Stále živá: Čiernobiela fotografia

Heliografia sa vyznačovala extrémne dlhými expozičnými časmi (v hodinách) a slabým prekreslením detailov a poltónov. Dokonalejší, a zároveň prvý v praxi použiteľný proces, predstavil jeho spolupracovník, maliar a umelec Louis Daguerre. Technika po ňom niesla meno Dagerotypia (patentovaná v roku 1839).

Vznikal pri nej jeden originálny obraz na medenej, striebrom pokrytej, leštenej tabuli, ktorý sa nedal rozmnožovať a bol drahý. Obraz bol neskôr zdokonalený zlatom pre lepší kontrast a trvanlivosť. Dagerotypiu potom vystriedal jednoduchší a bezpečnejší (bez ortuťových výparov) proces kalotypie a potom zas dokonalejší mokrý kolódiový proces na sklené tabule.

Nasledovali ďalšie a ďalšie techniky (ambrotypia, ferrotypia, albumíniový proces…), ktorých výsledkom boli čiernobiele či monochromatické fotografie (v jednom farebnom tóne). Niektorým technikám totiž dodávali tónovanie zlúčeniny, ktoré mali zbrilantniť a ustáliť obraz. Napríklad zlato v neskorších časoch dagerotypie dodávalo fotografiám na tabuliach teplejší tón. V zlatom, platinovom alebo selénovom kúpeli sa tónovali i papiere na záver albumíniového procesu. Monochromatické mohli byť i obrazy platinotypie, pigmentového procesu, gumotlače či olejotlače. Mnoho z ČB fotografií či obrazov bolo samozrejme dodatočne kolorovaných, ale pôvodné výtvory boli čiernobiele, či monochromatické. Je to obrovský kus histórie, ktorá sa nedá popísať ani v jednej knihe, nie to v úvode jedného článku. Týmto krátkym náčrtom chcem iba vzbudiť obdiv a vzdať hold priekopníkom fotografie, maliarom, fyzikom a chemikom, ktorí vymýšľali spôsoby, ako zachytiť čiernobiely obraz. Bol to kus histórie a nebol to len predvoj farebnej fotografie.

Aj keď poznatok, že všetky farby možno „poskladať“ z troch základných farieb, bol známy už od polovice 19. storočia (James Clerk Maxwell vedecky potvrdzuje vlnovú teóriu svetla v roku 1865), až do roku 1935, keď spoločnosť Kodak predstavila prvý komerčný farebný film, bola populárnejšou a rozšírenejšou čiernobiela fotografia. Techniky ČB fotografie už v 19. storočí dosiahli dokonalosti v ostrosti kresby a jemnosti prechodov, kým farebná fotografia bola v plienkach.

Masový rozmach farebnej fotografie v 20. storočí pomaly vytláčal čiernobielu fotografiu. Ostali jej však verní mnohí umelci, ale aj široké spektrum nadšencov a amatérskych fotografov potom, ako boli extrémne dostupné čiernobiele filmy menších formátov (stredoformáty a 35 mm film).

Vzhľadom na neuveriteľnú históriu tiahnucu sa po celú existenciu fotografie, sme ako prvú tému našej súťaže vybrali práce čiernobielu fotografiu.  

Farba verzus farba, alebo čierna a biela nie sú farby?

Čo je to farba?

Podľa niektorých ľudí je farba len nedôležitým či vedľajším atribútom predmetov. V princípe ide o schopnosť materiálov (ich povrchov) elektromagnetické žiarenie určitej vlnovej dĺžky pohltiť a iné odraziť. Žiarenie o vlnovej dĺžke od 380 nm do 780 nm rozpoznávame ako viditeľné farebné spektrum a podľa toho, akej vlnovej dĺžky je, ako patričnú farbu. Biele (denné) svetlo má celé toto spektrum farieb. Zistíme to, keď sa biele svetlo rozloží lomením cez optický hranol. Inak viete, že toto si všimol už Aristoteles na kvapkách vody?

Keď biele svetlo dopadne na predmet, určité spektrum ostane pohltené povrchom predmetu a ostatné sa odrazí. To vnímame ako farbu.

Príklad: červený kvet odráža elektromagnetické žiarenie o vlnových dĺžkach 630 – 750 nm a všetky ostatné vlnové dĺžky od 380 do cca. 630 nm pohlcuje. Vlnovej dĺžke cca.630 – 750 nm zodpovedá farba, ktorú sme nazvali červená.

V našom oku sú na sietnici uložené čapíky a tyčinky. Tie prvé rozlišujú farby za dostatočného svetla, tie druhé sa starajú o videnie za šera, sú citlivé na intenzitu svetla, ale nie na farby. Preto v tme či veľkom šere sú receptormi hlavne tyčinky. V takýchto podmienkach farby nevidíme alebo len veľmi obmedzene.

Pozor, vnímanie farieb nie je len fyziologický jav – žiarenie o určitej vlnovej dĺžke vyvolá pomocou receptorov nervový vzruch ktorý je vedený do mozgu, kde vzniká vnem. Farby sú zároveň aj psychologickým javom či spoločenským konsenzom a neplatia vždy v každom konkrétnom prípade. Niektorí ľudia majú narušené videnie a nedokážu vidieť všetky farby. Títo jedinci (či skupina ľudí) vidia inú farbu ako my, ale volajú ju rovnako, lebo sme ich to naučili. Objaviť takéto chyby je náročné, pretože zatiaľ nevieme skúmať a merať nervové vzruchy, ktoré farby vyvolávajú.

Je čiernobiela fotka bezfarebná, alebo, ako sa hovorí, „bez farby“?

Nie, úplne to tak nie je, ale prekvapia vás odpovede ľudí z rôznych oblastí zobrazovacích technológií.

Čierna nie je farba

Keď sa opýtate vedca, môže vám odpovedať, že pravá čierna nie je farba, ale je to absencia svetla. Farby vznikajú totiž lomením či odrazom bieleho svetla rôznych vlnových dĺžok a čierna je vtedy, keď sa nič nelomí a neodráža, lebo chýba svetlo. Preto podľa vedca absolútna čierna nie je farba. Biela je farba, lebo obsahuje všetky ostatné farby (celé farebné spektrum).

Biela nie je farba

Keď sa opýtate klasického tlačiara, povie vám, že čierna a šedá sú farby, ale biela nie je. Biela je totiž pre tlačiara absencia farebného pigmentu, aby sa ukázal zvyčajne biely podklad. Tlačiar aj pri čiernobielej tlači používa čierne a šedé pigmenty, alebo ich mieša zo základných farieb (podľa spôsobu tlače). Bielu ale nemá. Podobne by vám odpovedalo dieťa kresliace ceruzkou na papier. :)