Fotomák Lukáš Holásek

V sérii rozhovorov predstavujeme zaujímavých autorov nášho servera fotoma.sk.

Lukáš Holásek (23) fotografuje od roku 2010. Jednoducho ho začalo baviť zachytávať svet okolo neho. Takmer neustále je v prírode, ktorú sa snaží dostať na svoje obrázky čo najzaujímavejšie a hlavne najautentickejšie. V čase nášho rozhovoru mal za sebou tri dni v lese spojené s prenocovaním a hlavne čakaním na medveďa. Ten neprišiel, ale Lukáš z toho nešťastný nebol. Tak to totiž býva.

Ktoré živočíchy boli tvoje prvé fotoúlovky?

Akváriové rybičky. Mal som akvárium a to bol prvý impulz. Chcel som fotiť akváriové rybky a zátišie v akváriách. Ostatné prichádzalo postupne samo počas prechádzok lesom.

Čo študuješ?

Som lesník. Na budúci rok by som mal dokončiť školu.

Máš k prírode aj profesijne blízko. Stačilo asi málo.

Začínal som malým kompaktíkom, škatuľkou od mydla. Fotil som ním najmä makro, včely, motýle... Snažil som sa ním fotiť aj zver, ale to sa ktovieako nedalo. Časom teda prišla prvá zrkadlovka, Canon 40D, k tomu prvý objektív 70-300.

Akú výbavu máš v súčasnosti?

Canon EOS 6D Mark II, Canon EF 300mm f/2.8 L IS USM, k tomu nejaký širokouhlý a základný objektív, statív, kadejaké drobnosti, rôzne maskovania. Základom je pre mňa svetelná tristovka a fullframe.

Stačí ti to?

Tak na sedemdesiat percent áno. V prípade potreby ju kombinujem s dvojkovým telekonventorom. Ten používam najmä pri fotení vtákov.

Nekazí ti tak silný telekonventor kvalitu obrazu?

Fotoaparát mám s objektívom skalibrovaný, rovnako tak s konvertorom, takže úbytok kresby v dobrom svetle takmer nebadať. Cítiť to len na spomalení rýchlosti a presnosti autofokusu. V zlom svetle je to už samozrejme horšie.

Nie sú na tom lepšie fotografi, ktorí fotografujú modelky? Dohodnú sa s nimi, tie prídu, zapózujú... Na zvieratá asi nie je také spoľahnutie.

To síce nie je, ale myslím že nie. Už som si vyskúšal fotografovať aj svadby, portréty, rande a podobné veci. Fotografovať a pracovať s ľuďmi je podľa mňa to najťažšie.

Prečo?

Pre mňa je ťažké vytvoriť si scénu sám, povedať človeku kam sa má postaviť, ako pózovať a ako sa má tváriť. Pri fotografovaní zvierat si len vyberiem miesto a scéna sa už ďalej vytvára sama. Zachytávam iba to, čo sa deje predo mnou, často úplne náhodne s istou dávkou šťastia. Môjmu foteniu musím venovať veľa času, sem tam ma pri tom doštípu komáre alebo stojím v blate či daždi. To sú ale len okolnosti znižujúce komfort fotografa, nezvyšuje to náročnosť samotného žánru. Preto mi príde ťažšie fotiť ľudí. Možno tí, ktorí sa špecializujú na ľudí, to majú zase naopak. :-)

Čo tak krajinkári?

Asi je to o podobnom šťastí ako pri zvieratách. Potrebujú dobré svetlo, peknú hmlu, no nie vždy sa to podarí... Krajiniek by som sa nebál. Je to možno jednoduchšie aj v tom, že kopec nikam neodíde.

Čo fotíš najradšej a čo mimoriadne si v lese zažil?

