S dlhým nosom

Človek sa na to teší celé mesiace a nakoniec mu fotografickú radosť prekazí nejaké počasie? Len ťažko sa dá pripustiť, že to tak môže dopadnúť. Dobrá fotka sa predsa musí dať urobiť v akomkoľvek počasí. Stačí byť pokorný, trpezlivý, všetko si premyslieť, zmieriť sa s podmienkami a urobiť aspoň jednu fotografiu pre vlastnú spokojnosť. Jedinú.

Pre pár eur

Vedel som, že z toho nič moc nebude, ale v kútiku duše som veril. V Srbsku tomu sviatku hovoria: Bogojavljenje. Je to jeden z 15 najväčších pravoslávnych sviatkov. Podľa starej tradície v tento deň plávajú mládenci a dnes už aj dievčence v chladnej vode rovných 33 metrov. Toľko rokov trvala pozemská cesta Ježiša Krista.

Súčasťou plávania je drevený kríž. Svätý kríž. Kto sa k nemu dostane prvý je najlepší. V krajinách, kde pôsobí pravoslávna cirkev sa tento zvyk líši. Napríklad v Bulharsku hádže pravoslávny kňaz drevený kríž do vody a skupina odvážlivcov sa pre neho ozlomkrky vrhne. V Bulharsku dávajú všetkým odvážnym aj finančnú odmenu, aby sa aspoň niekomu chcelo do studenej vody. Takto si privyrábajú najmä chudobní Rómovia. Niekde pri tom dostanú sotva 5 eur. Na Ukrajine zasa ľudia prichádzajú k vode len tak. Základom je vliezť do nej a tri razy sa ponoriť. Prináša to údajne zdravie. Pri riekach a jazerách potom ľudia piknikujú, jedia, pijú vodku, spievajú, tancujú...

V Srbsku na plávanie pre svätý kríž vozia mladých vojakov a policajtov. Plávajú aj športovci. Do Sremskej Kamenice vedľa Nového Sadu prišlo tento rok „okúsiť vodu“ 100 ľudkov, medzi nimi 5 žien.

Po bohoslužbách v chráme sa zástup vybral k Dunaju. Okrem dreveného kríža niesli vojaci aj ľadový kríž, ktorí pred ceremóniou hodili srbský minister obrany a pravoslávny sremský vladyka do rieky z vojenskej lode.

Bolo by skvelé mať stovku ľudí plávajúcich medzi ľadovými kryhami, ktorí po plaveckom preteku vychádzajú na zasnežený breh... K tomu mráz, parilo by sa z ich bordových tiel. Super. Lenže, aj v Srbsku je tento rok zima mizerná. Po obrazovej stránke jej chýbajú takmer všetky atribúty, ktoré ju robia zimou a všetky tie situácie, ktoré som vymenoval jednoducho nemôžu byť.

V Bulharsku skáču za krížom 6. januára, podľa juliánskeho kalendára, ktorý používame my. Na Ukrajine a v Srbsku držia cirkevné tradície podľa gregoriánskeho kalendára. Ich 6. január je preto náš 19. január.

Zhora nie

Dal som si za úlohu urobiť len jedinú fotografiu, na ktorú by sa mi zmestilo to najpodstatnejšie z tohto sviatku aj napriek tomu, že Dunajom neplávali ľady a na brehu nebol sneh. Samozrejme, že som si nenechal utiecť ani bohoslužbu a dianie okolo, ale o to nešlo. To bola len taká zahrievačka pred finálnou fotografiou. Veď fotografovať situácie v pravoslávnom chráme sa dajú kedykoľvek. Dejmi sa od seba ani veľmi nelíšia.

