Zážitky z nakrúcania: Pruhovaná zrada

Všade, kde je niekoľko umelých zdrojov svetla, si filmári musia dávať veľký pozor. Na malom displeji si vo filmárskom vytržení nemusia všimnúť, že im cez obraz prechádzajú tmavé pruhy zhora nadol alebo že niektorý zo zdrojov svetla nepochopiteľne a neželane bliká.

Vzorce a tabuľky

Sú na to vzorce, tabuľky. Správne nastavenie sa dá vyrátať. Na to však treba vedieť aj to, akú vlnovú dĺžku majú svetelné zdroje. A to je väčšinou nereálne. Preto si treba ustrážiť nastavenia fotoaparátu vzhľadom na to, čo jasne vidno.

Na strope za žiarovkami vidno, že svetelný zdroj bliká.

Čím to je? Jednoducho povedané: Nesadli si frekvencia záznamu videa a vlnenie svetelného zdroja. Bežnému smrteľníkovi sa to zdá nepochopiteľné, ale napríklad aj obyčajná žiarovka blikne 50 krát za sekundu. Presne toľkokrát sa totiž vymenia (vystriedajú) fázy elektrickej energie striedavého prúdu, ktoré máme v elektrických rozvodoch vrátane zásuviek. Takže keď fotoaparát zaznamenáva políčko videa práve vo chvíli, keď žiarovka nesvieti alebo len dotlieva, tak sa to musí prejaviť práve tak, ako sa to prejavuje. Tmavými pásmi alebo blikajúcimi svetlami.

Najväčšia zrada nastáva, keď nám do záberu svieti niekoľko druhov rôznych žiaroviek, žiariviek, z okna prichádza svetlo zvonka. To nie je smrť iba pre vyváženie bielej.

Stačí málo

Riešenie je jednoduché. V priestoroch s rôznymi svetelnými zdrojmi treba najprv zbystriť pozornosť a poctivejšie pozerať na displej. Ak si všimneme akúkoľvek zradu, musíme zmeniť expozičný čas. Pri manuálnom nastavení je to jednoduché. Stačí málo. Znížiť alebo zvýšiť expozičný čas a prispôsobiť mu clonu alebo ISO. Čas má prioritu. Riešením by bolo aj zmeniť frekvenciu záznamu videa, ale to by sme si už zavarili na následné problémy.

Tí, ktorí používajú automatickú expozíciu, sa môžu dočkať toho, že v jednej chvíli bude obraz OK a po prejdení na iný motív a zmene expozičných parametrov tam zrazu pruhy budú. Bác! Ideálne je v džungli umelých svetiel použiť manuálne nastavenia.

Podľa nastavenia počtu políčok a frekvencie – vlnovej dĺžky - svetelného zdroja by sa tento jav mohol vyskytovať pri rôznych expozičných časoch.

Fotoaparát vidí aj svetlá, ktoré nevidíme. Napríklad signál z diaľkového ovládača.

Dôležité je tiež pri umelých svetlách urobiť pre každým nakrúcaním skúšobný záber a prehrať si ho. Kontrola je dôležitá, pretože frekvencia zobrazenia displeja môže byť iná ako všetky ostatné spomínané frekvencie. So svetlom si displej môže sadnúť, ale s počtom políčok nie. Takže, keď je na displeji všetko Ok ešte to tak nemusí byť. Pri prehrávaní sa môže objaviť ďalší podraz. Alebo môže obraz na dispelji znepokojivo pruhovať, ale pri jeho prehratí je všetko v poriadku. Skúška je pri umelom osvetlení veľmi dôležitá.

Večná neistota

Kdesi som počul, že ak si nastavím 25 alebo 50 políčok za sekundu, tak v Európe tým so žiarovkami vybabrem. Nie je to tak. A keď je niekde v dosahu ešte aj televízor, ktorý zobrazuje 60 políčok za sekundu, je to katastrofa.

Blikajúca televízna obrazovka.

Netreba si byť istý ani na tom istom mieste s tými istými svetlami a rovnako nastavenou frekvenciou záznamu. Stačí zmena zaťaženia elektrickej siete a treba opäť meniť expozičný čas. Jednopercentná tolerancia vo frekvencii elektrární je normálna. Istý si môžeme byť iba v tom, že si nemôžeme byť nikdy istí.

Šarapata

Mimochodom: pri fotoaparátoch s elektronickou závierkou je to rovnako. Nové fotoaparáty od Panasonicu a niektorých ďalších značiek dávajú možnosť vybrať si medzi elektonickou a mechanickou závierkou. Mechanická tento problém nespôsobuje, pretože pri jej použití sa naraz exponuje celý obraz. Elektronická závierka zaznamenáva obraz riadok po riadku. Aj napriek rýchlosti robí svetelný zdroj niekedy riadnu šarapatu. Pri videu funguje iba elektronicá uzávierka.

Malá drobnosť, ktorá nám pri nakrúcaní dokumentárneho filmu o Dunaji ušla. Všimnite s blikajúce svetlá na starých banských strojoch. V realite neblikali ale z pohľadu ľudského oka plynule svietili. Vo videu od 0:32 do 0:42.

Z podobného súdka sú aj svetelné pásy z bleskov. Počas spoločenských udalostí kde je kopa fotografov, snažiacich sa v zhone o čo najlepší obrázok super celebrít, sa tomu žiadny videograf nevyhne. Dôvod je prostý: blesk svieti oveľa kratší čas ako jednu sekundu, takže v žiadnom prípade nemôže osvetliť ani jedno celé políčko filmu. Obrázok po obrázku fotoaparát načítava riadok po riadku odhora dolu. Preto sa osvetlenejšie časti prejavujú ako svetlejšie alebo aj presvietené pásy. S tmavými pásmi, ktoré spôsobujú svetelné zdroje môžeme vybabrať zmenou expozičného času. svetlé pruhy z bleskou su fatálne. Im sa nijako vyhnúť nedá.

Tu je ukážka práce pre videoagentúru v záplave bleskov.

Prečo vlastne voľným okom nevidíme blikajúce zdroje svetla? Pretože naše oko a naše vnímanie obrazu je nedokonalé a pri obrazovej frekvencii okolo 20 obrázkov za sekundu prestávame definitívne vnímať, že sa nám vlastne pred očami plynú za sebou statické obrázky.