Zážitky z nakrúcania: Ako na ľudí?

Častá otázka. Ako sa dostať do kontaktu s ľuďmi a mať ich nakrútených tak, že to vyzerá, akoby tam kameraman či štáb ani neboli? Ako sa k nim dostať čo najbližšie a nespôsobiť im nepríjemné chvíle?

Tu prejdite, tu otvorte dvere, tu si sadnite, tvárte sa prirodzene, akoby sme tu ani neboli. A hlavne sa nebojte... Tento prístup k „obetiam“ nakrúcania funguje možno niekde v rýchlom televíznom spravodajstve, kde si môžu povedať, ako dobre takúto banalitu urobili. Šup ju do vysielania a basta. Nikoho netrápi, že to čo išlo k divákovi je len akási nahratá kamufláž akoby bežného života. Naozajstný život je predsa o inom.

Vítaná osoba

Ani sám poriadne neviem, ako na to. Jednoducho prídem, dohodnem sa a je to. Uvedomujem si, že to musí byť vždy rýchle a nesmie to byť otravné. Treba mať oči otvorené a byť v strehu.

Keď začne byť situácia pre niektorú zo strán otravná je lepšie pod akoukoľvek zámienkou okamžite odísť a vrátiť sa zasa nabudúce ako vítaná osoba. Nie ako tá s ktorou sme si už všetko povedali aj niekoľkokrát.

Zdĺhavý prvý kontakt je zlý štart. Podľa mňa by nemal trvať dlhšie, ako hodinu. Aj trištvrte hodina je veľa. Netreba sa nechať zmiasť pohostinnosťou a zostávať dlho. Zdravý odhad situácie je vždy na mieste.

Aj keď sa zdá, že človek, ktorého chcem nakrúcať všetko zvláda, po hodine väčšinou sám potrebuje prestávku a oddychový čas.

Hĺbka návštevy

Nemám rád dlhé „vykecávanie sa“, pretože to podľa mňa kazí vzájomný kontakt. Dlhé rozprávanie marí aj možnosť prísť nabudúce a byť vítaný. Dokument nie je o tom, že sa otravne s niekým rozprávam, ale o tom že ho spoznávam. Spoznávať dlhšie neznamená prisať sa ako kliešť a hrabať sa za príbehom.

Odísť včas a neskôr sa vrátiť trebárs aj niekoľko krát je oveľa hlbšie, ako hĺbka jednej dlhej návštevy. Človek sa správa podľa nálady vždy inak. Ako súhlasí s nakrúcaním, môže ho viac neotravných návštev urobiť pripravenejším. Spočiatku môže mať pred objektívom nepríjemnejšie pocity. Neskôr si zvykne alebo naň zabudne. Zo skúseností viem, že ak ho budem naťahovať a obťažovať dlhšie, tak ja nebudem mať to čo chcem a on nebude vo svojej koži. A tu je podľa mňa zakopaný pes. Obaja budeme z toho otrávení a na výsledku to bude vidno.

Pri nakrúcaní dokumentu danubeStroy sme musel niekedy konať veľmi rýchlo a čo najskôr nájsť nový príbeh. V Ukrajinskom meste Reni sme pôvodne mali dohodnutú a aj "Podkomunikovanú" kaderníčku v niekdajšej budove osobného prístaviska. Žiaľ, kým sme prišli nakrúcať na ostro jej malá prevádzka skrachovala. O pár uličiek ďalej sme našli fotografku, ktorá nám prišla ako skvelá náhrada. Všetko išlo šup-šup, bez zbytočných zdržovaní. za jedno dopoludnie sme boli hotoví.

Návraty

Pri písaní reportáží, fotení a aj nakrúcaní sa neraz stalo, že som prišiel na to isté miesto po dlhšom čase a pripadal som si akoby som nikdy neodišiel. To je výhra. Potom si môžem v pohode rozbaliť „haraburdy“ a nakrúcať, akoby som tam ani nebol.

Stalo sa nám aj to, že sme rozhovor nahratý na prvý raz po prvom kontakte o pár mesiacov celý odznova pretáčali. Na ďalší raz bol oveľa lepší, otvorený a prirodzenejší. Preto je pri dokumente či publicistike dôležité najprv len tak prísť, pozerať sa a hlavne neznásilňovať situáciu a nestrkať všade objektív, odísť včas, nebyť otravný a vedieť počúvať.

Ku kompárovi Milošovi Vincemu v srbskom Begeči sme prišli viac krát. Jeho oplieskaná kompa nás fascinovala. Vždy keď sme prišli aj po niekoľkých mesiacoch to medzi nami a posádkou kompy vyzeralo akoby sme ani nikdy neodišli. Nájsť sa navzájom je pri nakrúcaní, ale aj fotografovaní doslova nutnosť.

Alkohol

Alkohol nie je dobrý spoločník akoby sa zdalo. Jedine s mierou a symbolicky. Ak si niekto myslí, že popíjanie zlepšuje priateľstvo a prinesie skvelé výsledky je na omyle. Tak to nefunguje.

Opitý človek si zrazu môže myslieť, že má tie najlepšie nápady tie najlepšie tvorivé myšlienky. Pravda je však úplne inde. Okrem toho je úplne k ničomu, ak sa opije aj objekt nakrúcania. Tiež naberá odvahu a má tie najlepšie nápady... No, katastrofa.

Komunikácia

Počas kontaktu je dôležité dbať na to aby reč nestála. Akákoľvek neúprimnosť môže ľahko vyjsť najavo a to je tiež koniec kvalitnej práce. Klamstvá a vykrúcanie sa nepomáhajú.

Moja dcéra nosí zo školy, z masmediálky, rôzne poučky a dokonca akési matematické vzorce na to, ako má vyzerať ktorý žáner, čo má obsahovať a otrocky sa musí učiť papagájovať veci, ktorým ja - diletant a amatér nerozumiem ani zďaleka. V zásade to nie je nič praktické do života a ani nič čo by tým mladým ľuďom pomohlo priblížiť sa k iným ľuďom a sprostredkovávať príbehy. Hľadať takéto poučky je hodné akurát tak pomastenia brucha ich autorom.

Chce to naučiť sa prirodzene komunikovať. Samozrejme, za tie roky aj ja celkom úspešne manipulujem situáciu podľa svojich predstáv. :-)