Videomasaker: Nedať sa odradiť

Janko Žitniak to riskol a bez väčšieho nátlaku nám ponúkol dve videjká na posúdenie a vyslovenie názoru. Aby som v tom nebol sám, poprosil som kolegov, aby sa tiež vyjadrili a pripísali pár slov. Svoje názory vyjadrili na konci môjho základného textu. Myslím, že dobre hovoria...

Oceňujem, že celé videjko je nakrútené na jeden záťah z ruky. Pred takýmto výkonom by som asi niekoľko dní nespal a nakoniec by som to nedal.

Ja by som to asi vzdal a nepustil sa do takého nakrúcania aj pre niekoľko ďalších vecí:

Ostré slnečné svetlo a výrazný tieň, stánok s tmavým pozadím. Neviem, či sa Jankovi mohlo stať niečo horšie, ako takáto obrazová tragédia. Ja by som, keby som... Možno som tú dámu aj s jej olejmi o ktorých rozpráva vytiahol tri kroky pred stánok a nakrútil to tam. Tým by pozadie tiež rozprávalo. Bol by za hlavným motívom prirodzenejší ruch.

Nie že by nebol ten znudený pánko celkom vtipný, ale olejom príliš nepomáha a ani vo mne nenavodzuje atmosféru, že na tej akcii bolo super. Viem, že záznam udalostí by sa mal zaobísť bez manipulácie, ale na druhej strane je podanie dôležité. Výber obrazu už znamená istú manipuláciu, ale celkom určite môže prispieť k pútavejšiemu podaniu skutočnosti. Vlastne je to vždy trocha účelového klamstva. Svojim záberom si ma síce neoklamal, ale ani neprehovoril, aby som si nabudúce nenechal túto akciu či oleje utiecť.

Chápem snahu urobiť titulky akčné a zaujímavé tým, že robia zoom. Ale to čo ponúkaš je veľa. Nestíham ich čítať. Nenechal by som ich odchádzať mimo obraz. Uprednostnil by som len pomalinký zoom. Len malinké zväčšovanie.

Nedaj sa odradiť. Snaha niečo robiť je skvelá. Na povzbudenie: Si rozhodne lepší, ako kopa kameramanov, ktorý nás strašia neostrými zábermi či s príšerne nevyváženou bielou v televíznom spravodajstve. Niekedy sa nestíham čudovať, akými fušerinami nás dokážu kŕmiť. Teraz nehovorím o kvalite spravodajstva, ktoré je na niektorých programoch naozaj debilné.

Ani do tohto by som sa nepúšťal. Sledovať výpravu na ceste je viac než zložité na záznam. Nie je to ľahké a ten, kto na to nájde odvahu musí byť mimoriadne odhodlaný. Skúšal som to na niekoľkých novinárskych infocestách a bola to katastrofa. Nič zmysluplné. Odvtedy na takýchto podujatiach nič nenakrúcam.

Aj na druhom videjku titulky odrádzajú.

To ma fakt neberie. Čo tak takto:

Kyjovské Slovácko v pohybu

MAS Radošina

19.05.2015 – 21.05.2015

To ostané sa predsa dozviem ďalej. Obraz, zvuk a aj titulky sú pri videjku na web rovnocenní partneri a vzájomne sa dopĺňajú. Netreba sa vykecávať. Obraz veľa dopovie. Najmä keď ide o videjko, ako moderný a čoraz viac používaný komunikačný prostriedok. Aj titulok videjka či pár slov pod ním dorábajú komplexný vnem, ktorý treba vnímať. Do kina sa s tým hádam nechystáš.  Druhý titulok VOKA by som tiež zjednodušil. www.voka.sk by som dal do obrazu počas celého videjka ako vodoznak. A adresu s mailom nakoniec. Keď videjko zastane, aby zostala svietiť. Sponzorov by som spustil v samostatnom obraze úplne na začiatku. Ešte pred prvým titulkom na čiernom pozadí.

