Je to potvora a hotová veda. Nahrávať zvuk na foťák cez nejaké dieročky je ťažké. Treba mať na pamäti, že s fotoaparátom počas nakrúcania nesmiete hromotĺcky zaobchádzať. Počuť každý dotyk.

Fučanie do zvuku

Ďalšia zrada vstavaných mikrofónov je, že si ho videograf môže nechtiac zakryť prstami. Najmä pri nakrúcaní záberov z netradičných uhlov. Všetkými týmito nepríjemnosťami som si už prešiel.

Smiešne bolo, keď som mal nadváhu a kdesi za fotoaparátom som príšerne fučal. Hrozné niečo.

Okrem toho si videograf musí zvyknúť na to, že okolie nikdy nepochopí, že keď nakrúca, tak nakrúca a že ten fotoaparát berie aj zvuk. Smola. S tým sa veľa urobiť nedá.

Vstavané mikrofónové dieročky sú mimoriadne citlivé na vietor. Stačí aj najmenší vánok a už to šuští, už to chrastí. Softvérové protiveterné filtre vo fotoaparátoch majú obmedzené možnosti a často kazia celkový dojem zo zvuku. Ak na zvuku záleží je na mieste použiť externý mikrofón alebo externé nahrávanie zvuku.

Keď už má človek všetky tieto neduhy nejako vychytané a dokáže sa s nimi šikovne vysporiadať, príde chvíľa, keď si povie, že bude nakrúcať na dve kamery ale, že chce mať kvalitnejší zvuk a začne ho nahrávať na externý záznamník.

Aj kompára Miloša sme nakrúcali na dve kamery. Jedna na široko a jedna v detaile hlavy. Plus zvuk do exerného štúdia. Toľká práca a Miloš je nakoniec na širokom zábere dva razy a v detaile len raz. Napriek tomu muselo všetko presne zapasovať. Aby sme sa zmestili do stanoveného času videjka, museli sme jeho rozprávanie strihať a zhusťovať tak, aby malo zmysel a aby sme zachovali jemu vlastný rytmus reči a slovný prejav. S nahrávaním zvuku kompára Miloša sme mali voľným uchom nepočuteľné problémy. Do zvuku sa nám neustále miešali šumy rôznych zariadení na lodi. Nakoniec sme museli dať všetko vypnúť.

Príde po strih a začne prácne ukladať zábery nad seba do obrazových a zvukových stôp a pokúša sa ich zladiť tak, aby všetko sedelo. Po prvý raz som to robil celé hodiny. Teraz to mám hotové za minútku, dve.

Najviac mi pomohlo, keď som pochopil, že všetky záznamy by mali byť na rovnaký počet políčok za sekundu alebo ich násobkami a hlavne sa nesmie ostýchať tlesnúť. Lebo, tlesnúť nie je trápne, ale veľmi dôležité. Hovorí sa tomu aj klapka. Aj keď bez informačnej tabuľky, ale predsa len: Klapka. Klapka klapká pre to, aby ju bolo počuť. Nie preto, aby lepšie vynikli ruky krásnej filmovej asistentky.

A toto sme už nezachránili. Skvelý slovenský podvodný fotograf Peter Áč nám v našom filme rozprával o vzťahu k rieke. Len tak si pritom jemne ťukal do stola. naživo sme nič nepočuli, ale mikrofón a nahrávacie štúdio nám zrátali našu istotu. Mysleli sme si, že sa nám žiadna zvuková zrada už nemôže stať, veď máme všetko vychytané... Zrada číha na filmára všade a najviac tam, kde ju nečaká.

Klapka

Myslel som si, že tlieskať pred kamerou je trapošina, ktorú nepotrebujem. Omyl. Potrebujem a je to skvelá vec. Po zapnutí prvej, druhej alebo aj ďalšej kamery a samostatného nahrávania zvuku vleziem do záberu, alebo do neho niekoho zodpovedného pošlem a: Tľap... Zábery sa ľahšie ukladajú nad seba podľa zvukových stôp, na ktorých zanecháva tlesnutie výraznú vlnu.

Aj hlas výrobcu masiek je zaznamenaný na externý zvukový nahrávač. Bolo ho treba zladiť s obrazom.

Niekedy sa nedá tlieskať. Ale ak sú kamery dostatočne blízko seba a počujú, je dobré si len tak nahlas cmuknúť. To však prináša nechápavé pohľady a je to ešte trápnejšie, ako tlesnutie. Možno je lepšie hlasno zakašľať. To je tolerovanejšie.

Vymyslel som si aj pomocnú klapku. Najmä na miestach, kde nemôžem vyhnať kolegu či asistenta, aby tlieskal a ani k foťákom nedokašlem. Stačí do obrazu odpáliť blesk a je to. Spoločný bod sa opäť hľadá ľahko. Tentoraz v obraze. :-) so zvukovým záznamom sa treba trochu potrápiť a nájsť na ňom výrazný prvok.

Ďalšia zrada!

A keď už má neborák videograf všetky tieto učňovské momenty z terénu za sebou. Nahodí si všetky stopy nad seba, zosynchronizuje úvod, spustí projekt, dá sa do strihu a... Ďalší problém nastane, ak si nedal pozor a nezaznamenával na všetky kamery rovnakým počtom políčok za sekundu alebo ich násobkami. Obraz sa časom môže trochu posunúť a na konci záznamu nebude na políčko presný.

Rovnakú zradu prináša aj záznam zvuku. Záleží na formáte. Zaznamenávať do formátu MP3 znamená koledovať si o podobné nešťastie. MP3 má variabilný dátový tok. Robí si čo chce, komprimuje, zjednodušuje... Kamarát Jožo Fašánok, frontier liptovskej kapely Ploštín Punk sa tiež občas živí nakrúcaním. Na zradu formátu MP3 prišiel v praxi sám. Do videa ktoré nakrútil použil originálnu nahrávku, ktorá odznela z reproduktorov. Zosynchronizoval úvod a nesadlo to. Na konci mu v zvukovej stope chýbalo zopár políčok. Nechápal. Študoval. Pochopil.