Petra Kelement Áčová: „Podvodníčka“ po otcovi

Jej otec Peter Áč nie je len skvelý biológ, potápač, ale aj fotograf a najmä špecialista na život v sladkej vode. V tom sa mu vyrovná len málokto. Nájdete ho aj v titulkoch dokumentárnych filmov. Vďaka svojmu priezvisku je medzi spolupracovníkmi vždy na prvom mieste.

Jeho dcéra Petra niekoľko rokov pracovala pre bulvárny Nový Čas. Jej cesta pod vodu bola o čosi dlhšia. Otec sa ju od potápania snažil odradiť. Nepodarilo sa mu to. Petra to, samozrejme, dokáže aj vo vode v prírode. Jej vášňou je ale bazénová fotografia.

Čo ti to napadlo, potápať sa? Bol za tým len otec?

Pochopiteľne. K tomu, čo máš doma sa skôr či neskôr dostaneš. Tomu sa nedá vyhnúť. Jasné, že otec bol veľmi dôležitý, ako prvý impulz. Neskôr ma to posadlo samú, bez pomoci iných. :-)

Dcéry sú často voči otcom vzdorovité a nechcú byť ako oni.

Naopak. U nás to bolo tak, že on s mojim potápaním nesúhlasil. Áno, bol tam vzdor, ale z druhej strany. Čím viac sa ma snažil odradiť, tým viac som to chcela. Urobila som si potápačský kurz.

Tajne?

Nebolo to zasa až také tajné. Ale, nemala som od neho podporu, akoby sa dalo očakávať.

Viem si predstaviť, aký bol mrzutý. Aké mal na to jeden z najlepších slovenských potápačov dôvody?

Bál sa o mňa. Stál pri samom zrode potápania na Slovensku, takže vedel, aké úskalia a nebezpečenstvá na mňa pod vodou číhajú. Vedel tiež, že som po ňom a veľmi rýchlo sa dokážem nadchnúť pre krásu pod hladinou.

Aj pre akúkoľvek blbosť.

Aj tak sa to dá povedať. Bál sa, že podľahnem nadšeniu viac, ako bezpečnosti. Som jeho dcéra, tak je pochopiteľné, že sa bál.

Podľa seba súdil teba...

Je to možné.

Kedy sa to zlomilo?

To sa nikdy nezlomí, ale zmieril sa s tým a pochopil, že s tým nič neurobí.

Pamätám sa, keď sme boli s Petrom v jednej fotografickej porote a či sa mu to páčilo alebo nie, tvoje bazénové fotky vyhrali cenu, ktorej súčasťou bola aj potápačská expedícia do Egypta. Snažil sa nás – zvyšok poroty presvedčiť, že musíme nanovo hlasovať a že ty predsa vyhrať nemôžeš, pretože to si bude musieť on dokúpiť ten drahý „výlet“ a ísť tam s tebou. Nedali sme sa. Hra je hra. Pod vodou si skvelá.

Teraz už je to iné. Už sa spolu potápame len veľmi zriedka. Nie je na to čas. Jeho úzkostlivosť sa postupne vytratila. Dokázala som mu, že som dosť zodpovedná na to, aby ma nemusel až tak veľmi strážiť.

Bol ti vzorom?

Určite. V mojom okolí nepoznám lepšieho fotografa – potápača. Vo vybavení a v technike sú na tom ľudia aj lepšie, majú skvelé školy a sú to páni potápači. Môj otec si však vždy našiel tému a išiel za ňou. Je veľmi vytrvalý. V tom je jeho hlavná prednosť. Vždy sa dopracoval k výsledku, ktorý si vzal do hlavy. A to ma bavilo. Ísť do vody s nápadom. Už som očakávala niečo, čo tam nájdem. Ja mu v živote nebudem konkurovať vo fotografovaní vo voľnej vode. Ani som sa o to nikdy nepokúšala.

