Vysokohorskí zimní spáči vo fotografii

Veľhory a život v nich sú v zime pre mnohé svoje špecifiká pre fotografov buď ťažko dosiahnuteľne alebo odrádzajúce. Pre niekoľkých nadšencov naopak fascinujúce a nespútané. Priťahujú svojím nebezpečenstvom, náročným počasím aj terénom. Niektorých z členov vysokohorskej fauny by ste v zime hľadali nadarmo. Spia vo svojich brlohoch.

Náš svetový endemit, svišť vrchovský tatranský, patrí medzi pravých zimných spáčov. V praxi to znamená, že prespí asi polovicu roka, takže ho určite neodfotíte od novembra do mája. Počas zimného spánku sa v priemere nadýchne 2-krát za minútu a jeho srdiečko mu udrie v priebehu minúty 4-krát. Kolónia spí spoločne, pritúlené rodiny spolu, a aj napriek tomu sa ich teplota tela pohybuje tesne nad nulou. Ich bohaté tukové zásoby nahromadené ešte počas jesene im musia vydržať počas dlhej zimy, kedy stratia asi tretinu hmotnosti. Ak nie sú dostatočne vyzbrojené tukom, tak hynú. Zimu neprežije asi 1/5 mladých jedincov.

Ak chcete fotografovať svište v ich prirodzenom prostredí, treba o nich aspoň niečo vedieť. Sú rodinne založení a žijú v kolóniách, ktoré majú približne 6-8 členov. Aby kolónia prežila a bola životaschopná, musí ich byť aspoň päť. Výnimku tvoria staré samce, ktoré sú samotárske. Majú vlastnú noru, sú oveľa pozornejšie, plachejšie a niekedy môžete čakať kým vylezú aj celý deň. Lokalitu sledujú z násypu svojej nory a často sa ozývajú výstražným písknutím. Typický piskot môže oznamovať nebezpečenstvo, príchod predátora, ale môže byť aj prejavom šťastia radosti a vzrušenia. Preto je na začiatku lepšie sa zamerať na mladšie, popásajúce sa jedince.

Svište vylie­zajú skoro ráno z nory, aby sa ponaťahovali a obehli si okolitý terén. Mladé jedince sa rady spolu zahrajú, klbčia a zápasia. Zachytenie týchto vzácnych momentov je ten správny čas na fotografovanie. Dokážete vystihnúť jedinečné chvíle komunikácie v rodine, ale aj bitkárske zápasy. Ak chcete vystihnúť ich aktivitu, treba počítať s vašim skorým ranným vstávaním, výstupom ešte za tmy, prípadne s prenocovaním na nejakej vysokohorskej chate.

V našich podmienkach sa svišť vysky­tuje od nadmorskej výšky asi 1.600 metrov. Vyžaduje si určitý čas, kým sa dostanete do tejto lokality a vrátite sa z nej. Potom môžete čakať na príchod vhodného svetla. Aktivita sa počas dňa mení. Svište majú obdobie aktivity a potom čas na oddych, kedy sa 2-3 hodinky nič nedeje.

Svište nemajú v obľube zlé počasie. Keď je veter­no, chladno či veľmi zamračené, skrývajú sa. Rovnako pri silnom slnku si radšej zalezú oddýchnuť alebo pospať. Pravdou je, že sa často vyhrievajú na kameňoch, ale pri veľkých horúčavách sa schovávajú. Taká je aspoň moja osobná skúsenosť. Za priaznivého počasia však trávia svoj deň spásaním trávy, korienkov, ohrýzaním byliniek a lišajníkov na kame­ňoch a nepohrdne ani larvou či dospelým hmyzom.

Najlepšiu skúsenosť s fotením mám počas neskorej jesene, keď je slnko pod mrakom. Samozrejme, vtedy viete dosiahnuť, podľa mňa, úžasne teplé svetlo. Okrem toho sú svište, v podstate, aktívne celý deň a jediným ich cieľom je na­brať dostatočné tukové zásoby.

