Lisette Model, Diane Arbus a Nan Goldin a ich radikálny pohľad na spoločnosť

Vo Viedni existujú dve miesta, kam chodím najradšej. Samozrejme, že tu nebudem popisovať miesta, kam rada zájdem na chutný ramen. Mám na mysli miesta, kde premýšľam a kde sa nechávam inšpirovať. Dve galérie, ktoré pre mňa zosobňujú Viedeň: Albertina a Westlicht. Často si prajem, aby sme aj na Slovensku mali také výstavy, ako prinášajú tieto dve inštitúcie. Našťastie to do susedného Rakúska nemáme až tak ďaleko, a tak je moja duša večne pátrajúca po dianí a hľadajúca inšpirácie vo fotografickom svete aspoň trochu uspokojená.

Súčasná výstava fotografií Lisette Model, Diane Arbus a Nan Goldin v galérii Westlicht prináša rozmanitý portrét americkej spoločnosti. Je to energizujúci pohľad na život na okraji spoločnosti. Provokujúci, ale hlavne úprimný. Často bolestivo reálny.

Dobrá fotografia by mala vedieť prerozprávať príbeh. Vtiahne vás a vy sa pýtate, čo sa stalo pred tým? Čo potom? Dobrá fotografia prebudí vašu imagináciu, zmení vašu náladu a spôsobí to, že sa pri nej zastavíte na viac ako 2 sekundy. Presne takto na mňa zapôsobila výstava týchto troch autoriek.

Všetky tri umelkyne sú jedinečné, ale ich tvorba sa prelína práve v radikálnom ponímaní a zobrazovaní jednotlivcov, ktorí tvoria obraz spoločnosti v období, kedy fotografky tvorili.

Lisette Model

Narodila sa v neďalekej Viedni 10. novembra 1901 (umrela v New Yorku 30. marca 1983), svoju kariéru naštartovala vo Francúzsku a v roku 1938 emigrovala do USA, kde mimo iného pôsobila aj ako mentorka mladej Diane Arbus. Fotografovala ľudí na oboch póloch spoločnosti. Milionárov aj žobrákov. Najviac ju zaujímali špeciálne charaktery ľudí a cez ich portréty poukazovala na sociálnu štruktúru a podmienky vtedajšej spoločnosti. Nevšedná blízkosť z akej fotografovala svoje objekty sa stali inšpirujúcou pre ďalších street fotografov. V jej fotografiách sa mieša surrealizmus a sociálny prístup k dokumentárnej fotografii.

Svojimi fotografiami vás vtiahne do klubov a na ulice New Yorku 40-tych a 50-tych rokov, na preplnené pláže Coney Islandu, na francúzsku riviéru či do Paríža, na miesta kde to vrelo a žilo. Prináša úžasné čierno-biele pouličné portréty neobyčajne-obyčajných ľudí. Ako napríklad ten staršej veľmi dobre udržovanej a upravenej dámy s klobúčikom a závojom cez tvár na ulici San Francisca. A v kontraste portrét ženy v plavkách mohutnejšieho vzrastu v pozícii bojovníka sumo na pláži na Coney Islande. Vedomo dokumentované protiklady, na každej fotografii iný príbeh.

Lisette pristupovala k fotografii veľmi pragmatickým spôsobom. Zastávala názor, že nikdy netreba fotografovať to, o čo neprejavujete vášnivý záujem. Jej stredobodom záujmu bol každodenný život, skrytá krása, ľudské slabosti a objekty, ktoré sa vymykali pravidlám. Na uliciach, v hoteloch, baroch, reštauráciách či na módnych mólach hľadala svet taký aký je a nie taký aký by mal byť. Fotografovala svet veľkolepých módnych prehliadok, ale aj všadeprítomnú chudobu.

