Safari v bačorine

Je to tu. Žaby začínajú tiahnuť. Ich jedinečné cesty pozorujem od detstva. Vždy ma fascinovali. Raz viac, niekedy menej a mal som aj roky, keď som si ich až tak nevšímal. Teraz toho ľutujem.

Skokany a ropuchy boli ešte pred necelým pol storočím takmer všade. Na bratislavskom sídlisku som za nimi chodieval do jám po stavbároch. Väčšina sídlisk stojí na ich niekdajších domovoch a miestach na rozmnožovanie.

Aj v malej katastrofe

Bratislavská Železná studienka je celkom príjemným a jednoduchým miestom na pozorovanie a fotografovanie ropúch. Stačí si sadnúť na breh a tváriť sa ako súčasť prostredia. To nie je problém. Ropuchy si po chvíli prestanú robiť z pokojne sediaceho človeka ťažkú hlavu.

Železná studienka je celkom romantické zákutie. Ale, žaby netreba hľadať len pri pokojných rybníkoch či pekných vodných plochách. Ropuchy som fotografoval aj pri rybníku Striebornica neďaleko Piešťan. Má to tam len jednu chybu: Pri ústí potoka do nádrže stojí domov sociálnych služieb a jeho žumpa preteká do mokrade pri ústí. Býva to tam hnusné, ale plné žiab.

Pekným a ústretovým miestom na fotografovanie skokanov je aj lokalita Majdánske. Žaby tu, žiaľ, pózujú v malej ekologickej katastrofe.

Rovnováha a odvaha

S čím na ne? S akou technikou? Doslova s čímkoľvek. Od superširokáča po teleobjektív. Od kompaktu či športovej kamerky po superťažký profesionálny kaliber. Záleží na tom, ako ho človek dokáže využiť. Efektné zábery sú aj na krátko, aj na dlho, aj na ťažko, aj na ľahko.

Zábery širokouhlým objektívom žiab vo vode môžu byť trochu nebezpečné. S nimi sa treba dostať k živočíchom bližšie. Nevyplašiť ich, priblížiť sa, zaostriť, nakomponovať, odfotiť… Stačí trocha nepozornosti a fotograf sa môže namočiť. V tom horšom prípade namočí aj techniku. Vždy pri tom myslím na to, či je ten môj fotoaparát odolný voči miernejšiemu pôsobeniu vody. Už som sa pár krát presvedčil, že je.

Chce to inšpiráciu. Bez nej sú fotografie nudné. Na uľahčenie inšpiráciám sa dá využiť jed z ropuších príušných žliaz. Neskúšajte to. Žartujem. Ale: Ropuší jed bufotenín či bufotoxín je halucinogénny analóg sérotonínu. Mal by mať podobné účinky ako LSD. Z našich druhov ho na svoju obranu používajú ropucha zelená a ropucha obyčajná. V minulosti odvážni tínedžeri oblizovali žaby. Väčšinou si však užili namiesto žiadaného účinku iba to, že im bolo dobre zle.

Z fotenia žiab nerobím vedu. Moderné mašinky zvládajú vyššie ISO v pohode a stabilizátory fungujú skvele, takže veľa dotiahnu. Zapnúť a nechať všetko na automatiku vôbec nie je zlý nápad. Načo sa trápiť?

Ale, s clonou je to stále o tvorivosti. Pricloniť znamená dosiahnuť väčšiu hĺbku ostrosti. Treba s ňou pracovať a rozmyslieť si ako by mal finálny obrázok vyzerať. Na krátke vzdialenosti je hĺbka ostrosti veľmi malá. Pri otvorenej clone svetelnejších objektívov môžem mať žaba ostré sotva jedno oko.

Teleobjektív uľahčuje fotografovi žiab život, ale nešetrí zdravie. Najefektnejšie zábery s „dlhým sklom“ sú po ležiačky. Aj tu je výhoda výklopný displej. Manipuluje sa s ním však ťažšie, ako keď si fotoaparát s teleobjektívom priložím k oku.