Pohybuješ kamerou rýchlo, spomaľ. A kašli na tie všelijaké prechody. Vyzerá to, ako keď začínajúci svadobný fotograf objavuje funkcie strihového programu. Nech robíš čo robíš, najpríjemnejší zostáva klasický strih natvrdo prípadne kombinovaný so stmavením do čiernej.

Napísal si mi, že sa rád zadívaš... Aj ja. Tak sa prosím prestaň toľko hýbať s tou kamerou.

Ďalšie Jankove videjká sú tu.

Názor Martina Farkaša

"Pozri si videá a napíš k tomu pár viet", hovorí mi Vlado pri poslednom stretnutí a vysvetľuje o čo ide. Hovorím mu, že sa vo videu nevyznám a nechcem mudrovať. Nástojí, že aspoň tak pocitovo. Tak dobre, pocitovo! Článok som zatiaľ nečítal a začal som pozerať prvé, približne dvojminútové video.

V úvode by som vypustil približovanie popisu. Logá si našli tiež rôzne cestičky, ako sa po obrazovke pohybovať. Myslím, že to nie je správne. Logo ako také by malo byť čitateľné naraz, nie po častiach. Logá by som preto poukladal na jednu plochu ("slide") a odprezentoval naraz, bez približovania a iných pohybov. Škoda tej nervóznej, pohybujúcej sa kamery. Takýto dokumentačný snímok by som si vedel predstaviť nakrúcať zo statívu a ak by to bolo možné, prestrihať záberom z druhej kamery na detaily olejov a zrniečok.

Druhé, dlhšie video, začína červenou obrazovkou. Evokuje vo mne začiatok nejakého šteklivého filmu. Logá a popis sú tu ale vhodne umiestnené na jeden "slide". Vo všeobecnosti by som sa snažil video skrátiť. Takmer 6 minút je dlhá doba. Najmä v dnešnom rýchlom svete. Vypustil by som efektové prechody medzi jednotlivými zábermi. Pre mňa sú rušivým prvkom a zvolil by som obyčajný prechod bez efektu. Neviem akou technikou bolo video nakrúcané, no páčilo by sa mi, keby sa striedali zábery na celok a detail. Napríklad niektoré interiéry a exteriéry by boli super so širokouhlým objektívom na statíve bez švenku. Iné časti videa by si zaslúžili väčší detail.

Dúfam, že som si autora videí, Janka Žitniaka, nepohneval. Moja "kritika" je naozaj len pocitová, som len bežný divák.

Pre Janka Žitniaka od Jany Čavojskej

Ahoj, Janko :) prístupov k nakrúcaniu videí je takmer nekonečný počet. Každému sa páči niečo iné, každý chce svojím štýlom rozprávania niečo iné divákovi povedať. Môj prístup je od Tvojho diametrálne odlišný, nakrúcam fotoaparátmi na statíve väčšinou s pevnými sklami. Tvoj štýl je presne opačný: kamera z ruky a tamer neustále švenkovanie. To je o prístupe, ktorý veľmi hodnotiť nemôžem - nech si divák vyberie, na čo sa mu lepšie pozerá.

K videám ako takým - pôjdem postupne. Neber to ako kritiku, chceme skôr poradiť s problematickými časťami videa, čo môže byť prínosné pre Teba aj ďalších čitateľov, a aj pre nás navzájom, tiež sa učíme aj zo vzájomných rozhovorov, v ktorých jeden druhého nevychvaľujeme, ale snažíme sa prísť na spôsob, ako odstrániť chyby.

Titulky - v obidvoch prezentovaných videách: Pre diváka je nepríjemné, keď vychádzajú z obrazu. Nemôže si prečítať celé slová, uniká mu zmysel. Hlavne keď sú dlhšie. Oveľa prjemnejšie - a v súčasnosti už aj modernejšie - je nechať ich na obraze možno s jemným zoomom objaviť sa a zmiznúť.

Na úvod prvého videa počuť Tvoj hlas, ako nabádaš pani s olejmi, že môže začať hovoriť. Ten by som určite odstrihla. Na to treba myslieť už pri samotnom nakrúcaní: Mám medzi mojimi poslednými slovami a začiatkom prejavu respondenta dosť sekúnd na príjemný začiatok záberu? Aby mi respondent napríklad nezačínal priamo zo strihu s rozďavenými ústami a odseknutou prvou slabikou. Príjemný je úvod, keď sa respondent zlomok sekundy pozerá na divákov a potom začne hovoriť.

