Výpravy za svetlom X - Čaro jesenného lesa

Jeseň je pre mnohých fotografov veľkou inšpiráciou a pre niekoho aj vyvrcholením fotografickej sezóny. Listnaté stromy sú oblečené do farebných teplých šiat, ráno dotvára atmosféru tiahnuca sa hmla.  Aj slnko už nie je také ostré a za pomoci niekoľkých mráčikov môžeme na fotenie využiť celý deň. Pre mňa ako wildlife fotografa je jeseň najočakávanejším obdobím. Začiatok sa nesie v znamení majestátneho ručania jeleňov a hukotu celej hory. Je to tak silné, že pojem jelenia ruja pozná aj širšia verejnosť, ktorá do lesa chodí na prechádzky, či obyvatelia dedín pod lesom. Jelenej ruji som sa venoval v samostatnom článku, ale k jeseni bezpochyby patrí, preto mi nedá ju nespomenúť.

V jej tieni prichádza v druhej polovici októbra zápas danielov o priazeň samičiek. Danielia , alebo ak chcete dančia ruja prebieha na Slovensku v prostredí vyfarbených listnatých lesov a daniele sa v nich ozývajú svojim typickým rochanim. Oproti jeleňom sú oveľa častejšie zápasy a bitky, ktoré neraz končia aj smrťou prepichnutého daniela, alebo zamotaním sa dvoch súperov. Tí od vysilenia nakoniec zahynú, v tom lepšom prípade ich nájde človek a rozdelí. Daniel je dosť verný svojmu rujovisku a preto sa dá po niekoľkých pozorovaniach celkom dobre vybrať miesto na fotenie a postavenie krytu, či zamaskovanie fotostanu. Moja skúsenosť je, že ak je daniel vyrušený a vytlačený z rujoviska, napríklad po chystaní si krytu, zvykne sa vrátiť za par hodín. Dokonca ak je ruja vo vrchole tak je ten čas podstatne kratší. Daniel je plaché zviera, zvlášť danielky a ihličiaky ( jednoročne daniele) sú veľmi obozretné a aj pri najmenšom podozrení sa dávajú na útek. Ich veľké oči naozaj spozorujú každý neprimeraný pohyb a dokážu sa na Vás uprene dívať minúty, aby sa presvedčili o svojej bezpečnosti. Daniel, aj keď je zaujatý ochranou svojho rujoviska a danielok sa samozrejme okamžite poberie za nimi. Preto treba kryt prichystať čo najskôr, snažiť sa robiť čo najmenej hluku a pohybov, potom zaliezť a čakať. Pozorovanie a fotenie danielov , mnohokrát z bezprostrednej blízkosti je určíte veľkým zážitkom.

Tento rok bol začiatok danielej ruje poznačený dažďami a preto aj veľké rujoviská, na ktorých sa veľakrát zdržuje aj desiatka samcov a desiatky danielok, boli premenené na bahnisko a oráčinu. Ani samotným danielom sa do toho nechcelo isť, nehovoriac o tom ako vyzerali. Čaro jesennej atmosféry sa stratilo. Nastal vo mne vnútorný boj, či si urobiť stanovisko na frekventovanom rujovisku, samozrejme bez prostredia. Mal by som ale istotu veľkej aktivity a väčšieho počtu potencionálnych fotografii. Druhou možnosťou bolo si nájsť a vybrať nejaké pekné miesto vo farbách jesene, bez blata a dúfať že práve na toto miesto príde daniel, alebo nim bude prechádzať. Zvolil som druhú možnosť a po chvíli som si našiel pekné miesto a podľa stop sa javilo, že by to mohol byt aj dobrý prechod zveri. Rýchle postavenie fotostanu, zamaskovanie konármi medzi mohutnými stromami a mohol som čakať. Možno o sto až dvesto metrov sa ozývalo typické rochanie danielov na jednom menšom rujovisku a ja som dúfal, že sa na to rujovisko poberú aj okolo môjho krytu. Čakanie sa vyplatilo a podarilo sa mi urobiť niekoľko fotografii. Som zástanca teórie, že radšej urobiť par pekných záberov ako stovky na ktorých sú daniele, ale bez atmosféry a farieb. Bol som svedkom aj akcie, ale svetelne podmienky v lese mi neumožnili urobiť dobru fotku.