Preto si si vymyslela bazénovú fotografiu.

V bazéne dokážem oveľa viac ovplyvniť to, čo sa v ňom udeje a čo odfotografujem. Tým, že fotografujem aj na suchu je to pre mňa prijateľnejšie. Môžem scénu ovplyvňovať a režírovať si ju. Vo voľnej vode to tak nie je. Ryby nechápu čo od nich chcem. :-)

Tam treba mať božskú trpezlivosť.

Tam treba mať najmä šťastie. Až potom trpezlivosť. Odstáť si záber, odčakať. Ale, ani v bazéne to nie je idilka. Nie každá modelka dokáže urobiť to, čo od nej chcem.

Nie vždy sa mi podarí zohnať bazén a nie vždy sa zladia všetky aspekty. Keď už mám aj bazén aj modelku a čas tak sa z toho veľmi teším.

Akú „podvodnícku“ techniku používaš?

Dlho som fotografovala Nikonom D90. Tento fotoaparát som na suchu takmer vôbec nepoužívala, pretože nestíhal. Pod vodu stačil. Teraz sme si zaobstarali Sony A7R Mark II. Chcela som malý - veľký fotoaparát. Kupovali sme ho najmä na práce na suchu. Už máme na oba živly jeden stroj. Doteraz sme to mali rozdelené. K Sony sme si kúpili puzdro. Neviem, či to chceš počuť, ale to puzdro je nepraktické, robustné, ťažké, s malými páčkami... V suchých rukaviciach nedokážem pod vodou stláčať gombíky. Plastové výlisky sme si museli dať na 3D tlačiarni prerobiť. Je veľmi nedomyslené a zodpovedá cene... Chceli sme ušetriť. Je to lacný a dostupný obal, ktorý sa nedá porovnať s tým, v ktorom som mala Nikon.

Čím svietiš?

Podvodnými bleskami. Pod hladinou si rozostavím na statívoch štúdio. Blýskam spod vody.

Skúšala si blýskať do vody zo sucha? Aj to by sa mohlo celkom príjemne odrážať.

Určite sa s tým dá pracovať a určite je to aj pekné, ale mňa to baví pod vodou. Mám systém, ktorý mi funguje. Inak, pod vodou to funguje inak, ako si človek naplánuje. Niečo sa inak odrazí, niečo odpláva... Niekde sa odráža prirodzené svetlo, fotobunky nefungujú...

Baví ťa viac fotografovanie pod vodou alebo na suchu?

Pod vodou. To je jasné. Sucho je práca. Voda je zábava a tvorba. Tam som si sama pánom. Nemusím sa dohovárať s klientom, mám priestor na experimenty a robím si radosť. Pre klienta sa všetko musí podariť a musí byť spokojný. Vždy je to aj o tom, že sa snažím vyhovieť klientovi, aj keby som mala lepší nápad. Klient musí byť spokojný, lebo platí.

Vyskúšala si si aj fotografovanie pre médiá. Stačilo?

Myslím, že áno. Táto životná etapa je za mnou. Mám dieťa a už si ani nedokážem predstaviť, že by som lietala kade tade. Bolo to skvelé. Neľutujem. Veľa ma to naučilo, získala som kopu kontaktov, zažila som veľa vecí. Nerobila som investigatívnu novinárčinu, ale reportáže, ktoré boli o ľuďoch a oni sa z nich tešili. Užila som si to aj v ateliéry.

Čo ťa baví na fotografovaní?

Je to vyjadrovací prostriedok, ktorý mi je vlastný. Neviem písať články, ani knihy, neviem spievať ani hrať na hudobnom nástroji. Komunikácia obrazom je pre mňa prirodzená.

Koľko je na Slovensku „podvodníkov“ v bazénoch?

