Veľkonočná obrazová žatva

Keď Sicília, tak cez Veľkonočné sviatky. Na najväčšom ostrove v Stredozemnom mori je isto pekne počas celého roka, ale pre fotografa je týždeň unikátnych procesií obrazová žatva. To sa pekná a zaujímavá fotografia pošťastí aj tým najväčším kompozičným nemehlám. Dúfam. :)

Preto tam tak rád lietam. Prvý raz som sa na procesii ocitol tak, že som o nich len niečo málo tušil. Druhý raz už to bolo lepšie. Tretí raz trochu rozpačité a tento rok po štvrtý raz som sa snažil o obrázky cielene.

Kto zaváha, stojí

Cez veľkonočné obdobie sa po ostrove nedá slobodne hýbať. Najjednoduchšie a najefektívnejšie je požičať si auto hneď na letisku. Kto nevie šoférovať alebo nemá vodiča sa na hromadnú dopravu nemôže spoliehať. Vlastne, môže sa spoľahnúť, že takmer žiadna fungovať nebude. Zaručene! To bol hlavný dôvod obmedzenia a ťažkopádnosti tretej cesty na Sicíliu. Autobusy nepremávajú a vlaky len tak zľahka. Bez záruky.

Jediná cesta je cesta na vlastných či požičaných kolesách. Šoférovať na Sicílii počas pracovných dní je katastrofa. V Palerme na križovatke som raz ocitol na dvojpruhovej ceste vedľa seba s ďalšími štyrmi autami. Zrkadlo tesne pri zrkadle. Tiekol zo mňa studený pot. Cez najväčšie kresťanské sviatky v roku je to oveľa lepšie, áut je menej, ale aj tak... V úzkych uličkách menších miest na vysokých kopcoch je lepšie domorodca rútiaceho sa oproti nestretnúť. Medzi domy sa často ledva zmestí jedno auto. Aj keď majú stopky na každej príjazdovej ceste do križovatky, nedodržiavajú ich. V zásade platí, že kto zaváha stojí.

Cez veľkonočný týždeň sú ubytovanie a prenájmy áut zvyčajne drahšie. Ideálne je rezervovať si ich v predstihu.

Skoro všade

Samozrejme, dôležité je vedieť kedy a kde sa niečo zaujímavé deje. Na Sicílii v tomto období je odpoveď jednoduchá: Skoro každý deň a skoro všade. Stačí si vybrať podľa chuti. Rád objavujem aj menej známe alebo neznáme udalosti. Teším sa z náhod. Zvyčajne len tak googlim. Zadávam mená mestečiek a dediniek a k nim miestny názov udalosti, ktorá ma zaujíma. Veľká noc je: Pasqua. Dôležité pre mňa je vidieť aj nejaké videjká. Je úplne jedno, že sú amatérske. Aj podľa nich si dokážem urobiť predstavu. Takéto videjko je lepšie, ako fotografie, ktoré často klamú. Buď vytvárajú zdanie, že akcia je zaujímavejšia ako je alebo je úplne nezaujímavá.

Do tohto najmä kresťanského sviatku a do slávnostných procesií na Sicílii vniesli svoje národnostné menšiny. Trebárs Albánci. Cítiť tu arabský svet, Španielsko, ale aj kontinentálne Taliansko...

Krížové cesty s dlhými či až smiešne krátkymi presunmi len pár krokov pred kostolmi, všelijakými ťažko identifikovateľnými pochodmi, biblickými scénami medzi autami v mestách, pašiové hry... To je Sicília počas Veľkého týždňa. Po uliciach v Prizzi behajú čerti, v Aidone veľké postavy apoštolov, v San Fratello ľudia v maskách Židov...

Všade nosia v procesiách veľké ťažké sochy Ježiša Krista, Panny Márie a sem tam aj ďalších svätcov mestom, modlia sa, prežehnávajú, smejú, občas plačú... Je to ozaj skvelé a jedinečné. Podujatia zjednocujú najmä sochy z kostolov, ktoré pripomínajú posledné pozemské dni a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista.

Fotografov tolerujú

Sicílčania fotografov tolerujú. Nikto mi tam ani raz nezakazoval pohybovať sa okolo chlapov nosiacich sochy. Tento motív je pri tom stredobodom pozornosti prizerajúceho sa davu.

Samozrejme, nejaké pravidlá dodržiavať treba. Drzosť sa tu nenosí. Motať sa dlho procesii pod nohami sa nemá. Hriešnika zvyčajne slušne upozornia, aby sa držal skraja a je to vybavené.

Ako fotiť na Sicílii? Akokoľvek. Odporúčať ohnisko či model prístroja nemá zmysel. Aj keď to na prvý pohľad vyzerá na reportážny prístup, videl som pekné obrázky aj z dlhých „loveckých“ skiel (Objektívov.) a aj mobilných telefónov.

Tento rok som si práve podľa zaujímavých videí našiel niekoľko miest na ktoré som sa chcel ísť pozrieť a k tomu som rátal s náhodami.

Nie všetko je na nete. Tam dominujú fotograficky a turisticky najnavštevovanejšie miesta. Čerti v Prizzi, veľké postavy v Aidone či procesie bratstiev k kuklách v Enne uprostred ostrova, ako hovoria Sicílčania rovno pri pupku ich ostrova.

Čertov som vynechal. Možno nabudúce... Ale, neobišiel som pochody v kuklách v Enne. Jediné, čo mi trochu prekážalo boli respirátory. Taliani majú s Covidom veľmi zlé skúsenosti, tak sú veľmi opatrní.