Svišť si na vašu prítomnosť vo svojom teritóriu bude musieť zvyknúť. Nemali by ste sa približovať rýchlo, radšej pomalšie, po krátkych vzdialenostiach, s kratšími prestávkami. Na každej lokalite môžu byť svište rôzne tolerantné na ľudskú prítomnosť. Sú miesta, kde vás nepustia ani na 200m a ich ostrý hvizd vás bude sprevádzať po doline s každým pohybom. Niekde sú naopak úplne nevšímavé a zvyknuté. Vždy však platí, že svisť je divé zviera vo voľnej prírode.

Svište žijú v dvoch typoch nôr. Trvalé nory majú 2-3 vchody so spleťou chodbičiek a izieb a dočasné nory, ktoré využívajú ako úkryt či krátkodobý prístrešok. Práve dočasné nory sú fotografickou príležitosťou. Ak vidíte, že svišť zalezie do nejakej diery pod kameň alebo do nory, ktorá nepôsobí ako majestátny násyp s veľkou rozhľadňou, tak je to s najväčšou pravdepodobnosťou dočasný úkryt. Ten zvyčajne nemá iný východ, a tak je dobré, sadnúť si k nemu na primeranú vzdialenosť, kde nebudete svište rušiť a čakať na vhodnú príležitosť. Často, po nejakom čase, niekedy aj 15-tich minútach, zvieratko vystrčí svoj zvedavý nos, následne hlavu, a ak sa cíti v bezpečí, vylezie a pokračuje vo svojej činnosti. Časom si na vás zvykne a možno vás nechá sprevádzať ho aj hodinu. To je príležitosť na vytvorenie pekných fotografií.

Fotografovať svište je možné v rôznom prostredí. Môže sa vám podariť ich zachytiť vyhrievajúce sa na skalách, pozorujúce okolie na konci skalného výčnelku, či popásajúce sa na tráve, alebo pri vyhrabávaní horkého koreňa horca pre podporu trávenia (svište obľubujú odhryzávať aj jeho kvety). Môžu sa šmýkať na zvyškoch snehu, alebo stáť na kraji hrebienka v pozadí s nekonečnou dolinou. Takýto pohľad vám ponúka výrazné odpichnutie od pozadia.

Aby ste sa takýchto vzácnych záberov dočkali, vyžaduje si to vašu trpezlivosť a odhodlanosť vydržať na jednom mieste dlhšie. Nemôžete opomenúť rýchle zmeny počasia vo vysokohorských výškach a predátorov. Svište tu majú celkom dosť prirodzených nepriateľov. Sú nimi orol skalný, líška, rys a niekedy vlk či medveď.

Pri väčšom kúsku šťastia sa vám môže podariť zachytiť aj loviacu líšku, či nálet orla. Príchod predátora však môže fotografovanie narušiť, prípadne predčasne ukončiť. Keď som čakal na vhodný fotografický moment zbadal som, že po príchode líšky sa okamžite rozpískala celá dolina a svah. Po jej odchode ostalo ticho asi na 3 hodiny. Videl som aj niekoľko náletov orla, žiadny však nebol úspešný. Stal som sa však svedkom toho, ako celkom šikovná líška, ulovila už odrastené mláďa. Žiaľ, celá dráma sa odohrala v skalách. Líška po úspešnom love zdarne utiekla aj s úlovkom.

Údelom wildlife fotografov je, že čakajú na svoje zábery dlho. Niekedy aj celé roky. Pričom sa môže stať, že svoj vytúžený záber nikdy nezachytia. Ostane im iba v predstave. Táto predstava je však to, čo ma inšpiruje a vyháňa do prírody. Túžba zachytiť vytúžený okamžik ma posúva dopredu. Odmenou človeku môže byť vytvorenie naozaj jedinečnej fotografie.

Svišť vrchovský tatranský na našom území svetovým endemitom. Jeho populácia sa odhaduje na cca 200 kolónií a 1200 jedincov. Žije v prekrásnom prostredí, kde sa nám doslova ponúka možnosť vytvorenia nádherných fotografii. Svišť je chránený zákonom, a preto by malo mať aj jeho fotografovanie pravidlá. Minimálne, prirodzenú úctu a rešpekt fotografa.