Fotografovanie wildlifu v prostredí lesa je úplné iné ako na okraji lúky, presvetleného prechodu alebo na horách. Treba tu počítať s podstatne slabším svetlom, dlhšími časmi a aj využitím potenciálu techniky. Určíte sú vhodnejšie svetelne objektívy, statív a samozrejme kvalitný snímač, ideálne fullframe. Veľakrát si myslím, že snímače sa vyvíjajú práve pre wildlife fotografov, aby mohli na vysokých hodnotách ISO fotiť aj v ťažších svetelných podmienkach. Samozrejme skracuje sa nám aj čas na fotenie, lebo v lese „je deň kratší". Keď už nemáte použiteľné hodnoty závierky, a vyjdete z lesa na okraj lúky, kľudne môžete sedieť ďalšiu hodinu a čakať či niečo nepríde. V lese však už bude úplná tma. Všetky tieto aspekty musíme brat do úvahy.

Hrubý les, či mladina ma však svoje čaro. Vťahuje do prostredia, vytvára akési tajomno a odhaľuje život zvierat tak trocha z inej stránky. Zver sa v lese správa inak ako na lúke, na okraji, kedy veľakrát pozoruje, kontroluje a jej prirodzené správanie je poznačené otvoreným priestorom. V lese je to iné. Tam sa cíti bezpečnejšie, správa sa prirodzenejšie a odhaľuje aj tajomné veci zo svojho života. Môžete pozorovať ako sa predierajú úzkymi cestičkami medzi kríky a konáre, ako si pripravujú ležovisko, kde ukrývajú svoje mladé, ako spia, či driemu. To všetko ukrýva les. Preto tak rad fotím v jeho prostredí. A aj keď fotka nemusí byť práve výstavná, s krásnym pozadím, môže ukázať nejakú vzácnu časť života, či byt pekne orámovaná krikmi . Môže vás tým viac vtiahnuť do bežného života zvierat, do ich naozaj typického prostredia. Samozrejme aj v lese sa dajú nájsť krásne miesta, kde sa zvieratá pohybujú, a to je práve umením fotografa. Aby dokázal zviera nájsť, odfotiť a samozrejme aj niečo zaujímavé zažiť. Sklamanie z neúspechu však môže prísť častejšie a kľudne sa môže stať, že neuvidíte ani chlp. Je to naozaj ťažšie na poznanie zvierat, ich správania a bionómie, a aj samotného prostredia. Nájsť to správne miesto na sedenie a čakanie nie je jednoduché. Pohyb v lese je oveľa hlučnejší a náročnejší ako na lúke, či po tráve. Mokré lístie to uľahčuje, lebo vám pod nohami nešuští. Treba však dávať pozor na konáriky, prasknutia. Ak sa aj nezadarí pri čakaní na zvieratá, treba využiť  to, čo príroda v jeseni ponúka. Či je to fotografovanie húb, rastlinstva, lebo len tak radosť z peknej farebnej krajinky.

Počas tejto jesene som akosi viac vnímal aká je farebná, krásna a hmlistá. Snahou bolo urobiť peknú fotku s atmosférou jesene, s jej tajomnom aj vo vnútri lesa a s jej typickými obyvateľmi. Mal som veľa krásnych zážitkov a môžem sa tešiť na tú ďalšiu, čo prinesie. Pred nami je však záver jesene s kamzičou rujou, ktorá je mojou srdcovou záležitosťou a samozrejme zima, ktorá nám ponuka mnoho výziev :)