrobcov sú mechanicky prepracovanejšie, alebo umožňujú ísť hlbšie ako 60m, ale cena je často dvojnásobná. Záblesky Ikelite DS161 disponujú trvalým, aj zábleskovým svetlom, so schopnosťou rýchleho sekvenčného blýskania, ale sú veľké a každý blesk váži 1.2kg. Oproti plastovému Olympus púzdru, alebo kompaktu, je to obor a navyše poriadne ťažký (poskladaná zostava má cez 10kg) a nie je teda možné tento fotoaparát chytiť a len tak niečo odfotiť nad hladinou. Podobne ako púzdra na kompakty, aj púzdra na zrkadlovky sú pre každý model jedinečné a staré púzdro je len zriedkakedy plne použiteľné s novším modelom. Výhodou je, že príslušenstvo ako porty pre objektívy a blesky sú v danom systéme do istej miery kompatibilné, dokonca aj keď vymeníte značku fotoaparátu a kúpite k nemu púzdro od rovnakého výrobcu. S púzdrom na 5D mark III som mal trocha šťastie, lebo Canon pri 5Ds (R) zachoval fyzické rozmery a rozmiestnenie tlačidiel, takže púzdro je plne použiteľné aj s novším modelom, ale je to skôr výnimka. Keď som skúsil dať do púzdra 7D mark II, čo má tiež identické rozloženie tlačidiel, ale telo je modelované trocha inak, tak poloha bola posunutá o 1-3mm a už znemožnila prístup na väčšinu dôležitých ovládacích prvkov. Aj napriek tomu, že mám púzdro na zrkadlovku, využívam aj kompakt vo vodotesnom púzdre pomerne často. Napríklad pri fotografovaní z motorového člna tesne nad hladinou, alebo ak nejdem fotografovať primárne pod vodou, ale len v blízkosti vody, kde mokrý záber môže ozvláštniť reportáž.

GoPro vs fotoaparát

Fotografovanie a natáčanie pod vodou s akčnými kamerami sa rozmohlo podobne, ako fotografovanie s mobilmi na suchu. Obrazová kvalita je porovnateľná s mobilom. Pri dobrých svetelných podmienkach je záber použiteľný. Pod vodou je problém s dobrými svetelnými podmienkami, ktoré v tomto prostredí takmer neexistujú a vyváženie bielej je vo väčšine prípadov mimo. Výhodou je, že neriešite zaostrovanie a môžete zaznamenávať 4K video, a z neho následne vytiahnuť fotografiu. Čo z toho dostanete, môžete vidieť v nasledovnom porovnaní. GoPro Hero4 Black bol pripevnený na fotoaparáte a vybral som záber pri dobrých svetelných podmienkach blízko hladiny. Takmer identický záber mám spravený z fotoaparátu bez blesku. Aj kompaktný fotoaparát zachytí oveľa viac detailov a kresby, ako akčná kamerka. Ak je fotoaparát schopný fotografovať do RAW, tak sú možnosti následného spracovania oveľa bohatšie.