Martin Přívratský: Je super, keď robíme to, čomu veríme.

Na ceste z Photokiny sa mi okrem Dana Vojtěcha, fotografa a Nikon ambasádora, podarilo vyspovedať aj Martina Přívratského, režiséra i kameramana v jednom. S Danom majú spoločný ateliér Tomorrow creative. Kým však Dan Vojtěch zachytáva príbehy fotografiou, Martin to robí videom. Aj preto sa môžu navzájom dopĺňať. Svorne tvrdia, že si rozumejú a na výsledkoch ich práce je to cítiť.

Martin, prezraď, ako si sa dostal k filmárčeniu a režírovaniu?

Bolo to dávno, ešte keď som hrával v kapele, pre ktorú som skladal pesničky a písal texty. Chceli sme si urobiť krátky film o našej skupine a ako autorovi textov mi logicky prischol scenár. Tak sme natočili krátky film o nás. Bolo to ešte na mini DV pásky a film bol samozrejme hrozný. Stihol som však pri jeho natáčaní uvedomiť, že ma to veľmi baví. A tak som sa prvotinou nenechal odradiť a pokračoval som. Postupne boli naše výtvory lepšie a lepšie. Natáčal som spočiatku klipy pre hudobné kapely, neskôr sa k tomu pridali reportáže z koncertov a dokumenty, týkalo sa to hlavne hudobného sveta. Veľmi dobrú spoluprácu mám s kapelou Vypsaná fixa. Neskôr som sa dostal do sveta extrémnych športov. Natáčal som program Contest, ktorý vysielala TV Óčko.

Boli to práve motocykle cez ktoré si sa dostal k svojmu zatiaľ najdôležitejšiemu výtvoru, filmu Tomorrow will be better?

To bol mix všetkého. Od skateboardov a snowboardov cez bicykle až po motocykle.

Tam si sa spoznal aj s Danom (Vojtěchom)?

Myslím si, že sme sa niekoľko krát videli pri týchto akciách, pretože Dan tam často fotografoval, ale ešte sme sa nepoznali. Spoznali sme sa na jednom BMX výlete do Francúzska.

Od tejto relácie si sa dostal k myšlienke natočiť svoj vlastný celovečerný dokument?

Áno, v spomínanej relácii sa už veci dosť opakovali. Nebolo to zlé, ale chcel som niečo vlastné. Už dávno som myslel na svoj vlastný celovečerný dokument a keďže som sa vo svete extrémnych športov pohyboval, téma bola viac-menej jasná. Zo všetkých športovcov, s ktorými som pracoval, ma najviac zaujal Libor Podmol, freestyle motokrosový pretekár s veľkými ambíciami a odhodlaním. Predstavil som mu svoju myšlienku a hneď sme sa dohodli.

Odhodlanie nakoniec skončilo veľkým úspechom a Libor sa stal majstrom sveta. Ty si bol pri tom a zdokumentoval si jeho cestu k titulu. Úzko si pritom spolupracoval s Danom Vojtěchom.

Áno, spočiatku bola myšlienka, že vyrazíme s Liborom na trojmesačnú cestu do Ameriky a potom z toho vznikne dokument. Všetko to ale djavascript:;opadlo inak. Po troch mesiacoch sme všetci traja vedeli, že teraz prestať nemôžeme.

Prečo?

Lebo niektoré plány nevyšli ako mali a cesta sa ešte len otvárala. :)

Aj preto ten názov, Tomorrow will be better, teda Zajtra bude lepšie?

Áno, ten názov napovedá veľa o vzniku filmu. Prídete na pretek, ale ten je zrušený, idete natáčať na krásnom mieste, ale pre počasie sa nedá skákať, potom prídu technické problémy ... Naše „Tak nič, tak teda zajtra...“ nám zľudovelo natoľko, že sa podľa neho nakoniec volá celý film.