Po emigrácii do USA jej v začiatkoch pomohla zákazka od časopisu Harper’s Bazaar a jeho umeleckého riaditeľa Alexeya Brodowitcha, ktorý bol obdivovateľom jej radikálnej fotografie. Ešte než dovŕšila 40 rokov, jej fotografie kupovala a vystavovala newyorská galéria Museum of Modern Art. V polovici 50-tych rokov minulého storočia ukončila svoju aktívnu fotografickú kariéru, nakoľko bola obvinená zo spolupráce s komunistickým hnutím. Jej fotografie sú dnes označované ako ikony 20. storočia. Po tom, ako jej americké autority bránili v tvorbe, začala sa venovať výučbe fotografie. Najskôr v Kalifornii na California School of Fine Arts, neskôr, až do svojej smrti, vyučovala na New School of Social Research v New Yorku.

Diane Arbus

Bola študentkou Lisette Model, ktorá jej ďalšiu tvorbu výrazne ovplyvnila. Zatiaľ čo Lisette vytvárala trblietavý kaleidoskop rôznych sociálnych tried a mesta ako takého, Arbus  zaujímali predovšetkým surreálne a bizarné aspekty každodenného života.

Narodila sa 14. marca 1923 v New Yorku, kde aj 26. júla 1971 zomrela. Zaznamenávala ľudské vady, rozpory, bola fascinovaná ľuďmi na okraji spoločnosti. Vyhľadávala zvláštnosti v rámci každodennosti a fádnosť v rámci grotesky. Jej empatické portréty zobrazujú hlavne tých, ktorí sú nejakým spôsobom iní. Či už ide o dvojičky, trpaslíkov, extrémne vysokých ľudí, ľudí s inými fyzickými abnormalitami, transvestitov, cirkusantov, nudistov, prostitútky alebo nahé tanečníčky v pánskych kluboch. Mnohé z jej fotografií sú dnes považované za ikonické.

Model a Arbus spolu tvorili v 60-tych rokoch a dnes sú známe predovšetkým vyzývavou vizuálnou perspektívou a tým, ako dokázali kombinovať dokumentárnu fotografiu so surrealizmom. Pri pohľade na fotografie Diane Arbus vás bude fascinovať jej citlivá perspektíva a zabudnete na cliché a glamour Ameriky, tak ako ju poznáme zo starších hollywoodskych filmov. A opäť sa zamyslíte, tak ako v prípade fotografií Lisette Model, nad tým, prečo si v hľadáčiku vyhliadla konktétne osoby. Tak napríklad pri fotografii mexického trpaslíka - muža zakrpateného vztastu - v jeho hotelovej izbe, ktorý je na fotografii zachytený nahý, len s uterákom prehodeným okolo pása. Prečo ho fotila? Ako sa dostala do jeho hotelovej izby? Čo tomuto momentu predchádzalo a čo sa stalo potom? Podobné otázky si môžete položiť pri takmer každej vystavenej fotografii z jej tvorby.

Na rozdiel od Lisette Modell sa Diane Arbus špecializovala na štúdiovú fotografiu. Jej tvorba je charakteristická premyslenou kompozíciou, z ktorej ale máte tak trochu dojem momentky. Jej objekty vedeli vždy, že boli fotografované a fotografie boli štylizované.

Diane sa narodila do bohatej rodiny a jej otec nadšene podporoval jej umelecké sklony a talent. Začínala ako módna fotografka na voľnej nohe, serióznejšie zákazky získala až po boku svojho manžela Allana Arbusa, s ktorým spoločne pracovali pre časopisy Harper’s Bazaar, Esquire alebo New York Times, ale aj pre rôzne reklamné agentúry. Od módneho biznisu sa však vždy dištancovala. Vrchol jej kariéry prišiel v roku 1967, keď po boku Lee Friedlandera a Garryho Winogranda vystavovala svoje fotografie v newyorskom múzeu moderného umenia. Záverečné roky svojho života, rovnako ako Lisette Model, venovala učeniu. Celý svoj život trpela depresiami, ktoré boli v roku 1971 pravdepodobnou príčinou jej samovraždy. O rok po jej smrti boli jej fotografie, ako prvej ženy - fotografky,  prezentované na Venice Biennale.

