Štvorcový formát s Fujifilm GFX100 II

Milujem výzvy, aj tie v podobe zmeny formátu. Najrozšírenejší je formát 3:2a potom 4:3. Ja ale rád skúšam aj formáty 16:9 a1:1. A práve ten posledný som sa rohodol vyskúšať. Nie po prvý krát. Kedysi dávno som fotil dvojokými zrkadlovkami Minolta Autocord, Flexaret a Rolleilex. Všetky fotili na zvitkový film na políčko 6x6 cm. A to je pre mňa symbol stredného formátu, hoci ponúka aj iné pomery strán.

Štvorcový formát je upokojujúci, ťažko vymyslíte kompozíciu, ktorá by bola dramatická. Väčšinou používate stredovú a symetrickú, niekedy aj uhlopriečnu a často kompozíciu využívajúcu vyplnenie formátu.

Na fotoaparáte som zvolil formát HEIF, je kvalitnejší ako JPG. zvolil som simuláciu filmu Acros a podľa potreby prepínal filtrovanie farieb. Upravil som gradačnú krivku na vyšší kontrast a zapol funkciu pridania efektu filmového zrna. Fujifilm nepridáva filmové zrno len tak genericky na celú plochu. Zrno pridáva tak, ako je to na filme. Vo svetlách je zrna menej, v tieňoch viac.

Výhodou bezzrkadloviek je, že simulujú nielen expozíciu, ale aj vybraný obrazový profil a nastavenie vyváženia bielej. V mojom prípade tak obraz v hľadáčiku i na displeji boli čiernobiele. Už pri fotení tak vidím hotovú fotografiu, môžeme sa sústrediť na svetlo a tieň, kontrast, tvary, textúry a štruktúry. Učí ma to sa na svet pozerať monochromaticky. Je to výborná škola, pretože sa ľahšie rozhodujem, či fotografiu chcem farebnú, alebo čiernobielu. Ak zvolíte RAW+HEIF/JPG, tal okrem hotovej fotografie budete mať surový RAW s farebnými dátami.

Po nastavení formátu 1:1 je obraz v hľadáčiku i na displeji orezaný na štvorec. U 100 Mpx snímača po oreze na formát 1:1 zostane stále vynikajúcich 76,3 Mpx. A RAW, ten má kompletné dáta z celého snímača, kedykoľvek môžete zmeniť orez a vrátiť sa k formátu 4:3 s plným rozlíšením 100 Mpx.

Pri fotografovaní som si zapol pomocnú kompozičnú mriežku a histogram. Na ňom som videl, či mám správne nastavenú expozíciu, pretože displej môže klamať. Fotografoval som v režime predvoľby clony A a prakticky neustále som používal korekciu expozície.

Vtipné je, že som občas fotoaparát otočil na výšku, ak som fotografoval niečo výškového formátu. Dlhoročný zvyk. Pri štvorcovom formáte nemusíte fotoaparát otáčať.

Fotky v galérii som nafotil počs dvoch dní. Svetlo nemohlo byť odlišnejšie. Prvý deň bolo krásne slnečno a svetlo bolo tvrdé. Fotografie sa preto vyznačujú vysokým kontrastom. Druhý deň pršalo a obloha bola šedá, svetlo bolo preto mäkké a nekontrastné. Viac som musel vyhľadávať kontrast tvarov a jasov.

Počas slnečného dňa som nafotil Michalskú vežu veľmi kontrastne, v štýle low key.

Počas daždivého zamračeného dňa som Michalskú vežu nafotil v štýle high key.

Aj keď fotografujete do formátov HEIF/JPG, nič vám nebráni fotografie upravovať v počítači. Týka sa to najmä mierneho doladenia dynamického rozsahu a kontrastu. Ja som sa snažil zasahovať do fotografii minimálne a maximum urobiť už vo fotoaparáte.