Film vyšiel po vyše troch rokoch od začiatku natáčania. Z tvojho rozprávania viem, že z troch mesiacoch sa samotné natáčanie natiahlo na rok, zvyšné dva roky ste strihali, skladali hudbu a zháňali sponzorov. Aký zásah mal dokument o majstrovi sveta Liborovi Podmolskom?

Myslím si, že film bol vcelku úspešný. Premietal sa v kinách, získali sme za neho divácku cenu Českého leva a neviem, či to nie je jediný dokument, ktorý sa predal do Ameriky do LA.

Perfektné! V Los Angels ste natočili aj krátky dokument L. A. People. Opäť v spolupráci s Danom. O čom je tento 23 minútový filmík?

Je to také zamyslenie sa nad motiváciou. Je to nás pohľad, obyčajných chalanov, ktorí tam prišli ako mnoho iných, ktorí si tu chcú splniť svoj sen. Denne tam prichádza množstvo ľudí, pre ktorých je L. A. Mekkou šoubiznisu a chcú tam preraziť. Ale podarí sa to samozrejme len zlomku z nich. Z filmu by malo vyplynúť, že nie je ani tak dôležité kde, čo a aké veľké robíme, ale že by sme mali byť spokojní a vďační za to, čo máme.

Teraz natáčaš a striháš komerčné veci. Je to samozrejme pochopiteľné, každý z niečoho musíme žiť, nie je ti však smutno za tým, že ste v podstate s nulovým rozpočtom dokázali urobiť úspešný celovečerný dokument? Ešte sa do takého bláznovstva niekedy pustíš?

No popri komerčných záležitostiach stále myslím aj na nejakú voľnejšiu tvorbu. Napríklad sa chystám zverejniť svoj úplne prvý film, ktorý som točil už takmer pred 15 rokmi. Je to dokument o kapele Vypsaná fixa, ktorú som už predtým spomínal. Budúci rok má kapela  výročie a bude to už 15 rokov, ako sme tento dokument točili.

Neobávaš sa toho? Dnes sa už predsa len točí inou technológiou a inak ako pred 15 rokmi. :)

Ja som to nazval Vypsaná fixa, stracený film, lebo z toho pôvodného dokumentu sa naozaj dosť stratilo, takže bude to aj to pôvodné aj novšie, ale v podstate to bude aj taká nostalgia. A je to zároveň zaujímavé porovnanie toho, ako sa doba zmenila. Už len scéna, ako sa ide v dodávke na koncert. Nejazdilo sa podľa navigácie, ale podľa mapy, nebola klíma a tak posádke stále vejú vlasy pri otvorených oknách... Je to celkom zaujímavé a vtipné, myslím si, že sa ľudia a hlavne fanúšikovia kapely nebudú nudiť. :)

Čo sa týka naozaj veľkého projektu na spôsob Tomorrow will be better, to je zložitejšia téma. Dnes mám rodinu a dve deti a tak kratšie a komerčné záležitosti sú logické. Veľký dokument chce svoj čas, často aj vlastnú investíciu, ktorá sa nemusí vrátiť. Ja som napríklad pred natáčaním Tomorrow will be better 8 rokov pracoval a šetril, aby som potom mohol tri roky venovať práci na filme. Myslím si, že je oveľa ťažšie nájsť spoľahlivých sponzorov a predať film, ako ho vytvoriť. Aj my sme sa niekoľko krát popálili. Dnes som už skúsenejší...

Videl som nedávno milú a vtipnú reklamu na dopravný podnik v Českých Budějoviciach. Údajne ste tento reklamný shot natáčali výlučne s reálnymi zamestnancami. Milé bolo vidieť staršieho pána prechádzajúcom po podniku na bicykli, ktorý stretáva kolegov s rôznymi profesiami a zasmial som sa na závere imitujúcom depo formuly 1. :)

Áno, boli to reálni zamestnanci podniku a pán na bicykli bol najstarší zamestnanec, ktorý tam pracuje už od roku 1968, to je rovných 50 rokov! Najprv sme sa obávali o nápad na bicykli, lebo je to konkurent automobilovej dopravy, ale nakoniec z toho nikto škrupule nerobil a nápad si myslím vyšiel dobre. Pôvodne bolo zadanie natočiť spokojných cestujúcich v dopravnom prostriedku, ale našťastie sme to otočili a urobili z opačnej strany. Je to také vzdanie pocty práci ľuďom, ktorí stoja za týmito dôležitými službami.