Ani ja nemôžem povedať, že sa tomu venujem naplno, aj keby som rada. Takých, ako ja je viac. Na to, aby som to robila naplno by som si musela nájsť spriaznený bazén, do ktorého by som sa mohla kedykoľvek dostať. To je najväčší problém. Nové bazény sú väčšinou veľmi plytké alebo nevyhovujú priezračnosťou vody.

Kde sa dá nájsť vhodný bazén?

Teraz mám spriaznený bazén v areály x-bionic® sphere v Šamoríne v Čilistove. Je tam nádherný bazén. Úžasný na fotenie. Personál je voči mne veľmi ústretoví a ja som nadšená.

Tvoje modelky sú polonahé, nahé, len s nejakým kusom látky... A ty čo?

Mne je tam zima, pretože som pod vodou dlhšie, ako modelka. Modelky musia tiež zniesť menej komfortné podmienky. Ja si ich môžem dovoliť...

Si v bazéne so vzduchovou fľašou?

Keď tam mám viac práce, tak je to lepšie robiť s fľašou. Väčšina fotení mi netrvá viac, ako dve hodiny aj s prípravou. Modelka vo vode nevydrží dlhšie, ako hodinu. Je to vlastne hodina plávania, veď musí neustále šliapať vodu. Ja mám predsa len plutvy a môžem sa vo vode ľahšie vyvažovať.

Ako dlho vydržíš pod vodou na jeden nádych?

Dve pózy modelky. Ona sa medzi nimi raz nadýchne. Ja to mám ľahšie, pretože sa pod vodou menej hýbem. Spotrebujem menej vzduchu a vydržím dlhšie. Vždy mám na sebe aspoň kilogramové závažie, aby ma nevynášalo. Komunikácia s modelkou pod vodou je ťažká. Predstav si, že už by sa nám konečne podarilo dosiahnuť to čo potrebujeme a mňa zrazu vynesie nad hladinu. Lepšie je „prilepiť sa“ o dno. Okrem toho mám na hlave masku. Bez nej by to nešlo. Ľudia nemajú prispôsobené oči na to, aby videli pod vodou.

A čo chúďatá modelky?

Oni nemusia vidieť. Uvidia výsledok.

Ako sa s nimi dohováraš?

Do bazéna sa nedá ísť bez toho, aby som vedela čo vlastne chcem, aj keď z toho vždy vyjde niečo iné. Ja im môžem povedať, akú pózu si predstavujem, ale to často v stave beztiaže funguje inak. Nefotografujem s profesionálkami. Vždy si musím baby vycvičiť. Prvé, druhé cvičenie býva rozpačité, ale dá sa to naučiť. Počas fotenia sa nemôžem potápať s prístrojom aj pre to, aby som sa mohla po vynorení s modelkami rozprávať.

Čím si chcela byť, keď si bola malá?

Od smetiarky po všetko možné. Ja som nemala nikdy nič vysnívané. Okolo mňa všetko len tak plynulo. Chodila som na výtvarnú, na školu umeleckého priemyslu, potom na vysokú školu. To čo som robila ma vždy bavilo a dodnes ma to baví. Stále sa snažím aspoň raz do roka urobiť nejaký výtvarný - výstavný súbor.

Je o tvoje podvodné veci záujem?

Páči sa to, ale komerčne úspešné to nie je. Veľa robím do šuflíka, lebo sa neviem dostať do finále, zarámovať a urobiť tak, ako si to predstavujem. A  komercia: Buď o mne nevedia alebo neviem... Myslím, že je to také špecifické, že sa toho klienti aj boja a nedokážu si to dosť dobre predstaviť.

Mimochodom: Najznámejší oceánograf sveta, francúzsky kapitán Jacques Yves Cousteau začínal so svojimi filmárskymi prvotinami tak, že sa odvážil zavrieť amatérsku filmovú kameru do pohára od zaváranín a zobral ju so sebou pod vodu. Dnes je lepší a efektívnejší nápad zájsť si do obchodu ProLaika pre jednoduchý podvodný obal.