Zaručí objektivitu spravodajstva JPG?

Manipulácia vo svete žurnalistickej fotografie je viac ako známa. Fotografiám sa dotvára dramatický charakter nielen retušou v editačných programoch, ale napríklad aj inscenovaním tragédii, špecifickým orezom fotografie a pod. Dramatický charakter = väčší záujem čitateľov = viac peňazí do vrecka vydavateľa.

Snaha o objektívne spravodajstvo však neutícha. V poslednom období rezonuje v médiách počin prestížnej spravodajskej agentúry Reuters, ktorá má za sebou niekoľko škandálov práve z dôvodu manipulácie reality. Spravodajská agentúra Reuters sa rozhodla neakceptovať od svojich externých žurnalistov fotografie vo formáte RAW, NEF či DNG. Jediný formát, ktorý v Reuters akceptujú je JPG. Tvrdia, že je to pre urýchlenie prenosu informácií a zaistenie objektívnosti fotografií. Či však účel svätí prostriedky je diskutabilné. Svedčí o tom aj búrlivá diskusia na zahraničných ale aj domácich diskusných fórach.

Hovorca Reuters tvrdí, že sa pre zmeny rozhodli kvôli dvom aspektom - zvýšeniu etiky a rýchlosti. Fotožurnalisti pracujúci pre najväčšiu medzinárodnú multimediálnu informačnú agentúru sa riadia zásadami Photographer´s Handbook a The Thomson Reuters Trust Principles. „Ako očití svedkovia udalostí, spracúvajú naši oddaní a zodpovední žurnalisti fotografie, ktoré musia odrážať realitu. Aj keď sa snažíme publikovať fotografie najvyššej estetickej kvality, našim cieľom nie je umelecky interpretovať správy,” tvrdí hovorca Reuters.

Čo však v praxi znamená toto obmedzenie? Ako je to s editovaním JPG, RAW, NEF či DNG? Je možné editovať surový formát a uložiť súbor do formátu JPG bez toho, aby sme to dokázali odhaliť?

Pokiaľ spracúvame súbory vo formáte JPG, je proces editácie väčšinou voľným okom rozpoznateľný. Pri editácií JPG totiž vznikajú na editovaných miestach artefakty, ktoré narúšajú pôvodnú štruktúru obrazu. 

So surovými formátmi ako RAW, NEF alebo DNG je to trochu inak. V surovom formáte na zmeny spôsobené editáciou v grafickom editore už nemusíte tak jednoducho prísť. Prechody na editovaných miestach sú hladšie. Dokonca sa dajú premazať metadáta v EXIFe, čím sa zruší informácia o akomkoľvek zásahu do fotografie.

Avšak je ešte jeden spôsob ako zistiť, či bol obrázok editovaný. Výskumníci z Dartmouth and UC Berkeley vyvinuli software na rozpoznanie sfalšovaných fotografií, použitím geometrického algorytmu pre lokalizáciu nekonzistentných tieňov, ktoré sa nedajú zjavne rozpoznať okom. Nová metóda je významným krokom v oblasti digitálnej forenzie. Používajú ju vnútroštátne bezpečnostné agentúry, médiá, vedecké časopisy a ďalší na rozlíšenie medzi autentickými zábermi a falzifikátmi. Metóda forenznej analýzy rôznych tieňov v obraze určuje, či sú fyzicky v súlade so svetelným zdrojom. To umožňuje forenznému analytikovi určiť, či je fotografia vierohodná, alebo je výsledkom plagiátu.

Z minulosti poznáme niekoľko príkladov, kde nám svetové agentúry podsunuli ”vylepšenú” realitu. Či Reuters vďaka novým opatreniam predíde podobným blamážam sa môžeme nechať len prekvapiť.

Pozrite si niekoľko perličiek:

Tu je znenie emailu, ktorý bol zaslaný pracovníkom Reuters:

„Kvôli zmene celosvetovej politiky by som dal rád na vedomie dôležitú informáciu našim freelance spolupracovníkom. V budúcnosti prosím nezasielajte do Reuters fotografie, ktoré boli zaznamenané do RAW formátu. Pokiaľ chcete zaznamenávať RAW obrázky, je to v poriadku, len popri tom simultánne zaznamenajte aj JPEG. Do redakcie nám zasielajte iba obrázky, ktoré sú odfotografované priamo do formátu JPEG s minimálnymi úpravami obrázka (orez, úprava jasu a pod.).”

Pomôže však zákaz úpravy fotografií zaručiť objektívnu realitu v médiách?

Ako som písala vyššie, odhaliť miesta retuše na fotografii nie je v súčasnosti až tak veľký problém. Aj tak ostáva stále množstvo spôsobov, ktorými sa dá realita podať tak, aby vyhovovala zámeru vydavateľa. Tak či onak, akákoľvek interpretovaná realita ostáva vždy subjektívnou realitou interpretujúceho.

Najjednoduchší spôsob manipulácie realitou, ktorý je veľmi ťažké odhaliť, je orez fotografie. Tým nemyslím iba orez v editačnom programe, ale aj orez, ktorý fotograf využíva pri výbere záberu. Ten správny orez a správne využitie kompozičných pravidiel, dokáže realitu dostatočne prekrútiť na to, aby fotografia nemala s realitou takmer nič spoločné. Avšak aj keby sme odfotili 360 stupňový snímok, vždy sa dajú nájsť metódy, akými sa dá realita ”vylepšiť”.

Trošku výpravnejšou, ale za to veľmi účinnou metódou manipulácie s realitou je jej inscenácia. Pokiaľ režisér scenár dobre premyslí, použijú sa ”neokukané” tváre a dohliadne sa na detaily, dokáže niekoľko zinscenovaných fotografii, či krátke video vytvoriť celkom kvalitnú hystériu. Môžete tu obsadiť celý filmový štáb a niekedy sa dokonca ani nemusíte unúvať vycestovať do aktuálnej lokality. Všetko sa dá uveriteľne zinscenovať v ateliéri. Napríklad aj pred kľúčovacím pozadím.

Z toho vyplýva, že podanie reality nikdy nemôže byť objektívne, aj keď sa o to môžeme rôznymi prostriedkami snažiť. Nástroje pre manipuláciu verejnej mienky sú takpovediac z bezmocnosti tolerované, asi ako korupcia, či drogové kartely. Napriek tomu netreba byť paranoidný a nechať sa pohltiť rôznymi konšpiračnými teóriami na webe ;)

Zdroje:

petapixel, dpreview, dsl, sciencedaily, livejournal, oddee, blogspot, arstechnica