Ako si sa dostal k spolupráci s Nikonom?

Ak si dobre pamätám, začalo to na spomínanom tripe do Francúzska, kde som okrem svojho videa natočil Dana, ako fotografuje. Bolo to vydarené backstage video, ktoré sme ponúkli Nikonu. No a tak to začalo. Točíme mnoho vecí aj na zrkadlovky Nikon.

Nepoužívaš na prácu výlučne Nikon?

Nie, u filmárčiny je to o tom, že človek si zvolí zakaždým takú techniku, ktorú si vyžaduje samotný projekt. Niekedy to bude zrkadlovka pre jej relatívnu kompaktnosť, inokedy to bude veľká profesionálna, násobne ťažšia i drahšia kamera.

Čo môže byť takým dôvodom, keď zrkadlovka ponúka aj oproti formátu super 35 väčší senzor, prácu s malou hĺbkou ostrosti...

Dôvodom môže byť napríklad to, že potrebujem fotografovať v 4K alebo dokonca 8K rozlíšení s rýchlou frekvenciou záberov. Tieto špeciálne kamery dokážu točiť 8K s frekvenciou 240 obr./s. Zrkadlovky toto zatiaľ zďaleka nedokážu. Naopak, zrkadlovka ťaží zo svojej kompaktnosti a špičkového výkonu aj v ťažkých svetelných situáciách. Preto zrkadlovky rád používam na dokument.

Vraciame sa z Photokiny, kde hlavným hrdinom na stánku Nikon bol nový mirrorless Nikon Z 7. Čo na neho vravíš z pohľadu kamermana?

No práve som ešte nemal možnosť ho reálne vyskúšať, natočiť s ním nejaké zábery, upraviť si ich, aby som to vedel zhodnotiť.

No s určitosťou môžeme povedať, že predčí zrkadlovky zaostrovaním pri videu.

V profi praxi používame manuálne zaostrovanie. Pri ňom aj malý omyl môže vyzerať zaujímavo. Oproti tomu záber s nechceným automatickým preostrením je pokazený. Nový prístroj má ale aj bez vylepšeného zaostrovania veľa funkcií, ktoré sa filmárom budú páčiť.

Ty si stál aj za „making of“ videom, ktoré zachytáva Dana ako fotografuje Martina Šonku, Red Bull pilota, ako prelieta medzi zábleskami asi 10m nad zemou dole hlavou?

Áno, je to moje obľúbené „making of“ video. Vlastne všetky sú moje obľúbené. Je to pomerne voľné na tvorbu a ten výkon je očakávaný od niekoho iného – od hlavného aktéra. To bol v tomto prípade Dan. :) Toto fotenie bolo realizované v spolupráci s Nikonom a Fomei. Pri fotografovaní bolo použitých 30 zábleskov Fomei s výkonom takmer 14 000 Ws! To je ale špecifikácia, ktorá je zaujímavá skôr pre fotografov ako pre videografov.

Martin, čo si ceníš na tvorbe či už video alebo fotografickej tvorbe? Čo by si poradil tým, ktorí by chceli vstúpiť do sveta videa a začať tvoriť?

Je super, keď robíme to, čomu veríme. Keď nerobíme len to, čo teraz frčí. Potom to je uveriteľné aj pre ostatných.

Martin ďakujem za rozhovor. Prajem veľa zdaru a tešíme sa na ďalšie zaujímavé výtvory, či to už budú nápadité reklamné spoty alebo kratšie či dlhšie dokumenty.

Viac z portfólia agentúry Tommorow Creative nájdete na stránke: tomorrowcreative.com