La Gacilly Baden 2019

Aj druhý ročník fotografických výstav pod holým nebom (a občas aj interiéroch) stojí za to. Po prvom ročníku jeho úroveň ani náhodou neklesla.  Po vychádzke medzi fotografiami svetových i neznámych (ale zaujímavých) autorov môže byť návštevník nie len spokojný ale aj uchodený.

V rakúskom kúpeľnom mestečku býva 25000 ľudí. Premáva doň električka rovno od budovy opery z centra rakúskej metropoly. Mesto sa hrdí najmä Ludwigom van Beethovenom. Niekoľko rokov tu býval, tvoril a aj pil miestne vína. Všetko, čo robil, ho stálo zdravie.

Rakúsky fotograf, vydavateľ či niekdajší šéf rakúskeho vydania časopisu Geo Lois Lammerhuber sa zapísal do dejín mesta zorganizovaním prvého ročníka jedinečného fotografického festivalu. Preniesol ho z francúzskeho mestečka La Gacilly v Bretónsku do Badenu pri Viedni v Dolnom Rakúsku. V parkoch a v uliciach visí približne 2000 fotografií.

Minulý ročník prispel k zvýšeniu návštevnosti Badenu a ekonomicky ho posilnil. Zvýšil sa počet návštevníkov, počet prenocovaní a aj reštaurácie mali lepší obrad. Mesto a podnikatelia si pochvaľujú. Lois je spokojný a vysmiaty.

Nadšenie a inšpirácia

Na slávnostné otvorenie festivalu počas víkendu uprostred júna prišli takmer všetci významní autori tohto ročníka. Aj medzi hosťami bolo niekoľko zaujímavých mien, ktoré budia v našich končinách rešpekt.

Vedúci inštitútu tvorivej fotografie FPF Sliezskej univerzity v Opave Vladimír Birgus tiež vníma príjemný posun oproti minulému roku. „Zorganizovať fotografický festival v malom meste je krásna myšlienka?“ povedal. „Veď tie najlepšie filmové a fotografické festivaly sú práve v malých mestách, kde sa môžu ľudia stretávať v uliciach a parkoch. Baden má všetky predpoklady pre takýto festival na ktorý sa podarilo prilákať veľké množstvo návštevníkov.“

Tí majú možnosť vidieť v parkoch či na budovách fotografie slávnych autorov a tiež menej známych autorov. Minulý rok to boli fotografi z Afriky. „Tento rok sa mi zdá výber výstav pestrejší. Zahŕňa veľa autorov, ktorí dokážu prilákať ďalšie tisíce návštevníkov. Nie je to festival pre úzku skupinu, ale je určený širokým masám, vrátane ľudí, ktorí sa o fotografiu nezaujímajú.“

Vladimír Birgus mieni, že festival v Badene si zaslúži väčšiu medzinárodnú pozornosť. Má však slušne namierené zaradiť sa medzi tie najznámejšie. „Organizátori sa snažia najmä o propagáciu v okolitých krajinách, čo je dobrá cesta. Zatiaľ sa im nedarí dostať sa do pozornosti v Anglicku či Francúzku, kde je podľa mňa tiež veľa potenciálnych návštevníkov. Ak si zájdu na Výlet do Viedne, mohli by sa prísť pozrieť aj na festival.“

Festival tiež provokuje návštevníkov, aby sa sami pokúsili o dobré obrázky. „V Opave máme študentov viac než dosť. Každý rok sa nám ich hlási tri až štyri krát viac, ako môžeme prijať. Veľa ich je zo Slovenska. Napríklad aj tento rok skončil na prvom mieste študent od vás. Veľa študentov máme tiež z Poľska. Samozrejme, k nám sa hlásia ľudia, ktorí už majú nejaké skúsenosti s fotografiou, alebo prešli médiami. Nemyslím si, že by sa k nám hneď hrnul niekto, kto príde do Badenu a zahorí nadšením. Je tu však možnosť, že by sem chodili naši študenti, aby sa inšpirovali.“

Spojenie fotiek, domov a parkov je jedinečné. „Vnímam aj obrovské náklady na fotografie. Veď festival v La Gacilly patrí k najdrahším v Európe. Môže si to dovoliť, veď ho najviac sponzoruje firma Yves Rocher. To je obrovský sponzor, ktorý chce propagovať dobré fotografie, ale tiež šetrnosť k prírode. Preto je tu veľa fotografií prírody a zvierat, pretože je to motív firmy.“

Turisti aj umelci

Hovorí sa žartom, že slávna fotografická škola v Opave je najlepšou fotoškolou na Slovensku. A nie len u nás, ale aj v Poľsku. Pedagóg a kurátor Michal Szalast na nej učí a stará sa o poľských študentov. „Poľsko je síce veľká krajina, ale na verejnom priestore tam nie je zvykom vystavovať. Festivaly sú v uzavretých miestnostiach. Aj tie, ktoré mali dobre zacielené stať sa významnejšími sa menia na lokálne. Chýbajú im významné miestnosti a významné osobnosti. V tomto ma sklamal napríklad festival v Krakove. Krakov je pri tom významné mesto, ktoré navštevuje veľa ľudí,“ hovorí.

Konceptuálna fotografia je pre bežného návštevníka ťažká na pochopenie. „V Badene je vidno jasné prepojenie vážneho umenia a ľúbivých fotografií z časopisu či webu National Geographic. Prídu si tak na svoje ľudia, ktorí chcú vidieť pekné farebné obrázky zo sveta. Chcú vidieť víziu sveta, ktorá je spravodlivá a príjemná, v ktorej chránime zvieratá a prírodu. Oproti tomu sa ponúkajú zaujímavé výstavy, ktoré nepoužívajú až tak zrozumiteľný jazyk, ale tiež majú svoju váhu. Umelecká forma posúva festival vyššie a to je najdôležitejšie: Ukázať fotografie na ktoré sa môže pozrieť turista ale aj umelec. Isto tu nie je výber autorov na jednej úrovni, čo je ale výhoda festivalu.“

Po Afrike Zem

Na slávnostnom otvorení festivalu si posun pochvaľoval aj kurátor výstav Mesiaca fotografie v Bratislave Branislav Štepánek. „Minuloročnou témou bola Afrika. Tento rok je to Zem. Vidno, že organizátori priali smerovanie hlavného sponzora Jacquesa Rochera, dediča kozmetickej značky Yves Rocher, ktorý je nielen podnikateľ, ale aj politik a ekologický aktivista. Prirodzene si vyberá témy, ktoré podporujú jeho politické a kultúrne hodnoty.“

Štepánek je presvedčený, že každý, kto prišiel minulý rok na Afriku, nebude sklamaný z tohtoročnej Zeme. „Je dobré, že festival ukazuje aj to, ako sa ľudstvo dokáže správať k prírode od drancovania stromov, ničenia pralesov po bezohľadnosť voči faune. Kurátorsky sa tým nijako netají. Klimatická zmena je súčasťou hlavných správ v každom vyspelom štáte. Aj festival to reflektuje.“

Vstup na všetky výstavy pod holým nebom aj tie v interiéroch je voľný. Malé, veľké aj gigantické fotografie tu zostanú ľuďom na očiach do konca septembra.

Viac informácii o festivale a aktuálnych podujatiach s ním spojených nájdete TU.