Nan Goldin

Tretiu generáciu reprezentuje Nan Goldin (narodená 12. septembra 1953), najmladšia z týchto troch dív fotografie, a jej videnie divokého a vzrušujúceho života v 80-tych a 90-tych rokoch minulého storočia. Obe fotografky, Nan Goldin aj Diane Arbus, sa zaujímali o marginálne skupiny v rámci spoločnosti. Na rozdiel od fotografií Diane Arbus, ktoré boli fotené s odstupom a boli inscenované, Goldin zachytávala predovšetkým svoj vlastný život. Úspešne dokázala zachytávať hlboko citlivé, často intímne zábery života, ale aj smrti.

Život a tvorba Nan Goldin bola poznačená nepretržitými hádkami jej rodičov, ale predovšetkým samovraždou jej o štyri roky staršej sestry. Z domova odišla vo veku 13 rokov, a vo veku 21 rokov už mútila umelecké vody svojou prvou výstavou fotografií. Študovala na School of the Museum of Fine Arts v Bostone a inšpiráciou pre ňu sa stali mimo iného filmy Andyho Warhola ale aj Frederica Felliniho.

Jej fotografie zachytávajú nádej aj strach, radosti a starosti, oslobodenie a ďalšie prekážky. Intímny pohľad do jej vlastnej spálne, ale aj spální jej priateľov či ďalších ľudí. Obnažené telá. Modrina v tvare srdca. Portrét samej seba hodinu potom, ako ju zmlátil jej partner. Jej tvár je zdevastovaná modrinami a ranami človeka, ktorého pravdepodobne milovala. Drsné, ale pravdivé zobrazenie jej vlastného života a ľudí okolo nej.

Jej fotografickú tvorbu nemôžeme zaškatuľkovať a odlúčiť od tvorby Diane Arbus a Lisette Model. Jej nekompromisný pohľad na seba samú a jej okolie - rôzne New Yorské subkultúry, LGBT komunitu - dokázala pretaviť do citlivých portrétov v prostredí barov, kúpeľní, do portrétov zobrazujúcich spoločnosť, ktorú zamestnáva sex, konzumácia drog, strach, obsesia, či závislosť. Na rozdiel od predchádzajúcich dvoch autoriek sa jej fotografie vyznačujú nedostatkom svetla a pohybom, čo však len pridáva na intímnosti zachytených momentov.

Čo tieto tri americké fotografky teda spája? Prečo sa môžeme na ich fotografie pozerať v rámci jednej výstavy? Ich fotografie radikálne rozšírili pohľad na spoločnosť. Do pozornosti ich hľadáčikov sa dostali “tí iní”, nevšední, na periférii spoločnosti, excentrickí, pre niekoho podivíni, škaredí, či marginálni. Poukázali na diverzitu ľudskej existencie a jej rôznorodé formy. Zachytávali život v Amerike v rôznych obdobiach 20-teho storočia. Zviditeľnili to, čo bolo dovtedy neviditeľné alebo prehliadané. Miestami šokujúco, ale ľudskou rečou.

Kde:             Galéria Westlicht, Westbahnstraße 40, Viedeň

Kedy:         do 24. marca 2019

Otváracie hodiny:     pondelok - zatvorené

                                 utorok, streda, piatok 14:00 - 19:00

                                 štvrtok 14:00 - 21:00

                                 sobota, nedeľa a sviatky - 11:00 - 19:00    

Web:             www.westlicht.com

Vstupné:         dospelí 8,00 Euro

                       seniori nad 65 rokov 5,00 Euro

                       študenti do 27 rokov 5,00 Euro

                       deti 6 - 16 rokov 3,00 Euro