Použitie polarizačných filtrov vo fotografii je často ohromujúce. Dá sa nimi vidieť za sklo, pod vodu či zhustiť a vyčistiť oblohu. Samozrejme, záleží na fyzike. Nie vždy sa to dá na sto percent a sú situácie, kedy to nie je možné. Všetko je to o fyzike. O odleskoch, uhloch, svetlách, intenzite, účinnosti filtra, zložení skla, kalnej vode a kope ďalších okolností.
Svetlo, ktoré vytvára fotografie, je tiež „iba“ elektromagnetické žiarenie, ktoré kmitá všetkými smermi. Polarizačný filter prepúšťa iba svetlo, ktoré kmitá jedným smerom. Tie ostatné rozlietané svetlá a svetelné efekty z nich dokáže eliminovať tak, aby neboli.
Polarizačné filtre môžu byť pevne nastavené, ako napríklad na okuliaroch či na pevných filtroch. Mám taký maličký aj na objektíve drona. Je vyrobený tak, aby bol čo najúčinnejší aj bez nastavovania.
Väčšinu fotografických polarizačných filtroch však treba závitom pripevniť na objektív, pozrieť sa do hľadáčika či na displej a točiť predným kolieskom objímky filtra zloženého akoby z dvoch sklíčok.
Obraz sa pri točení mení, na niektorých miestach tmavne, potom sa rozsvecuje. Raz napríklad vidno odlesky na vode či na skle výkladu a potom nie. Za vhodných okolností sa dá pomocou polarizačného filtra vidieť aj pod vodu alebo za odlesky výkladov.
Je na vkuse fotografa, do akej miery si nastaví (natočí) účinnosť filtra. Môže tak „vychytať“ polarizované svetlo.
Polarizované svetlo vzniká predovšetkým odrazom od lesklého nekovového povrchu. Trebárs na vode či skle. Polarizované svetlo vzniká aj prechodom cez materiál, ktorý svetlo polarizuje, rozptyľuje ho a vytvára čosi ako hmlistý závoj. Polarizované svetlo sa odráža trebárs aj od prachových častíc vzduchu. Preto pri jeho použití môžeme dosiahnuť napríklad stmavenie oblohy. Hlboká modrá sa počas slnečného dňa skrýva práve za nekontrolovane sa odrážajúcim „svetelným bordelom“, vytvárajúcim sivý závoj.
Fotograf si môže vybrať rôzne cenové kategórie. V zásade je hlúposť na drahý objektív kupovať lacný filter. Kombinácia drahý objektív a lacný filter kazí obraz oveľa viac ako kombinácia lacného filtra na lacnou objektíve. Filter predsa len vždy obraz trošíčku, trochu či trochu viac kazí. Najdrahšie filtre kresbu nekazia takmer vôbec.
Smola je, že polarizačné filtre podľa scény a ďalších okolností nemusia polarizovať trebárs celú oblohu naraz, ale len nejakú jej časť. Aj to je o fyzike, ktorá nepustí.
Darmo budem o používaní polarizačných filtrov rozprávať. To treba vidieť a hlavne vyskúšať. Je isté, že jeho efektu prepadne takmer každý.
Odporúčam na filtroch nešetriť. V prípade polarizačného netreba kupovať na každý objektív a rozmer závitu filtra objektívov niekoľko kusov. Stačí jeden na ten najväčší priemer a jeho prišraubovanie na objektívy s menšími priemermi riešiť cez redukcie. Tu je ponuka redukcií obchodu PROlaika.
Bratislavské cintoríny (2)
Fotosúťaž: Portrét mobilom (12)
Príslušenstvo, ktoré sa mi osvedčilo (1)
Vyhodnotenie 9. kola súťaže Pro.Laika fotograf roka (1)