Blíži sa koniec roka 2018 a tak nejako každý z nás rekapituluje, porovnáva a hodnotí uplynulý rok. Pamätám si ešte obdobie, kedy sme sa dozvedali o tom, čo sa vo svete udialo len sporadicky, médiá nám prinášali okresané informácie, no dnes, keď má už snáď každý prístup k internetu, sa svet zmenšil a rýchlosť, s ktorou sme informovaní o novinkách a aktualitách sa rovná mikrosekundám. Pamätám si obdobie, keď som v rukách držala prvú vizitku s emailovou adresou dotyčnej osoby a prišlo mi to smiešne. Veď kto používa internet? Znie to ako vzdialená história, ale ešte pred takmer 20 rokmi sme si posielali informácie poštou alebo prinajlepšom faxom.
Život v ponímaní času sa stal naozaj rýchly. Kto z Vás si pamätá, čo sa udialo v januári tohto roku? Ak by som sa Vás na to opýtala, asi by ste chvíľu lapali vo Vašej pamäti. Pokiaľ by som Vám však ukázala fotografiu, ktorú ste v danom období urobili, predpokladám, že by ste mi okamžite vedeli prerozprávať všetky okolnosti, za akých vznikla. Toto je dôvod, pre ktorý väčšina z nás fotí. Toto je sila fotografie. Zachytávame zaujímavé, veselé, smutné, dôležité momenty v našich životoch. Každý z nás za uplynulý rok naakumuloval niekoľko tisícok fotografií. Každý deň ľudstvo nahrá viac ako 200 miliónov fotografií na Facebook. Toľko fotografií a aj tak zabúdame.
Sú momenty, kedy sa pristihnem, že premýšľam čo sa udialo za uplynulý mesiac. Sú to momenty uvedomenia, je to jediná vec, ktorá ma preberie z určitej formy smútku a stagnácie, sú to momenty keď sa pozriem do telefónu a pripomeniem si spomienky, ktoré sa uložili nielen do pamäťovej karty môjho fotoaparátu, ale aj niekde hlboko do mojej mysle. Tieto Vianoce som nad svojimi fotografiami strávila naozaj veľa času. Nepodľahla som nostalgii, naopak, nakoplo ma to.
Niekto mi raz povedal, že pozerať sa nostalgicky do minulosti je prekážkou pokiaľ sa chcete posunúť ďalej. Myslím si, že naopak. Je dôležité pozerať sa naspäť, upriamiť pozornosť na to, čo sa stalo a hľadať zmysel a riešenie ako urobiť veci lepšie. Keď sa pozriete späť, nielenže si uvedomíte čo sa udialo, čo ste dokázali, ale viete zhodnotiť rozhodnutia, ktoré ste urobili a poučiť sa z vlastných chýb. Ďalšia dôležitá osoba v mojom živote mi povedala, že nemá zmysel hodnotiť udalosti v danom momente, krátko po tom, čo sa niečo udialo. Treba to urobiť s určitým časovým odstupom. Uvedomelé hodnotenie potrebuje dostatok času. A tak k tomu pristupujem aj pri mojich fotografiách. Odfotím, uložím a vrátim sa k nim aj o niekoľko týždňov neskôr. Áno, poviete si, nie vždy sa to dá. Máte pravdu, nehovorím o svadobných fotografiách, alebo fotografiách vytvorených pre potreby denníka. V prenesenom zmysle slova tak trochu hovorím o “fotografiách nášho života”.
Veď napokon aj maratónski bežci sa obzerajú za seba, aby zistili, kde sa v danom momente nachádza ich konkurencia. Naša budúcnosť je tvorená tým, čím sme si prešli, čo sme zažili, čo sme sa naučili. Vytvárame ju pomocou našich spomienok. Tak šup-šup, vytvárajte, memorujte, zaznamenávajte ďalšie spomienky!
A ako inšpirácia do ďalšieho roka, tu je malý výber najlepších fotografií z celého sveta:
Bratislavské cintoríny (2)
Fotosúťaž: Portrét mobilom (12)
Príslušenstvo, ktoré sa mi osvedčilo (1)
Vyhodnotenie 9. kola súťaže Pro.Laika fotograf roka (1)