Pre mňa je aj “neúspešná“ výprava do lesa zážitkom. Každá je niečím výnimočná... Moja srdcovka sú rybáriky riečne. Rád pri nich trávim čas. Ich životné prostredie sa rapídne mení kvôli regulácii riek. To je jeden z motívov, ktorý sa snažím zachytiť. Rybáriky fotím širokouhlým objektívom v ich prirodzenom, i človekom zmenenom životnom prostredí. Ďalej rád fotím jeleniu ruju. Je to pre mňa taká čerešnička na torte za celý rok, najmä kvôli atmosfére. Zažil som mnoho hmlistých rán pod lesom z ktorého sa ozývalo mocné jelenie ručanie, občas došlo medzi jeleňmi k súboju, či naopak nášmu vzájomnému stretnutiu na pár krokov. Tento rok som mal šťastie aktívnejšie pozorovať medvede. Do týchto zvierat som sa zamiloval. Fascinujú ma. Podarilo sa mi pozorovať ich párenie, bol som od nich len pár metrov pri súboji, videl som, ako hľadajú potravu, ako sa medvieďatá naháňajú, počul som, ako po sebe vzájomne v noci revú. Čas strávený pri nich je úžasný. Stávam sa akoby súčasťou ich sveta a začínam ho tak aj vnímať. Učím sa ich lepšie poznať a odhadnúť ich správanie.

Z tvojho pohľadu nie sú nebezpečné?

Viac sa bojím šoférovať auto, ako v hore fotiť medvede. Je to všetko o náhode. Stačí zhoda okolností a problém je na svete. Tento rok som sa mimo krytu s medveďom stretol zo 10 či 15 krát, zatiaľ som tu. :)

Chodíš do lesa denne?

Počas prázdnin prakticky denne. Cez školu je to trochu ťažšie, no vždy sa to snažím nejak uhrať. Za týždeň aspoň 3 - 4 krát, všetok voľný čas trávim v prírode.

Okrem rybárikov, jeleňov a medveďov máš aj nejaké ďalšie obľúbené zvieratá?

Sovy. Sú to tajomné vtáky, ktoré veľa ľudí ani nepozná. Niektoré čudesné zvuky v lese môžu ľudí vystrašiť, no pritom je to len sova obyčajná. Sovu dlhochvostú, takzvanú uralku, sa mi tento rok podarilo nafotiť úplne náhodou pri love. Je to pre mňa veľmi cenná fotografia a stretnutie. Fotka je podobná tým, ktoré vznikajú na workshopoch so skrotenými vtákmi, táto je však z voľnej prírody. Uralka lovila myši v hlbokom snehu, pričom nalietavala priamo proti mne.

Ako fotíš rybáriky so širokou optikou? Ako ich presvedčíš, že tam nie si? Je to tajné?

Tajné to nie je, nie som prvý, kto niečo také skúša, no dopodrobna by som celý postup nerád popisoval. Základom je nájsť vhodné miesto na širokouhlý záber, dobrý uhol, dobré svetlo, vhodné pozadie, proste klasika. Najradšej zachytávam scénu bez môjho zásahu do nej, preto uprednostňujem prirodzené posedy rybárika pred umelo pripravenými paličkami.

Takže vyšší level...

Pre mňa to má najvyššiu cenu, aj keď je to vo výsledku mnohým divákom úplne jedno. Samozrejme, mám aj fotografie pri ktorých som si pomohol a paličku rybárikovi ponúkol. Potom, čo rybáriky začnú tolerovať fotoaparát vo svojej tesnej blízkosti, usadím sa obďaleč a fotím na diaľku pomocou tabletu a aplikácie... Zdanlivo jednoduchá vec nie je tak ľahká, ako sa na prvý pohľad môže zdať. O jeden takýto záber som sa pokúšal tuším dva týždne, kým to klaplo a fotka vyzerala tak ako som chcel.

Cez hľadáčik sa to nedá?

Nejako by sa to samozrejme dalo vymyslieť, ale takto je to technicky jednoduchšie.

Ako na medveďa?

Potichu :-D. Sú dva spôsoby. Prvý znamená poznať ich správanie, vedieť, kde a kedy sa s najväčšou pravdepodobnosťou nachádzajú, zvoliť vhodnú lokalitu a počkať si na ne, prípadne ich nájsť. To je ten riskantnejší a zároveň najčistejší spôsob fotografie. Mám aj fotky, ktoré vznikli touto cestou. Problém je v tom, že si človek nevyberie miesto, kde medveď bude. Takže takéto fotografie sú často vzhľadom na okolnosti menej estetické. Musím však povedať, že sú to pre mňa zároveň tie najcennejšie fotky. Druhá možnosť je nájsť si vhodnú lokalitu, pripraviť kryt a medveďovi ponúknuť niečo pod zub. Potom už len čakať. Je jasné že touto cestou dochádza k ovplyvňovaniu správania sa zvierat – prichádzajú na miesto cielene, stráca to čaro náhodného stretnutia. Pokiaľ to však robí človek s citom, nevidím v tom dôvod na kritiku, akú občas fotenie z krytov zožne. Sú situácie, ktoré človek bez krytu zažije len veľmi, veľmi ťažko, skôr vôbec.