Ideálny plán na ideálnu fotografiu za daných okolností, ktoré som nemohol ovplyvniť, bolo zdvihnúť dron a urobiť obrázok s pohľadom kolmo na zem vo chvíli, keď budú plavci v akcii. Niektorí už v spenenej vode tesne pred dreveným krížom, iní ešte len odhodlaní prísť na rad skočiť z pontónu. Lenže, ani tomuto nápadu počasie neprialo. Teplota tesne pod nulou a vysoká vlhkosť vzduchu sú pre dron hotová katastrofa. Ľadová škrupinka, ktorá by sa vytvorila na jeho vrtulkách by ho poslala rýchlo k zemi. V tom lepšom prípade by po pár minútach ťažkopádne núdzovo pristál rovno dolu. Nevyberal by si, či je nad vodou alebo nie. V tom horšom prípade by sa jednoducho zrútil. Stačilo by na to málo. Napríklad: Keby z jednej vrtuľky zrazu odpadla ľadová škrupinka. Viem: Ľudia, ktorí nemajú skúsenosti s lietaním sú presvedčený, že dobrý dron sa predsa vráti a že s ním dokážu lietať aj deti... Áno. Za ideálnych okolností. Ale, je tu kopa neideálnych okolností. Prvý dron s ktorým som lietal sa mi podarilo utopiť po dvoch týždňoch. Necelých. Skončil na dne jazierka hlbokého kameňolomu na Morave. Nič vážne, len chytil nejaký falošný signál, odletel do koruny stromu, odtiaľ spadol dolu do vody a bolo po ňom. Ale, týmto zážitkom som sa teraz nechcel chváliť. Kto by sa chcel presvedčiť na vlastnej koži, že to s dronmi nie je sranda, môže si nejaký kúpiť v obchode Prolaika.

Tu je niekoľko modelov v ponuke.

Rozzúriť zimu

Musel som si nájsť nejaký pevný bod na planéte Zem z ktorého zachytím udalosť na jeden obrázok, tak aby bol kompozične čo najčistejší a najveľavravnejší a aby som z mizerného šedivého počasia vyžmýkal čo najviac. Na tejto akcii som bol po prvý raz. Prekvapiť ma mohlo všeličo, preto som si pozrel niekoľko dostupných videí z minulých ročníkov a hľadal, či sa niekomu už podarilo urobiť odtiaľ dobré obrázky. Z tohto jednoduchého štúdia som si vedel urobiť predstavu čo sa bude diať, ktorú mi nakoniec aj tak skomplikovala tlačenica. O slobodnom pohybe som si mohol nechať snívať. Okrem publika bola okolo mňa kopa kolegov s fotoaparátmi a kamerami. Musel som rátať s tým, že niektorí z nich sú bezohľadní a môžu mi náhle vliezť do záberu.

Potom to prišlo: Naháči. Prišli odhodlane. Ešte raz som zaplakal nad mizernou zimou a skontroloval nastavenia. ISO 400, clona 4 bola pre superširoký Olympus M. Zuiko Digital ED 7-14mm f/2.8 PRO fajn. Čas okolo 1/500 sekundy je na zachytenie pohybu použiteľný. Stabilizátor vypnutý. Ak by som ho nechal fungovať, mohlo by sa stať že by mi nechtiac dobabral akurát ten najlepší záber. Pri takomto expozičnom čase a pri tak širokom objektíve je tento luxusný pomocník fotografa zbytočný. Ešte som sa stihol zamyslieť čo som asi tak mohol pobabrať a už to išlo. Ľudská masa bola vo vode. Pre chaos, ktorý vo vode vládol som si vopred nastavil aj snímanie rýchlych sérií. Pre istotu, keby sa mi niekde niečo na jednom obrázku prekrývalo, mohlo by to byť na vedľajšom zábere v pohode.

O náhode jedného obrázku bol práve ten moment pri ktorom sa najúspešnejší plavec už takmer dotkol kríža, keď oproti nemu náhle natiahla ruku jedna dáma na pontóne. Na obrázku pred týmto momentom a ani po ňom ju natiahnutú nemá. Mimochodom: Tá dáma chytila kríž, ktorý prúd vody oprel o pontón a hodila ho prvým v ústrety.

Mohol by som byť spokojný, ale niesom. To počasie. Ten ľad... Odišiel s dlhým nosom. Dúfam, že na budúci rok sa zima rozzúri! Toľko zamýšľania a rečí pre jednu nepodarenú fotografiu, ktorá upadne do zabudnutia...