Golden Age Festival ako jediný festival raného jazzu prináša na Slovensko to najlepšie zo sveta. Tento rok predstavil medzinárodný orchester ROARING CATS so sídlom Amsterdame s členmi šiestich národností. Ich repertoár pozostáva zo štýlovo interpretovaných pôvodných aranžmánov najlepších jazzmanov z 30. a 40. rokov – od Fatsa Wallera cez Caba Callowaya, Duka Ellingtona až po Jimmieho Lunceforda. Ako svoju hosťku predstavil jednu z najlepších swingových tanečníc súčasnosti Helenu Kanini Kkiiru, ktorá sa špecializuje na dobové tance prvej polovice minulého storočia. Je výherkyňou tanečnej súťaže JazzRoots (2018), kde zaujala svojím jedinečným tanečným štýlom, charizmou a autentickosťou.
Line-up uzatváral už tradične náš najlepší swingový orchester Fats Jazz Bandu pod vedením klavírneho virtuóza a saxofonistu, Ladislava Fančoviča. Fats Jazz Band sa môže pýšiť účinkovaním na Filmovom festivale v Cannes, pozvaniami na najväčšie zahraničné festivaly tradičného jazzu [napr. Riverboat Jazz Festival (DK), Medzinárodný dixielandový festival Drážďany (DE), Jazz Fair Čakovec (HR), Bohém Ragtime & Jazz Festival (HU) a i.] a hrali aj na mnohých tanečných festivaloch, najmä v zahraničí. Na svojom konte má orchester 8 CD/LP albumov, hudbu do filmov a seriálov a dvakrát účinkovali aj v programe RTVS Slovensko Advent. Ich albumy oceňujú zahraniční kritici i rozhlasoví žurnalisti.
Na záver bola skvelá improvizovaná jam session všetkých účinkujúcich!
Ako oficiálny fotograf som sa mohol pohybovať nielen pod pódiom, ale aj po jeho stranách a za ním. Prevažne som využíval malú hĺbku ostrosti a vyhľadával zdroje svetla, ktoré som zakomponoval do kompozície, ak som našiel vhodný uhol.
V Slovenskom rozhlase som už fotografoval niekoľko krát a tak som vedel, akú výbavu si mám so sebou zobrať. Aj keď som používal prevažne teleobjektív a portrétny objektív, kvôli niekoľkým celkovým záberom som vzal aj dva prime širokouhlé objektívy.
Moja Výbava: Sony A7R V, FE 14/1,8 G, FE 24/1,4 GM, FE 135/1,8 GM, FE 70-200/2,8 GM
Program A v kombinácii s korekciou expozície - najradšej používam predvoľbu clony, pretože ňou ovplyvňujem hĺbku ostrosti. Kombinujem ju s korekciou expozície, ktorú nastavujem podľa živého náhľadu (výhoda bezzrkadloviek).
Elektronická uzávierka - pokiaľ môžem, používam el. uzávierku, obzvlášť pri koncertoch i keď tento bol pomerne hlasný. Najprv som sa ale uistil, že pri jej použití nedochádza k flikeringu, vzniku tmavých pásov. Vtedy by som musel použiť mechanickú uzávierku, alebo sa neustále hrať s expozičným časom.
AF-C s detekciou tváre a očí - digitálne bezzrkadlovky s detekciou tváre a očí zmenili môj spôsob zaostrovania. Z AF-S som prešiel na AF-C. Nechávam fotoaparát, nech sa stará o to, kam zaostriť. Mne to umožňuje viac sa sústrediť na kompozíciu, dej a výraz účinkujúcich.
Auto ISO s nastavením na kratšie časy - aby som nemusel strážiť expozičný čas, nastavil som Auto ISO tak, aby boli preferované krátke časy. Sony A7R V má päš stupňov nastavenia preferencie času. Ja som nastavil “Fast”.
WB Daylight - vyváženie bielej na denné svetlo som zvolil preto, že bolo použitých veľa rôznych zdrojov svetla. Auto WB by na ne reagovalo a každý záber by mal iné, väčšinou nesprávne vyváženie bielej. Naviac, pri farebných svetlách mám rád, ak sú ich farby priznané. Farebnú teplotu si pri fotografovaní do RAW ľahko doladím v počítači.
Sériové zábery - nastavil som pomalé sériové zábery. Ich výhodou je, že ak sa len na chvíľu dotknem spúšte, urobím len jeden záber. Pri podržaní urobím sériu 2-3 záberov, ak potrebujem.
Po naimportovaní fotografii do Lightroomu Classic CC, bolo ich okolo 1400, som vytriedil tie najlepšie. Bolo ich niečo vyše 300. Tie som prehnal cez program DXO Pure Raw 3, ktorý ich zbavil šumu, vylepšil ostrosť a korigoval chyby objektívov. U stoviek fotografii s rozlíšením 60 Mpx to aj na výkonnom Mac Studio trvá niekoľko hodín. Tento krok zabezpečil vyrovnanú kvalitu, nech už boli fotografie snímané na iSO 100, alebo ISO 12800. Na takto predpripravené fotografie som v Lightroome aplikoval preset, ktorý som si urobil pomocou Colorchceckera, kvôli presným farbám.
Časť fotografii som previedol do ČB a zatónoval do sépie, aby dostali vintage vzhľad. U nich viac vynikne svetlo a farba neodpútava pozornosť od výrazov tváre účinkujúcich. Na druhú stranu by bola škoda nevyužiť pestré farby pozadia, ktoré sa neustále menili. Napokon som aj tu zvolil vintage štýl, jednoducho som na všetky farebné fotografie aplikoval obrazový profil Vintage 4, ktorý je štandardnou súčasťou ponuky profilov v Lightroome Classic CC, preč teda s vernými farbami, zvíťazil look.
Fotografovať takéto akcie je za odmenu, nemyslím tým teraz tú finančnú, ale duševnú. Asi na akcii bežne nevidíte fotografa, ktorý by sa neustále usmieval, tlieskal a pohyboval sa v rytme hudby?
Na koniec niekoľko článkov, ktoré by vám mohli pomôcť, ak by ste chceli fotografovať podobné podujeatie:
Kalibrácia fotoaparátu pomocou ColorChecker Passport Photo 2
Fotosúťaž: Historické Slovensko a Česko (11)
Abstrakcia vo fotografii (2)
Psychológia farieb (1)
Svetlo vo fotografii II. - farba (teplota) svetla (2)