Spiš - tiene a ozveny v Galérii PROlaika

Konečne prišlo aj na neho. Tešíme sa na predstavenie knihy Alana Hyžu Spiš tiene a ozveny v galérii PRO.laika pri najväčšom kamennom obchode s fototechnikou na Slovensku. Alan predstaví výsledok posledného projektu, do ktorého sa pustil s unikátnou technikou. S pixlami a veľkosťou čipu si na neho len tak niekto nepríde.

Americký fotoaparát Deardorff 8X10 bol obrovský skladací mechový fotoaparát, ktorý sa neskôr vyvinul v renomovaný fotoaparát Deardorff V8. Neustále ho zdokonaľovali. Od roku 1950 sa však jeho výroba takmer nezmenila až do roku 1989, keď spoločnosť požiadala o bankrot a ukončila výrobu. Po zániku prešla značka Deardorff rôznymi vlastníkmi, ani jeden z nich nedokázal spoločnosť oživiť a hromadne vyrábať fotoaparáty. Drevené diely vyrábali z honduraského mahagónu s mosadznými a hliníkovými súčiastkami.

Zábery s týmto jedinečným fotoaparátom robí aj Alan Hyža. Niekoľko ich od konca septembra 2020 bude visieť aj v Galérii PROlaika. Okrem toho Alan v tento deň po prvý raz svetu ukáže knihu, ktorú nafotil práve týmto fotoaparátom.

To čo ti napadlo?

Tieto fotoaparáty sa dajú stále zaobstarať na objednávku. Ja som ho zdedil po kamarátovi, ktorí si ho objednal, nestihol si ho užiť a zomrel. Dostal sa ku mne úplne nový. Mám veľa veľkoformátových fotoaparátov, ale tento je mi sympatický práve pre to, že je na taký obrovský formát a je drevený. To je úžasné. To drevo sa správa v každom ročnom období inak. Inak sa s ním robí vo vlhku, inak v horúčave. Je to živý tvor s ktorým pracujem.

Aj vonia drevom?

Samozrejme. Veď ja ho musím aj natierať diavou a leštiť. To mu prospieva. Mám aj fotoaparáty Linhof, ale to je kov, totálny vrchol precízneho nemeckého inžinierstva. Rysky sa prekrývajú a všetko do seba perfektne pasuje. Drevený Deardorff funguje intuitívne. Trochu sedí, trochu nie. Je vždy iný a to je krásne.

Objektívy?

Mám tri anglické objektívy Cooke. Ich princíp je založený na tom, že sú zošraubované z dvoch častí. V strede je doštička cez ktorú ich nasádzaš na fotoaparát. Záleží na tom, ako ich zložím, také ohnisko dostanem. Z jedného objektívu mám tri rôzne. Ani sa nepýtaj, koľko takáto sranda stojí.

To si ich musíš opatrovať ako oko v hlave.

Krátko po tom, ako mi jeden doručili z Londýna, išiel som fotiť v Spišskej Sobote v kostole Golgotu. Vytiahol som statív do výšky dva a pol metra. Po rebríku som sa dostal k fotoaparátu na ktorý som nasadil objektív. Po odfotení som balil a zrazu rana. Objektív som zle poistil a spadol. Ani som sa tým smerom nemohol pozrieť. Úplne sa mi odmrvil mozog. Myslel som, že skolabujem. Našťastie bol na zemi hrubý koberec a len sa zohol závit na filtre. Inak sa mu nič nestalo a funguje perfektne. Ja filtre aj tak nepoužívam. :)

Prejdime od katastrof k ľahšej téme: Prečo sú výstava v PROlaike a knižka o Spiši?

Mám to tam rád. Od nula rokov po osemnásť som tam trávil každé prázdniny. Moja mama je odtiaľ. Druhým dôvodom je, že mám rád históriu. Dejiny tam môžem vidieť na každom rohu. Tretím dôvodom je fotogenickosť toho kraja a nie len kraja, ale aj ľudí.

Tentoraz si nešiel po ľuďoch, ale po krajine?

Išiel som po všetkom, aj po ľuďoch. Pridaná hodnota je práve v tom, že som fotografoval dreveným fotoaparátom. Dokopy so sebou nosím do 30 kilogramov techniky. Veľké kufre, mohutný statív...  Asi ti nemusím hovoriť, čo znamená fotiť s takouto technikou v rómskej osade. Ten prístroj len tak nevyberieš z brašne a hotovo. Musíš ho rozložiť, nasadiť objektív, prehodiť cez seba čiernu plachtu, zaostriť... Samozrejme, celá osada sa zbehne a nechápu. Fotografovanie takýmto fotoaparátom znamená používať dlhé časy.

