Úsmev, prosím!

Moja bývalá šéfredaktorka v časopise Život Renáta Klačanská mi roky vtĺka do hlavy, že mám konečne začať fotografovať vysmiatych a šťastných ľudí. Je presvedčená, že tým urobím dieru do sveta, že to je to, z čoho budú mať aj ostatní ľudia radosť. Počas „koronadepky“ som sa zamýšľal nad všeličím. Na rozum mi prišiel aj Klačanskej nápad. Možno je načase zrealizovať ho. Byť potulný fotograf s pouličným ateliérom by možno prinieslo trochu radosti svetu. Tí „slobodní“ po testovaní by sa mi isto ochotne zasmiali do objektívu.

Ako na to? Možno by som mohol oprášiť starý nápad, ktorý sme spolu s Jankou Čavojskou spustili, keď sme fotografovali európske tradičné masky na festivaloch, počas fašiangov, sprievodov či maskových akcií v niekoľkých krajinách Európy. Ťahali sme ich do pouličného ateliéru, ktorý sme rozkladali priamo medzi nimi. Zvolil som čierne pozadie, pretože sa mi v tom čase zadalo super na to, aby sme vytiahli masky v kostýmoch na svetlo sveta. Lebo, popravde: Fotiť vymódené masky v dave tak, aby trčali z pozadia, je veľmi ťažké. Sú súčasťou davu, ktorý len náhodou môže na malú chvíľu ponúknuť kompozičnú harmóniu. Čierna je dobrá, aj keď nám ju niektorí vyčítali.

Tu je článok od Janky Čavojskej o trampotách s našim projektom, o jeho vývoji a o príjemnom prekvapení, keď nám začalo do ateliéru snežiť.

Čierne pozadie je fajn aj na vysmiatych Slovákov. Vynikne ich oblečenie, detaily v tvárach, účesy, čiapky... Stačí sa rozložiť kdesi na námestí a už len riskovať, že ma vyženú mestskí policajti. Hádam bude lepšie poprosiť kdesi o povolenie...

K tomuto článku som pridal fotografie a galériu fotenia masiek v bulharskom meste Pernik južne od hlavného mesta Sofia a začal som si vybavovať, čo všetko si budem musieť zadovážiť alebo oprášiť.

Svietenie predovšetkým

Blesky na baterky sa zdajú vhodnejšie. V pohode. Majú jednu veľkú nevýhodu. Pri vyššom výkone treba čakať, kým sa nabijú. A to niekedy môže trvať neskutočne dlho. Keď už fotograf či jeho asistent presvedčí niekoho, aby mu postál pred pozadím, mal by konať neodkladne. Reči o tom, že treba počkať, kým sa blesk donabíja, nie sú najlepšia cesta. Treba konať rýchlo. Preto sú pre pouličný ateliér vhodné blesky na 220V alebo na externé zdroje.

Svetlá

V ponuke predajne PROlaika je ich dosť. Stačí si vybrať podľa značky fotoaparátu alebo aj univerzálne bez značky. Odporúčam používať manuálne nastavenie, nech sú obrázky a svetlo jednotné. Akákoľvek automatika si robí po svojom. To nemusí byť zlé, ale môže... Najmä ak bude na čiernom pozadí jeden v čiernom kabáte a druhý v bielej bunde. Manuálne nastavený výkon blesku s vyvážením na správne naexponovanú tvár je na nezaplatenie.

Išiel by som do tohto Elinchrom Ranger RX a zložil si zostavu dvoch bleskov a batérie.

Alebo do lacnejších setov Aputure Blazzeo.

Poteší aj Fomei Basic 200P kit.

Rotolight Neo2 je tiež zaujímavé LED riešenie do nepohody.

Chlapci v kamennej predajni PROlaika dokážu pomôcť a poradiť.

Odpaľovače

Kto má blesky, ktoré mu komunikujú s fotoaparátom, je za vodou. Kto nie, musí sa spoľahnúť na odpaľovače. Tu už je to zložitejšie. Treba si správane vybrať podľa značky fotoaparátov a bleskov. Záleží aj na tom, či chce fotograf ovládať zostavu bleskov na diaľku alebo či mu stačí nastaviť výkon priamo na bleskoch.

Rozloženie

Ako na rozloženie svetiel v pouličnom ateliéri? Takmer ako v normálnom. Na masky sme používali dva zdroje. Jeden zľava, druhý sprava s rovnakou intenzitou zábleskov. Pred bleskami sme mali veľké biele dáždniky s priemerom cez meter, aby čo najlepšie nasvietili fotografovaného približne od kolien hore.

Objektívy

Ideálne od 50mm ohniska (po prepočte na full frame) vyššie. Širokouhlé objektívy deformujú a je zložitejšie do nich „upratať“ objekt. Ja sa spoľahnem na 50mm. Dlhšie ohnisko znamená byť ďalej od objektu a mať menej možností ustrážiť blesky a všadeprítomných motajúcich sa chodcov.

