Zážitky z nakrúcania: Pohoda, štrk a bahno

Na fotoma.sk sa väčšinou venujeme technike a spôsobom, ako niečo čo najlepšie odfotografovať alebo nakrútiť. Lenže, to nie je všetko. Ako sa k tmou vôbec dostať?

Niekedy sa pošťastí raz naraz a niekedy je to príšerný pôrod a ďalšie šedivé vlasy. Pri nakrúcaní projektu o ľuďoch okolo rieky Váh sme sa občas dosť natrápili, keď sme sa chceli dostať k niečomu, čo sme chceli nakrútiť.

Veselá plavba

S vyhliadkovou plavbou po priehrade Sĺňava nebol problém. Kapitána Pala Spála poznám už dlho. S ním to bolo jednoduché. Skôr sme ho naštvali, keď sme mu sľúbili, že prídeme a neprišli sme, lebo nám do toho niečo prišlo. Bol ústretový a milý. Pri nakrúcaní počas plavby sa správal veselo.

Prepadnutý riaditeľ

Horšie to bolo s povodím Váhu a našou snahou dostať sa na bager na rieke. Telefonovali sme, snažili sa s niekým dohodnúť. Vždy to po pár nervoch vyzeralo nádejne. Že zavolajte o deň, dva, týždeň... A potom aj tak nič. Často nakrúcame aj mimo Slovenska. Nechcem byť nespravodlivý, ale toľko vysvetľovaní, ako sa to nedá sme nikde inde na svete nezažili. Celkom šikovne sme sa doteraz dostali všade kam sme potrebovali. Všade, len nie na Slovensku.

S povodím Váhu sme to nakoniec vyriešili tak, že sme bez ohlásenia v kancelárii prepadli najvyššieho šéfa Slovenského vodohospodárskeho podniku a snažili sa ho nápadom zaujať. Zaujali sme. Potom to už išlo celkom rýchlo.

Ďalšia v poradí

Na dlho to bolo aj v Kúpeľoch Piešťany. Najprv jedna dáma z tlačového odboru, že do týždňa všetko zistí, vybaví a ozve sa. Po desiatich dňoch som jej opäť volal, že čo teda a smola... Nebola tam už. Odišla alebo ju odišli. Ďalšia v poradí, že dobre teda, vybaví to ona. Zasa nič. Tak sme to skúsili ako v Slovenskom vodohospodárskom podniku. Prišli sme na riaditeľstvo kúpeľov. Už tam nebola ani tá druhá z komunikačného. Na recepcii sa nás spýtali, či chceme ísť k riaditeľovi, ktorý si balí veci a o pár dní odchádza alebo k tomu, ktorý ešte len príde.

Nakoniec to celé vzala do rúk nejaká dáma, ktorej nás prišlo ľúto... Možno tam už tiež nie je. Že nám vyjde v ústrety, kým je tu ešte ten riaditeľ, ktorý odchádza.

Tak sa nám nakoniec podarilo dostať z pohody vyhliadkovej lode na pramicu so štrkom a odtiaľ do bahna. Tri minúty videa trvalo dohodnúť celé týždne.

Toto je výsledok. Vyzterá to tak jednoducho. Po vybavení všetkých povolení už bol boj so záznamom obrazu a zvuku hračka. :-)

Ako s obľubou hovorieval Tibor Huszár každému, kto sa mu sťažoval, že sa mu v niečom nedarí... „Keby to bolo také jednoduché, tak by to robil každý...“