Veď ľudia medvede bežne kŕmia otvorenými kontajnermi... Ja by som to bral ako honorár pre medveďa, ktorý si príde zapózovať.

Je to na dlhšiu debatu, myslím, že to tu nemusíme rozvíjať viac do hĺbky. Každý fotograf by mal mať svoju hrdosť a vedieť priznať, ako záber vznikol. Dnes už aj tak fotografie medveďov strácajú na hodnote, preto si svoje miesta strážim a iných ľudí tam zoberiem len výnimočne.

Prečo?

Za peniaze sa dnes dá medveď nafotiť na viacerých miestach na Slovensku - Tatry, Poľana, Veľká či Malá Fatra. Stačí zaplatiť, sadnúť do krytu a o zbytok sa nestarať. Preto je dnes medveď až príliš ľahko dosiahnuteľná méta fotografa.

Za peniaze sa dá ísť fotografovať aj jelenia ruja.

Na jednej webovej stránke som zachytil rôzne ponuky, ale, nie je to nič pre mňa.

Máš kontakt aj s inými wildlife fotografmi u nás?

S niektorými sa poznám a stretávam aj osobne. Zbytok ľudí poznám len cez internet.

Máš nejakú inšpiráciu zo sveta?

Konkrétne meno asi ani nie. Snažím sa zlepšovať a odlíšiť sám.

Nejaký fotografický sen?

Už nemám ani to.

Pre Boha, veď máš len 23 rokov!

Nechávam to bežať. Čo príde, to príde. Dávnejšie som mal dva ciele: súboj jeleňov a párenie rybárikov. Párenie rybárikov mám viackrát, ale nie tak, aby som to mohol publikovať. Súboj jeleňov tuším ani nemám, len som ho pozoroval. Všetko záleží od toho, kto má akú lokalitu. Niekto musí pre zábery cestovať, iní ich mávajú doslova za záhradou.

Nestačí kúpiť si dobrý fotoaparát a k tomu super dlhý teleobjektív?

Určite nie, technika nerobí fotografa. Pre mňa je pri fotení veľmi dôležitá etika k fotografovaným druhom. Dnes už sú ľudia, ktorí chcú mať v priebehu roka na svojich fotografiách tie najvychytenejšie druhy. A často idú hlava nehlava. Potom vznikajú nezhody a fotografov často kritizujú za rušenie zvierat, najmä vtáctva. Je nás už naozaj veľa a ako všade, aj medzi nami sú takí a onakí.

Africké safari ťa neláka?

Nie. Mám nafotených pár percent toho, čo sa dá fotografovať u nás. Kam by som chodil? Láka ma skôr Kamčatka, rád by som sa pozrel za medveďmi. Inak nie som kto vie aký cestovateľ.

To je prekvapujúce.

Páči sa mi naša karpatská príroda. Možno by som navštívil aj  Rumunsko či Bulharsko, no mať portfólio kolibríkov a papagájov z trópov ma zatiaľ neláka.

Dá sa fotografiu prírody aj niečo zarobiť?

Pre mňa je to hobby. Robím to, čo ma baví a až druhoradé je pre mňa to, čo na to hovoria či ako to sú ochotní oceniť iní. Bolo by nereálne povedať sumu ktorú by som za fotku chcel, často sa náklady na konkrétne fotenie pohybujú v stovkách eur a desiatkah hodinách času. To nerátam techniku. Takže jedinú schodnú cestu obyčajného fotografa zvierat vidím vo fotobankách či v predaji kalendárov. Je to lepšie ako nič.

Ešte ti nikto neponúkol za tvoju fotografiu sumu, z ktorej by sa ti oči prevracali?

Nie, oči sa mi prevracajú, keď kupujem novú techniku. :-D

Viac fotografií Lukáša Holáska v jeho galérii u nás na FOTOma