Výpravy za svetlom IV. – v teréne

Po tematickej vsuvke o jelenej ruji sa vrátime k zaujímavým zákutiam wildlife fotografie.  Dnes vás uvediem do príprav v teréne. Budem písať o tom, ako sa v prostredí prírody pohybovať, na čo myslieť a ako sa snažiť veci nepokaziť.

Skôr, ako sa vyberiem niekde fotiť, zamyslím sa nad troma základnými vecami. Aký druh živočícha chcem fotiť, kde je to správne miesto pre fotenie a ako chcem, aby fotka v rámci možností vyzerala.  Samozrejme, že s tým súvisia ďalšie veci , ale od týchto troch sa toho mnoho odvíja.

Objekt fotenia

Myslím si, že je lepšie sa pri fotení zamerať na konkrétny druh, či skupinu druhov zvierat. Nemeniť spôsob fotenia a miesto krytu, keď už som pre niečo rozhodnutý. Umožní nám to dôslednejšiu prípravu a v konečnom dôsledku aj lepšie výsledky. To je moja skúsenosť. Keď už sedím v kryte a čakám niekoľko hodín na dravé vtáky, nebudem sa presúvať zo svojho krytu, ani keď o 100 metrov ďalej uvidím vychádzať jelene. Viem podľa pískania na stromoch, že každú chvíľu by sa mohol objaviť dravec. Je veľká pravdepodobnosť, že by som sa k jeleňom aj tak nepriblížil a vyplašil by som všetko, kvôli čomu som hodiny čakal v kryte. V najlepšom prípade by som skončil s fotkou utekajúcich zadkov  V podstate by som sa mohol zbaliť a ísť domov.

Bionómia je náuka o správaní sa živočíchov a  ich spôsobe života. Poznanie zvyklostí zvierat, ich prostredia a neustále sa učenie o prírode je najlepším návodom pre krásnu a výnimočnú fotografiu. Nezvyčajný moment, prejavenie citu medzi zvieratami sa dajú odfotiť len vtedy, ak ich budeme čo najviac poznať. Každý zvierací druh má svoje charakteristické správanie. Ak ho poznáme, vieme ho využiť vo svoj prospech. Napríklad, srnčia zver sa rada vracia na to isté miesto a rada vychádza po daždi na lúku. Jelenie ručanie vieme využiť na ich presnú lokalizáciu. Daniel škvrnitý má na rujovisku svoju vyhrabanú jamku, kde sa vždy vráti.  Líšku môžeme v zime odfotiť počas celého dňa, pretože prehľadáva lúky a loví na snehu. Medveďa môžeme vidieť sa v jeseni vypásať na čučoriedkových poliach v horách. Rybárik zvykne tiež loviť na vybraných miestach, zabíja rybku na obľúbenom konáriku. Sú však aj veci, ktoré treba vedieť pre ochranu ich života. Kedy sa napríklad rodia mláďatá, kedy vtáky sedia na znáškach a pod., aby sme zver svojou prítomnosťou nerušili.

Vhodné miesto

Pred samotným výberom miesta si najskôr obhliadneme lokalitu. Je veľmi dôležité dobre poznať miesto, kde chceme fotiť. V danom priestore sa treba naučiť chodiť po tichu, napríklad aj v tme. Treba poznať kde sú prechody zveri či lúčky, na ktoré sa chodí vypásať alebo oddychovať cicavce. Napríklad vtáky Rybárik či Včelárik majú obľúbené konáriky na sadanie i lovenie. Dôležité je odpozorovať, ako sa hýbe slnko, aby sme nefotili do ostrého protisvetla, ak to nie je zámerom. Ak chceme fotiť v protisvetle, je vhodnejšie počkať si na jemnejšie farebné tóny, keď je slnko najnižie pri jeho západe alebo východe. Ak chceme vychutnávať zlatú hodinku, musíme zistiť, aký priestor slnko poslednú hodinu osvetľuje.  Pri ostrom svetle v lete je nespornou výhodou fotenie v tieni. Určité miesto nám v lete môže byť vhodným, v zime naopak úplne nevhodným. Platí to aj pri stavbe pevných, či dočasných krytov. Málokedy sa podarí nájsť miesto vhodné aj na večerné aj na ranné fotenie. Na tieto súvislosti treba myslieť vopred, aby naša námaha a čas nevyšli nazmar.

Na Slovensku prevláda severozápadný vietor. Každá lokalita má však vlastné poveternostné podmienky. Mám skúsenosť, že vietor zvykne byť na mnohých miestach podobný. Sú však aj miesta, kde fúka zo všetkých svetových strán. Stav vetra si preto treba vopred overiť. Ak bude fúkať od nás smerom k miestu, kde očakávame príchod zveri, budeme čakať úplne zbytočne. Pomôcť nám môže prenosný úkryt, alebo úkryty, ktoré vo všeobecnosti veľmi eliminujú pach človeka. Pachová stopa sa po našom prechode stráca po dvoch až troch hodinách. Niekedy je vidieť, ako sa zver pri jej zavetrení zastaví a odchádza. Preto je dobré neprichádzať k miestu fotografovania z ľubovoľnej strany, ale obísť ho tak, aby v priestore neboli žiadne naše stopy. Treba rátať s tým, že každé zviera reaguje na zavetrenie stopy inak. Niektoré veľmi citlivo, iným to až tak neprekáža. Vtáky, napríklad, nereagujú na pach človeka vôbec. Na pohyb však okamžite.

