Vlajková loď prešla odľakčovacou kúrou

Keď Panasonic začal s plnoformátovými digitálnymi fotoaparátmi na trh tiahol s heslom: Bez kompromisov! Prvé fotoaparáty rady S1 boli veľké, ťažké a úžasné, rovnako, ako objektívy k nim.

Chvíľu som nechápal a potom som tomu prišiel na chuť. Dnes so sebou vláčim Panasonic Lumix S1R a teším sa z neho. Aj so supresvetelných objektívov k nemu. Na staré kolená ma začalo baviť nosiť so sebou ťažkú techniku a zabávať sa s ňou. Preto ma trochu sklamalo, že novinka Panasonic Lumix S1R II je „oblečená“ v malom tele, ktoré má veľmi blízko k rade S5II. Takých bláznov ako ja je však málo.

Panasonic upustil od hesla: Bez kompromisov! Je to pochopiteľné. Dnes nie je v móde vláčiť ťažkú techniku. Tých, ktorí začali mať radi nekompromisne ťažké technicky napchané „haraburdičky“ môžu byť smutní, ale to nevadí. Nahrádzajú ich menšie, ale za to ešte nadupanejšie „hračičky“.

Vyzerá ako jeho predchodca Panasonic Lumix DC-S1R na prísnej diéte. Akoby pôvodný Panasonic Lumix DC-S1R schudol vďaka menšiemu telu o 200 gramov a aj rozlíšenie snímača má o máličko menšie. Zo 47-mega je 44,3-mega. Ostatnými parametrami ale predchodcu predčí.

S Panasonicom Lumix S1R II na Masopuste

Mal som ho v ruke tri dni. Vzal som ho na výlet do Vortovej na Hlinsku v Českej republike. V niekoľkých dedinách je tam UNESCOm chránený Staročeský masopust.

Technika, alkohol, jedlo...

Divočina s litrami alkoholu, horami jedla a kopou sexuálnych narážok mi prišla vhodná na praktický test v teréne. Aj ho skúsim, aj sa napchám a aj ma budú chcieť opiť. Opiť som sa neopil, bol som autom, ale bol som opitý z toho čo všetko mi nový Panasonic Lumix DC-S1RII doprial.

Staročeský masopust je obchôdzka a nie sprievod ako niekde na prehliadkach v mestách. Každá maska má svoju funkciu a dedinské spoločenstvo celé generácie kontroluje, či sa kostým masky neodchýlil od toho, čo poznajú starší. Inovácie tu neakceptujú. Do zoznamu UNESCO sa dostali obchôdzky zo štyroch dedín: Studnice, Vortová, Blatno – miestna časť Hlinska, a Hamry.

Na starých fotografiách vidno, že zostávajú stále rovnaké. Nie sú to tie isté masky, pretože tie staré sa už dávno rozpadli, ale sú rovnaké. Odlišnosti vidno aj medzi skupinami, ktoré sme si zachovali pôvodné masky. So slamenými je to najhoršie. Sukienky a kabátiky im treba každý rok vyrobiť nanovo. Na to treba ručne pokosiť a spracovať žito.

Lumix DC-S1RII je špičkový hybridný fotoaparát s dynamickým rozsahom 14 EV, ktorý som počas fotografovania v prudkom slnečnom svetle veľmi ocenil. Jednoducho som fotil aj v svetelných situáciách, ktoré som doteraz považoval vďaka šialeným svetelným rozdielom za len ťažko zaznamenateľné. A ak aj, tak scény potrebovali piplavejšiu postprodukciu.

Výhodou je aj duálne natívne ISO, citlivosť snímača 80 - 51200 ISO je rozšíriteľné až na neuveriteľných a asi aj nadpozemských ISO 40 - 102 400.

AI Phase Hybrid AF má režimy detekcie cieľa: Človek, zviera, auto, motocykel, vlak a lietadlo je veľmi vďačným a veľmi spoľahlivým pomocníkom.

Priznávam: Naozaj príjemná je veľkosť tela fotoaparátu, ktorá má byť tiež jeho úderkou. Lumix DC-S1RII je o dvesto gramov ľahší, ako jeho predchodca. Telo má hmotnosť „iba“ niečo málo nad trištvrte kilogramu. To preto, lebo výrobca všetky „chuťovky“ tentoraz vtesnal do tela veľkosti rady DC-S5II a jeho bratkov. Červený nahrávací gombíček videa pribudol aj na prednej stene pri objektíve.

Vyplakávať nepomôže

Na súčasných fašiangových tradíciách mi chýba sneh. Globálne otepľovanie ho zhltlo. Svetlo v krajine za prudkého zimného slnečného dňa je na pozadí s kopu detailov veľmi silné na to, aby sa nejako dalo zmäkčiť. Pomáhajú jedine super svetelné objektívy a čo najviac otvorená clona pre efektnejšiu hĺbku ostrosti. K tomu treba elektronickú závierku so super rýchlimi časmi.

Za komunistov bola tradícia fašiangov spiatočníckym javom, ktorý mali uvedomelí súdruhovia potláčať. Nepotlačili, zabávali sa na obchôdzkach spolu s ostatnými.

So snehom, ktorý funguje ako jedna nekonečná odrazka je to jednoduchšie a aj pozadie je jednoliatejšie. Vyplakávať nepomôže, treba si zvykať. Ešteže technika a jej možnosti napredujú.

Tápem, čo dodať k takto „mašinke“ ktorá prevyšuje potreby pozemšťana a v súčasnosti uspokojuje aj tých najnáročnejších fotografov, videografov a filmárov. Veď až toľko toho asi nikomu na svete v jednom tele netreba.

Neviem čo povedať? Že v praxi to skvele fotí a s použitím supersvetelných objektívov je to hotové obrazové nebíčko? Za mňa bola prekvapením najmä dynamická hĺbka fotografií, ktoré z Panasonic Lumix DC-S1RII vyliezli.

Mal som ho v rukách na skúšku tri dni a poctivo som hľadal čo by som mu vytkol. Snáď len toľko, že mi bolo smutno za stavovým displejom, ktorý doteraz mali všetky modely rady S1. :-( Ale, nezbláznim sa z toho.