Pozadie

V ponuke je všeličo. Stačí si vybrať farbu a materiál. Tu je držiak pozadia vhodný aj do terénu. Samozrejme, opatrne s ním.

Napriek slušnému výberu som nakoniec aj tak našiel vlastné riešenie. Kúpil som pás čiernej elastickej tričkoviny a dal ho pozošívať. Toto pozadie sa osvedčilo najlepšie. Šírka dva metre, výška cez dva metre, ušité tak, aby sa doňho dala jednoducho navliecť tyčka zo stojanu pozadia. Tričkovina sa nekrčí, dá sa ľahko zmotať do kufra. Pri fotené ju stačí natiahnuť a pripevniť o stojan pozadia. Napríklad odopínateľnými eska páskami. Tie rád používam. Žiaľ, zatiaľ ich PROlaika nemá v ponuke. :)

Expozícia

Manuálna. Odporúčam najrýchlejší synchronizovaný expozičný čas a k tomu clona od 5,6 vyššie. Podľa veľkosti čipu. Zasa to s ňou netreba preháňať, aby nevyliezali nedostatky pozadia.

Rozostavenie

Rozloženie bleskov, postavenie pozadia, pozícia fotografa a miesto pre fotografovaného je dôležité mať poznačené a držať sa ho. Na to, aby som vedel, kde má stáť fotografovaný a kde ja, si robím na zemi lepiacou páskou krížik. Keď skončím, zruším ich, aby po mne nič nezostalo.

Nástrahy

Vietor: Nie je nad to stojany bleskov vhodne zaťažiť a postarať sa o to, aby ich vietor nezhodil, zvlášť keď sa oprie do dáždnikov. S pozadím je to ešte horšie. Aj keď pád neznamená až také škody.

Voda: To je ten najväčší nepriateľ, či už prší alebo padá sneh. Práca s menšími bleskami na baterky je v tomto prípade výhodnejšia, pretože malé blesky nepotrebujú intenzívne chladenie. Stačí na ne natiahnuť igelitové vrecko z hypermarketu od zeleniny a je to. Nech si leje, nech si sneží.

Energia: Mať náhradné baterky nikdy nie je na škodu. Ak má neborák fotograf blesky na elektrinu, isto sa nezaobíde bez predlžovačky. Práve v bulharskom Perniku sme museli zmeniť miesto rozloženia ateliéru, pretože na ten pôvodný pri cukrárni, odkiaľ sme brali „šťavu“, nám začalo páliť slnko. Presunuli sme sa k obchodnému domu, rozložili pozadie, blesky, nastokli dáždniky a rozbehol som sa s koncovkou dnu medzi predavačov. Vo vnútri ma zalial studený pot. Predavači v rozmanitých lacných stánkoch na mňa civeli s vyvalenými očami. Vraj tam o elektrine nechyrovali už 10 rokov...

Slnko: Na prudkom svetle to vzhľadom na synchronizačné časy fotoaparátov nepôjde. A keby aj. Slnko sa hýbe, zakrývajú ho oblaky. Najvhodnejším priestorom na postavenie pouličného ateliéru je temnejšie miesto bez priameho slnečného svetla.

Odlesky: Pozor na okná a lesklé plochy na okolitých budovách. Neraz sa nám stalo, že nám začali „prasiatkovať“ na pozadie a na masky. Stačilo, aby sa slnko na oblohe posunulo a bolo to.

Zvedavci a chodci: Pouličný ateliér láka zvedavcov. Deťom je zvyčajne úplne jedno, či má ujo fotograf alebo teta fotografka svetlá presne namierené. Nedajú im pokoj. Tiež ich vôbec nezaujíma, aké boli tie svetlá drahé. Treba byť vždy v strehu, pretože ani mnohých rodičov to nezaujíma. S niektorými chodcami je to tiež tragédia. Pokojne sa prešuchcú medzi fotografom a objektom alebo sa zrazia so stojanmi bleskov. Je to až neuveriteľné, akí sú mnohí vidiaci nevidiaci.

Odchyt: Dôležité je dostať ľudkov pred pozadie. Na  medzinárodnom maskovom festivale sme často ani len netušili, akej národnosti je ten uťahaný, spotený a často aj pripitý neborák pod huňatou kožušinou, ktorý ledva vidí cez dve malé dierky. Bolo ho treba schmatnúť a dovliecť pred pozadie. Myslím, že toto je tá najťažšia časť fotenia v ateliéri pod holým nebom. S ľudkami bez kožuchov a dierok na pozeranie to bude asi jednoduchšie.

Čo s tým?

Dôležité je aj to, načo mi také fotky budú. Na knihu či katalóg smejúcich sa Slovákov? To neznie zle. Ale môžu z toho byť aj profilové fotky na sociálne siete pre prostý ľud a možno aj zaujímavá propagácia vlastnej práce. Vymyslené to mám. Už len začať. Hádam ma niekto nepredbehne. :)