Keď sú nám tieto veci jasné, môžeme si nájsť vhodné miesto na sedenie, ležanie, státie, či stavbu krytu. Náš úkryt by mal byť prirodzený a nenápadný. Vhodné sú medzery medzi stromami, kríkmi, zhluky tráv či iné prirodzene zamaskované miesta. Samotnému maskovaniu, sme sa venovali minule, preto ho spomínam teraz iba okrajovo. Ide nám o to, aby sme živočícha mohli fotiť a pozorovať pri prirodzenom správaní dlhšie ako len pár sekúnd.  V neposlednom rade treba myslieť na to, že wildlife fotografia často vyžaduje niekoľkohodinové a aj celodenné čakanie na jednom mieste. Preto je takmer nevyhnutné, aby sa nám sedelo komfortne bez zbytočného neustáleho vrtenia, presadania, či  vstávania. 

Prítomnosť zveri v lokalite je najlepšie overiť si skoro ráno alebo pri večernom súmraku. Ja preverím terén vždy z dostatočnej vzdialenosti ďalekohľadom. Zvieratá vás vtedy nezaregistrujú, cítia sa pokojne a bezpečne a máte veľkú šancu, že sa ďalšie ráno alebo večer ukážu opäť.  Na ich prítomnosť poukazujú aj vychodené chodníčky, poobtierané stromy, ležoviská, či trus. Vo všeobecnosti to nazývame pobytové znaky. Treba sa ich naučiť čítať, vnímať indície prírody a úspech sa dostaví sám.

Výsledná fotografia

Táto časť je zrejme najdôležitejšia. Myslím si, že je lepšie mať jednu krásnu, oku lahodiacu fotku, na ktorú sme sa dobre pripravili, ako plnú kartu záberov nacvakaných bez prípravy. Môže sa nám totiž stať, že hoci zachytíme zviera, bude odfotené odzadu na úteku, v škaredom prostredí, s množstvom rušivých prvkov a bez farebnej vyváženosti. Isto si mnohí poviete, že aj to je predsa príroda. A máte aj pravdu. Avšak v očiach fotografickej verejnosti to poslúži iba ako dokument.  Nezískate ponuku pre uverejnenie vašej fotografie na titulku ani dobré umiestnenie vo fotografickej súťaži.  Fotka napriek tomu môže dobre poslúžiť zoológom, výskumníkom či štátnej ochrane prírody. Preto by ste sa mali  zamyslieť aj nad fotografickým zámerom, s ktorým fotografiu budete realizovať.

Možno sa vám zdá byť zvláštne, že by ste mohli ako fotograf ovplyvniť to, ako budú divo žijúce zvieratá na vašej fotografii vyzerať a tým aj výzor výslednej fotografie. Do určitej miery sa to naozaj dá.  Máte vplyv na výber pozadia, jeho farebnosť, výber prostredia a dokonca aj svetla a čiastočne aj živočícha. Západ a východ slnka ponúka teplé farby, tmavý ihličnatý les naopak tajomnosť a chlad. Na dlhých poliach, lúkach alebo na horizonte máte jednoliaty bokeh. Pri horizonte však dávajte pozor na jednoliatu oblohu. Jeseň je ročné obdobie plné farieb a pozadie či popredie vytvorené z farebných listov dodá fotke pravú jesennú atmosféru. Tu môžete vidieť akú dôležitú úlohu má výber vhodného miesta na výslednú fotku.

Ak chcete odfotiť dravca či iného vtáka na peknom konári, jednoducho mu ho podsuniete. Ten si po čase na konár zvykne a bude naň sadať. Jeho pozíciu na fotke vylepšíme správnym pootočením konára. Dravce sú spočiatku opatrné, ale keď si zvyknú, aj ony budú na neho sadať. Obľubujú najmä vyvýšené miesta. Operenca môžeme prilákať vábničkou alebo iným vhodným zvukom.  Potom máme vysokú šancu dostať zviera na požadované miesto alebo do pohybu.

Buďte pripravený aj na deň bez fotografie. Dobre som poznal správanie konkrétneho druhu, snažil som sa pomôcť si vo svoj prospech jeho zvyklosťami. Našiel som si vhodné miesto a pripravil sa zodpovedne na stanovišti. Mal som šancu dosiahnuť požadovaný zámer vo fotografii. Nie vždy sú však podmienky ideálne a vždy sú tu okolnosti, ktoré nedokážeme ovplyvniť. A to sa stalo aj mne. Neďaleko rujoviska Daniela škvrnitého, ráno prišli vysádzať stromčeky.

S určitosťou však môžem povedať, že u mňa tieto pravidlá vo všeobecnosti fungujú. Chce to len ponoriť sa viac do fotografovania, vnímať indície a dobre sa pripraviť.