Pri takejto prezentácii, ktorú máš čas si dopredu pripraviť, by som sa viac zaoberala kompozíciou. Aby ma v pozadí nič nerušilo, aby som respondenta nemala z nadhľadu ani podhľadu, aby som ho zapasovala do prostredia. Súhlasím s Vladom, že pán v pozadí vôbec nemusel byť. Možno by stačilo nasnímať celý stánok a pani s olejmi zakomponovať do stredu záberu, môže rozprávať a predvádzať jednotlivé oleje. Áno, nastal tam problém so svetlom, pol na ostrom slnku, pol v tieni, čo je nočná mora každého kameramana a nech robíte, čo robíte, nikdy to nebude vyzerať dobre. Existuje len jedna pomoc: nájsť miesto svetelne vyvážené a nakrútiť to tam, alebo si počkať na záber, kým sa na danom mieste svetelné podmienky nezmenia.

Pri oboch videách ma používanie automatickej expozície neskutočne ruší. Nepôsobí to profesionálne. Vyvážená manuálna expozícia je nevyhnutná pri práci, hlavne ak je to na zákazku a má to pôsobiť čo najpríjemnejšie. Kolísanie expozície je v dnešnej dobe veľmi amatérske.

Druhé video je ošemetná téma. Ako na to, aby záznam cesty skupiny za poznaním vyzeral dobre? Ako píše Martin, šesť minút je pri dnešnej rýchlej dobe naozaj veľa. Prechody medzi zábermi, presne ako napísal aj Vlado, využívajú už len svadobní a iní kameramani, ktorí práve objavili strihový program. Uprednostňuje sa ostrý strih, prípadne s prechodom do čiernej, ktorý je pre oko diváka príjemnejší.

Chápem Tvoj prístup, chcel si ukázať čo najviac z toho, ako to na rôznych miestach výletu vyzeralo. Asi preto si švenkoval kamerou okolo seba takmer v jednom kuse. Ver mi, že pre diváka je to takmer nestráviteľné. Sledovať stále pohyblivý záber nie je príjemné. Divácky prijateľnejšie je aspoň striedanie švenku zo zastabilizovanou kamerou, aby si jeho oči oddýchli a mohli sa zadívať.

Určite by som sa vyvarovala aj záberov s padajúcim horizontom (s ktorým mám ja osobne na svojich vlastných záberoch obrovský problém, Vlado to potvrdí :) a záberov, kde mi deväť desatín obrazu prekryje chrbát či zadok niektorého z účastníkov výletu.

Autor takéhoto videa stojí pred dilemou: Ako vôbec vtesnať to všetko do pár minút? To je skutočne ťažký oriešok. Ale možno viac napovie menej, no vhodnejších záberov. Na historické budovy, pekné miesta, s viac detailmi, viac statickej kamery, možno nech niekto zo sprievodcov povie na obraz nejakú zaujímavosť, samozrejme, veľmi stručne. Aspoň flešový pohľad na miesta takýmto štýlom dá divákovi viac než dlhé snímanie napríklad pesničky, ktorú hrá pán na harmonike v kroji.

Hlavne pri takomto type podujatí je dobré premyslieť si ešte pred cestou, čo z toho chcem mať. Či budem točiť všetko, čo sa deje, alebo si vypichnem niekoľko najdôležitejších highlightov výletu, na ktoré sa budem sústrediť, či priznám ostatných účastníkov výletu alebo nakrútim len pohľad na jeho zaujímavosti. Pri takejto príprave je dôležité ujasniť si aj jednu zásadnú vec: Určite nenatočím veľkofilm, keď, ako to už na takýchto výletoch býva, budem mať všade čas len päť - desať minút a ďalší ľudia sa mi budú motať do záberov. Všetky tieto okolnosti treba mať na pamäti, keď autor uvažuje nad koncepciou svojho malého dielka.

Držím palce v ďalšej práci :)