Výpravy za svetlom 11 - Očakávanie jari

Po dlhej, chladnej, častokrát pochmúrnej zime, sa bežný človek prirodzene teší na teplo, slnko a prebúdzajúcu sa prírodu. O to viac to motivuje aj fotografa prírody, ktorý v jari vidí potenciál zaujímavých fotografií a momentov. Sivé odtiene prírody naberajú farebnosť a do krajiny prichádza farba a život. V mojej mysli je jar najkrajším obdobím v roku, najdynamickejším z pohľadu života a zmien. Za krátke obdobie sa rodí nový život, ktorý napreduje rýchlymi krokmi. V priebehu 1-2 mesiacov priletí na naše územie 30 miliónov vtákov zo svojich zimovísk. Z toho až 2/3 v apríli. Je to najkritickejší čas z pohľadu ochrany prírody. Vtáky sa pária, následne zahniezďujú, rodia sa mláďatá cicavcov, prebieha jarný tok a párenie vážne ohrozených kurovitých vtákov. Myšlienky, čo všetko prichádza, čo všetko by som chcel stihnúť a na čo sa zamerať ma zamestnávajú. Vždy je to tak, že by som chcel stihnúť všetko, ale reálne sa to nedá. Poučený minulosťou, kedy chcem byť všade a nakoniec neodfotím nič poriadne, si vyberám každý rok, na čo by som sa chcel pri fotografovaní zamerať. Čo teda ponúka pre fotografa najčarovnejšie obdobie roka – jar ?

Tradične by som začal prípravami. Zima ponúka dostatok času na štúdium bionómie a zvykov živočíchov, ktoré sa chystáme fotiť. Možno sa budem opakovať, ale poukázal by som opäť na myšlienku citlivosti fotografovaných objektov v tomto ročnom období. Je prvoradé poznať dokonale ich správanie a zvyklosti, zvlášť počas obdobia párenia, rodenia, či liahnutia sa mláďat. Naštudujme si teda podrobne druh, ktorý sa chystáme fotiť a aj keď jar toho ponúka veľmi veľa všetko sa stihnúť naozaj nedá. Keď ešte nie je vegetácia, je praktickejšie prejsť si lokality, obhliadnuť si miesto kde by sme mohli skryť a postaviť nenápadný kryt. Zver po zime zvykne dodržiavať pomyselné chodníčky za vykukujúcou zelenou pašou, a dobre pozná kde sa nachádza obsiate pole.

Z pohľadu počasia a atmosférických vplyvov je jar relatívne stabilnou. Vytráca sa aj „mliečny„ vzduch typický pre zimné zamračené počasie, nie sú neočakávané búrky z horúčav, nevlní sa vzduch a nejaký ten mrak naopak poteší, aby zmäkčil prípadné silnejšie slnko.

Pre svoju druhovú rozmanitosť, farebnosť a relatívne slušnú početnosť, je hmyz vďačným objektom pre fotografiu. Na jar vylietavajú z kukiel motýle, vážky obsadzujú svoje teritória, chrobáky vyliezajú za slnkom, či potravou. Makro objektívy ponúkajú vynikajúci pomer zobrazenia aj na malé tvory a variabilita ohnísk umožňuje aj fotografiu z väčšej vzdialenosti. To je ideálne napr. pri vážkach a motýľoch.

Pri prvých slnečných lúčoch a trvalejšom oteplení sa začínajú ukazovať aj plazy a obojživelníky. Ich telesná teplota závisí od teploty prostredia, čiže slnko určuje kedy sa začnú prebúdzať. Zazimovanie v úkrytoch skončilo a začína sa ťah za vodou, ťah za párením, za kladením vajíčok. Vtedy je možno jednoduchšie ich nájsť a zároveň aj odfotografovať v peknom prostredí a farbách jari. Takéto fotografie je možné zhotoviť už od konca marca, kedy jar ešte len preberá žezlo po zime.

Na vode, močiaroch, jazerách a rybníkoch prebieha dvorenie rôznych druhov vodného vtáctva. Potápky, kačky, sliepočky, žeriavy, čajky a mnoho ďalších vtákov začína s pytačkami, sú v svadobnom šate a predvádzajú rôzne divadlá aby upútali toho druhého. Fotenie na vode vyžaduje dobrý kryt, najlepšie plávajúci, tzv. fotovor. Vtáky sú plaché, rýchle, často sú vysoko. Je dôležité aby sme naším konaním nenarušili, či nezničili hniezdnu kolóniu, znášku, či neoddelili rodičov od vyliahnutých mláďat. Rovnako v lese, hlavne v nedotknutých pralesoch, či málo navštevovaných lesoch môžeme pozorovať od apríla tok hlucháňa, a na holiach nádherné dvorenie kohútikov tetrova. Je zjavné že tieto druhy sú na ústupe, a lokalít, kde sú videné, je čoraz menej. Plánovať fotografovanie divého hlucháňa je takmer nemožné, je to na ňom, či sa nám nakoniec nejaká fotografia podarí, alebo nie. A to už musíme poznať dokonale lokalitu, jeho správanie a zvyky na lokalite a vôbec ho tam mať. Za hlucháňom a tetrovom sa musí veľmi skoro za tmy dostatočne dlho pred východom slnka, aby sme za neprezradili, či nevyplašili už nalietnuté vtáky. Mal som možnosť 2x fotografovať hlucháňa, z toho raz úplne neočakávane pri výstupe za kamzíkom. Niekoľkokrát som len pozoroval jeho tok, bez možnosti čo len vytiahnuť fotoaparát, z dôvodu narušenia celého toku. Podobne som neraz dopadol aj pri tetrovovi. Je to ale vždy neobyčajný zážitok.

