Gustavo Minas: Fascinujúca každodennosť

Uletené kompozície, vtip. A farby, farby, farby. Živé ako brazílske Sao Paolo, kde Gustavo Minas žije a fotografuje. Našiel sa v street fotografii. Lebo každá ulica podľa neho môže byť zaujímavá, ak po nej kráčate s otvorenou mysľou a pripravení na náhody.  „Ak idete von a nudí vás to tam, a dopredu si hovoríte, že tam aj tak nič zaujímavé neuvidíte, presne to sa stane. Ale ak idete von nadšení z možností, je veľmi pravdepodobné, že sa domov vrátite so zaujímavou fotkou,“ hovorí fotograf, ktorého novú knihu Maximum Shadow, Minimal Light označil brazílsky denník El País za jednu z najlepších kníh desaťročia o Brazílii. Práve vychádza aj v Európe v Edition Lammerhuber.

Za fotkami sa nachodí

Gustavo Minas robí objavy na miestach, kde sa už všetko zdá byť dôverne známe. V uliciach brazílskych miest sleduje v hľadáčiku bežné každodenné výjavy. No na jeho fotografiách dostávajú úplne nový rozmer. „Mesto ma fascinovalo každý deň, ako nová frajerka,“ hovorí. „Nemal som žiadne premyslené plány. Zaujímalo ma všetko, od smetných košov po ospalých cestujúcich v autobuse. V určitom svetle nič nevyzeralo normálne. Dostal som sa na miesta, ktoré by som si nikdy v živote nevšimol, keby som nefotografoval. Potulovanie sa s mysľou nezaťaženou plánmi na naučilo radosti z toho, čo vidím okolo seba.“

Rád fotografuje v uliciach Sao Paula. Je to živé a dynamické mesto. A má veľa tvárí. Množstvo odlišných štvrtí. Pri fotografovaní ho najviac dokáže upútať slnečné svetlo, živé farby, gestá, ženské nohy či geometrické tvary. Street fotografia podľa neho nie je len o fotení, ale aj o interakcii s mestom a jeho obyvateľmi. A, samozrejme, o dlhom chodení :-) . Fotograf ulice sa za fotkami nachodí. „Milujem, keď som súčasťou davu,“ povedal Gustavo Minas v jednom rozhovore. „Zabudnem na seba samého, čo je úžasný oddych pre myseľ, skutočná záchrana od vlastných myšlienok. Prirovnal by som to k meditácii. Street fotografia vám ťažko prinesie nejaké peniaze. Jediné, čo vám zostáva, je naučiť sa mať z nej radosť.“

Niekedy to riskne

Ako ľudia reagujú na jeho fotoaparát? Niektorí začnú pózovať, iní sa rozčúlia. „Snažím sa vycítiť ich reakciu dopredu a vo väčšine prípadov dokážem uhádnuť, či sa ten človek nahnevá. Niekedy to napriek tomu risknem. Inokedy si poviem, že bude lepšie zachovať si život a fotoaparát. Najdôležitejšia je maximálna diskrétnosť. Alebo predstierať, že fotografujem niečo iné. Niekedy na vhodnom mieste čakám na okoloidúceho a predstieram pritom, že robím niečo iné.“

Fotiť začal Gustavo Minas po tom, ako sa do Brazílie vrátil z Londýna. V Spojenom Kráľovstve pracoval ako čašník. Po návrate domov dostal prácu reportéra v novinách. „Dlhý pracovný čas, víkendové zmeny a absolútne nudné,“ konštatuje na margo tohto zamestnania. „Nebol som v práci šťastný. Tak som vyskúšal fotiť.“

Absolvoval ročný kurz street fotografie u Carlosa Moreiru, ktorý Sao Paolo fotografuje už od 60. rokov.. Zapáčila sa mu myšlienka robiť niečo pre radosť v čase, keď sa všetci ostatní ráno ponáhľali do práce. Odvtedy fotografuje každý deň. „Niekedy fotím dokonca aj keď spím,“ priznáva. „Ak kvôli niečomu nemôžem pár dní fotografovať, stávam sa neznesiteľným.“

Takmer nikdy nefotografuje, ak je zamračené alebo je vonku šedivo. Pretože farby sú základom jeho prístupu k fotke. Na slnku podľa neho všetko vyzerá výnimočne.

Nenudí sa

Hoci sám je fotografom, myslí si, že fotografie sú preceňované. „Nakoniec sa predsa počíta hlavne zábava, ktorú ste si pri fotení užili, a ľudia, ktorých ste stretli,“ tvrdí. „Vzťahy, ktoré si prostredníctvom fotografie budujete.“ To najdôležitejšie, čo mu fotografia dala, je, že svet ho nikdy nenudí. Uvedomil si, že stále sa má na čo pozerať.

Gustavo Minas sa narodil v Cássii v Brazílii v roku 1981. Vyštudoval žurnalistiku na Univerzite Londrina. Pred desiatimi rokmi začal fotografovať každodenný život v mestách, v ktorých žije. V súčasnosti pracuje ako novinár a fotograf na voľnej nohe.