Mesto stvorené pre fotografov

Benátky sú destinácia v ktorej musí nájsť uspokojenie akýkoľvek fotograf. Každý rok do severotalianského mesta v lagúne smerujú tisíce nadšencov fotografie a v dave sa sem tam mihne aj nejaký svetový kolega, ktorý pracuje trebárs pre najlepšie módne časopisy či pre National geographic.

Špecifické skúsenosti a rady o technike si nechám nabudúce. Je úplne jedno čím sa do fotenia lovec obrázkov pustí. Dôležité je len pozerať sa a fotiť. Akokoľvek. 

Ešte som v ňom nebol a už som si to mesto zamiloval. Benátky mimo hlavnej sezóny sú mi sympatickejšie. Nie sú preplnené. V prázdnejšom meste je jednoduchšie nájsť čistejšie kompozície, ak lovím každodenný život a nie masky. Masky v období karnevalu sú zvyčajne obklopené ťažko usporiadateľným kompozičným chaosom.

Dobrý Janko a dóžovia

Podľa legendy Benátky založil Dobrý Jano – Giovanni Bono. Bol chudobný rybár a že založí mesto si zmyslel 25. marca 421. Na tento deň pripadá jarná rovnodennosť, sviatok Zvestovania Panny Márie a údajne aj založenie Ríma. Historická skutočnosť bola asi iná ako povesť o jednom zakladateľovi, ale takto je to zaujímavejšie. Založiť mesto si isto nezmyslel Dobrý Janko. Vzniklo plynule v zmätkoch sťahovania národov, vpádom barbarov do antického sveta, následnej utečeneckej vlne, rabovaním, vraždením a zánikom jednej vyspelej stredorímskej kultúry. Bola za tým najmä húževnatosť vyhnancov a utečencov.

Ak sa letmo prenesieme storočiami histórie Benátok, tak to nikdy nebol mierumilovný mocenský útvar. Mestský štát bohatol aj na križiackych výpravách. Vojsko potrebovalo nie len potraviny, ale tiež výbavu na dlhé cesty. Benátčania mali čo ponúknuť. Z Benátok smerovali pútnici do Svätej zeme za ideálmi.

Ale, nie o 120. dóžoch, ktorí mestu a republike vládli celé tisícročie som chcel. Poďme do súčasnosti, do mesta stvoreného pre fotografov.

Ako sa tam dostať

Zo Slovenska to nie je ďaleko. Z Bratislavy vedie najkratšia cesta pre autá cez Rakúsko rovno do Talianska. Zo zvyšku krajiny cez Maďarsko do Chorvátska, Slovinska a Talianska. Väčšinou po diaľniciach. Ideálne je zaparkovať v okolí Treporti, čo je miestna časť Benátok na pevninskom výbežku, ktorý oddeľuje more od lagúny. Ideálne je, najprv sa z auta porozhliadnuť, ktoré parkovisko je najlacnejšie a nepodľahnúť prvému nadháňačovi. Z Treporti ďalej už iba loďou, inak sa v Benátkach nedá. Jednotlivá jazda hydrobusom mestskej dopravy – vaporettom stojí 7,50, celodenný lístok 20 eur.

Autom je to otrava. Autobus je pohodlnejší. Spoločnosť FlixBus má linku do Benátok rovno z Bratislavy. Nie však každý deň. Ďalšie sú s prestupom vo Viedni. Autobusom doprava zaberie približne pol dňa.

Úplne najpohodovejšia jazda do Benátok, ktorú si užívam je vo vlaku. Ani si netreba kupovať lístok na miestnu lodnú dopravu. Vlaky stoja v ostrovnej časti Benátok na stanici Santa Lucia len pol hodinu pešo od Námestia sv. Marka.

Z Viedne denne vypravujú dva páry priamych vlakov. Jeden ráno, druhý napoludnie. Okrem toho je k dispozícii niekoľko ďalších spojov s prestupmi. Priamym vlakom je cestovateľ uprostred mesta na vode skôr, ako autom a zaplatí menej. Ceny začínajú na 29,90 za jednu jazdu. Samozrejme, vo frekventovaných časoch, kedy je o vlaky najväčší záujem je cestovné drahšie. Pri jazde autom treba rátať s cestnými poplatkami a s cenou parkovania. Ak k tomu pridáme dva lodné lístky, tak už teraz vlak tam a naspäť vyhráva a to sme sa ani nedostali k palivu.