To sa hádam ani nedá, fotiť na pol sekundovú expozíciu Rómov, ktorí neobsedia?

Je to hrôza! Ľudí samozrejme fotím na otvorenú clonu a pol sekunda je panská expozícia. V lepšom prípade dosiahnem aj luxusnú štvrtinu sekundy. V osadách je problém aj so všetkými ostatnými vecami, ktoré so sebou nosím. Musím byť opatrný, aby som o niečo neprišiel, pretože hneď je okolo pár desiatok rýchlych detí... Okrem toho sa musím sústrediť na sled krokov, ktoré musím vykonať, aby som urobil záber. Väčšinou som si niekoho vzal so sebou, pretože keď sa schovám pod čiernu plachtu, tak si naozaj nič neustrážim.

Vraj si s tým liezol aj kamsi do kopcov.

Vyšiel som so sprievodcom na Gerlach a tam som urobil dva zábery Gerlachu.

To už je silná káva. To si naozaj musel?

Kvalita je rozhodne iná. Netvrdím, že je to lepšie, ako digitál či kinofilm. Perspektíva je tiež iná. Vznikne úplne iný obraz ako s kinofilmom, ktorý v počítači možno nasimuluješ, ale ja nemám rád, keď sa umelá hmota hrá na drevo. To už predsa nie je autentické. Pre mňa je vylúčené používať autentické atrapy.

Filmy si vyvolávaš sám?

Všetko si robím sám. Negatív má 20x25 centimetrov. Aj v tom je ten zásadný rozdiel, medzi kinofilmom či čipom. Keď niečo odfotíš digitálom, pozrieš na displej a je to jasné. Ja som aj dva týždne v napätí, kým uvidím či mi vyšiel alebo nevyšiel film alebo ako mi vlastne vyšiel, či to je to, čo som chcel. Tento spôsob spracovania dáva obrazu hlbšiu umeleckú hodnotu.

Rozmýšľal si, že by si sa k tomu fotoaparátu aj patrične obliekol do historického kostýmu?

To nie. Ale, pozornosť budím aj bez toho. Hlavne na východe Slovenska som za exota.

Predpokladám, že v osadách ani netušia, čo to vôbec máš.

Najprv si mysleli, že som zememerač. Potom boli presvedčení, že som kameraman z televízie. Ale, nepútam pozornosť len v osadách. Ľudia na ulici si so mnou robia selfíčka.

Hádam to nebude niekto brať ako rasizmus, ale po otázke o Rómoch mi napadá: Prečo fotografuješ čiernobielo?

Farebná fotografia je reprodukcia reality. Všetko, čo vidíme, je farebné...

Ale, aj to môžeš urobiť dobre alebo zle.

Jasné. Ale, realita je jednoducho taká. Čiernobiela fotka je vlastne interpretácia tej reality. Ja to mám rád čiernobiele. Je to klasika. Bez toho, aby som podceňoval farbu dokážem čiernobielo lepšie vyjadriť to čo chcem povedať a je to pre mňa fajnovejšie a krajšie.

Máš za sebou jedenástu knihu. Knihy sú tvoja srdcová záležitosť?

Ja si kupujem knihy podľa toho, ako sú urobené, nie podľa toho, čo je v nich. Videl som napríklad knihu fotografa Róberta Vana, ktorý je fascinovaný mužskými telami. Tá téma nie je nič pre mňa, ale sama kniha bola tak skvele urobená, že som si ju kúpil. Zaujala ma knihársky. Nick Brand zasa fotí zvieratá v Afrike. To mi tiež nič nehovorí, ale jeho čiernobiele fotky nasnímané na film v dobrej knihe je niečo tak krásne, že som neľutoval peniaze a kúpil som si ju.

Čím si chcel byť, keď si bol malý?

Pretekárom Formule 1. Rýchle autá, to bolo moje.

Čím budeš, keď budeš veľký?

Dobrá otázka. Čo budem vlastne robiť, to stále ešte neviem.

Pozvánka na výstavu

Milí priatelia fotografie, 

srdečne vás pozývame na výstavu fotografií Alana Hyžu s názvom Spiš - tiene a ozveny v galérii PRO.laika.

Kde: PRO.Laika Gallery Restaurant, Palackého 14, Bratislava
Kedy: 22.09.2020 - 30.10.2020

Viac info nájdete na:  Výstava: Alan Hyža: Spiš - tiene a ozveny