V nižších polohách sa možno tešiť na predvádzanie sa a súboje bažantích kohútov. Tu je takmer nevyhnutné využiť skôr postavený pevný kryt. Treba dať pozor na bystré oko sliepok, tie sú naozaj veľmi pozorné a po odchode sliepky zo scény odchádza aj kohút. Úplným špecifikom fotenia vtákov na jar, sú mladé sovy, ktoré zvyknú už v apríli /máji posedávať po konároch, alebo dokonca na zemi v okolí hniezdneho stromu, a začínajú poznávať okolie. Sú to nádherné zvieratá na fotenie, treba byť však opatrný, aj z hľadiska nerušenia a neplašenia, ale aj z hľadiska obrany od rodičov. Je bežné že ornitológovia pri kontrole hniezd používajú prilby a ochranný odev. Jarné mesiace vo všeobecnosti možno považovať ako veľmi vhodné na fotenie vtáctva, po pozornom sledovaní a zistení ich obľúbených miest treba skúsiť postaviť prenosný kryt, alebo sa dobre zamaskovať a úspech by sa mohol dostaviť.

Väčšina cicavcov rodí na jar mláďatá. Sú to veľmi vďačné stvorenia na fotenie, či už pre svoj milý vzhľad, alebo zvedavosť, čí detskú dôverčivosť. Za pár mesiacov sa im už tak nepriblížime. Je možné sa neďaleko líščej, či jazvečej nory skryť do kríkov, alebo urobiť provizórny kryt. Ostáva už len čakať a tešiť sa ak sa zadarí. Zvlášť líšťatá sú veľmi zvedavé a netrpezlivé a niekedy stačí, že zašuštíte v tráve a už vykukujú, či nejde ich mama s nejakým úlovkom. Samozrejme nesmú vás cítiť a aj tu je treba kontrolovať vietor, byť zamaskovaný. Ak pri maskovaní, výraznejšie pozmeníme okolie, alebo si ho upravíme, matka líšťatá prenesie, a je po fotení.

Zo svojich nôr vyliezajú takisto syslie rodinky, či celé kolónie týchto zaujímavých cicavcov. Pri nich stačí trocha trpezlivosti, ľahnúť si na zem neďaleko diery a čakať kým vykukne, či vylezie syslík von. Mladé kuny sú tiež veľmi zvedavé a mám skúsenosť že ich veľmi zaujímal zvuk závierky fotoaparátu. Ak pri niektorých druhoch cicavcov či vtákov, po zvuku závierky, zostane už len prázdne miesto, kuňatá zvedavo natáčali hlavu, čo to je za zvuk. Takéto detské a naivné správanie možno čakať naozaj len u niektorých druhov pri mláďatách a môžeme to skôr považovať ako nejaký „bonus“ ako sa na to spoliehať. Objaviť však hniezdo kuny je skôr vecou náhody ako systematickej prípravy.

Srnčia, jelenia, či danielia zver chodí na jar viac-menej po „vyšľapaných“ chodníkoch za zelenou, čerstvou pašou. Stačí prísť ráno za tmy, alebo popoludní včas, sadnúť neďaleko chodníka, zamaskovať sa čakať. Úspech sa isto skôr, či neskôr dostaví. Srnce majú parožky v lyku a pôsobia majestátnejším dojmom. Táto majestátnosť sa však stráca, čim je teplejšie. Následne začínajú presrsťovať a pôsobia strapato a „škaredo“. Veľmi podobne vzhľadom, čo sa neupravenosti týka je na tom aj kamzík. Nad kosodrevinou začína jar neskôr. Kamzíky majú mladé až začiatkom júna, svište začínajú vyliezať po hybernácii v máji. Typické naháňačky a hry mláďat je možné fotiť až v júni.

Pre fotografa je jar niečím výnimočným. Ponúka neuveriteľné množstvo príležitostí, ako zachytiť prírodu, život v nej a prežiť krásne chvíle pri pozorovaní zvierat. Treba sa na to pripraviť a skúsiť to celé zachytiť s tou Vašou pridanou hodnotou. Každý z nás to vidí nejako inak, preto je fotografia taká jedinečná a krásna.