V rakúskom vlaku typu railjet je k dispozícii spoľahlivá wifi, ktorá nefunguje len na krátkom úseku za hranicami v taliansku a v dlhých tuneloch.

Je to veľmi pohodlná cesta počas ktorej sa dá stihnú napísať trebárs tento článok a vybrať fotografie do galérie. K tomu si chvíľu zdriemnuť, vybaviť maily, pozrieť film alebo len tak počúvať hudbu či niektorý z početných podcastov o Benátkach. K dispozícii sú aj zábavky z online zábavného portálu rakúskych železníc. Potešila ma čerstvá tlač vo formáte PDF. K dispozícii je zopár českých titulov. Na slovenské médiá zatiaľ nedošlo. Cesta z Viedne do Benátok trvá osem hodín.

Posteľ, jedlo a pitie

Ubytovanie je v meste uprostred lagúny k dispozícii aké sa komu páči. Okrem najfrekventovanejších období, napríklad počas karnevalov či horúceho leta sa vždy niečo vhodné nájde. Práve zimné obdobie patrí k tým lacnejším, čo môže byť výhoda pre fotografa, ktorého desia ceny a davy, ktoré je len ťažko kompozične upratať, aby z nich nebola guča turistov pred pamiatkami.

Ešte aby nebolo kde jesť. Je. Všade. Okrem toho je v Benátkach aj veľa potravinových reťazcov. Stačí byť pozorný a nenechať sa zmiasť nápismi. Napríklad na historickej budove s nápisom Talianske divadlo sa udomácnil reťazec s bohatým výberom. Zvonka budova vyzerá akoby to bolo fakt divadlo s reklamou na ten reťazec…

Kávu majú všade dobrú. Kto je zvyknutý na bratislavské kyslé a hlavne predražené kávy môže v Taliansku odpadávať slasťou. Káva za euro je štandard. Samozrejme, nie v tých najvychytenejších lokalitách. Najnižšia cena na Námestí sv. Marka je 7,50. O niekoľko úzkych uličiek ďalej to je už len jedno euro. Podobne je to aj s jedlom.

Ešte niekoľko dráždivých kuriozít

Benátčania boli obchodníci. Darilo sa im, v istom období tu dokonca predávali nás – Slovanov do otroctva orientálnym záujemcom o špecifickú, kvalifikovanú pracovnú silu alebo o hromotĺkov na tvrdú drinu. Najväčší záujem bol o tých z ruských stepí a z Kaukazu.

Cez Benátky sa v minulosti dostávali do Európy koreniny z Blízkeho východu. Zázvor, čierne korenie, škorica, klinček, rasca, kardamon, koriander, šafran, karí, kurkuma, muškátový kvet i oriešok… Na svete neexistuje korenie, ktoré by Benátčania nepoznali. Korenie je ľahké, nenáročné na prevoz a hlavne bolo dobre speňažiteľné. Našťastie si zachovali dosť rozumu a do jedál ho pridávajú s rozumom a primerane. Benátsky kníhtlačiari vydávali slávne kuchárske knihy. Recepty, ako si urobiť dobre aj jedlom spisoval aj známy benátsky „kanec“ Giacomo Casanova.

Čo viac k tomu? Už len pekné obrázky.

Pred vstupom do ktorejkoľvek krajiny počas pandémie si pozorne prečítajte pravidlá, pre vstup. V súčasnosti, v obdobi pred Vianocami 2021, môžu do Talianska len plne zaočkovaní ľudia s čerstvým testom alebo ľudia, ktorí majú doklad, že covid prekonali. Tí musia mať tiež čerstvý test. Ostatní musia zostať päť dní v samokaranténe a po nej sa dať otestovať. Okrem toho musí každý, kto vstupuje do Talianska vyplniť európsky Digitálny formulár na lokalizáciu cestujúcich. Na hraniciach ho nikto nekontroluje, maximálne na neho upozorňujú, ale ak ho pri kontrole vo vnútrozemí cestujúci nemá, má istú pokutu.