Canon EF 100-400 f/4.5-5.6 L IS II USM

Dlhý teleobjektív by chcela mať vo výbave väčšina fotografov. Mať teleobjektív s dobrou svetelnosťou by bolo ideálne, ale vysoká cena, rozmery a hmotnosť svetelných objektívov presvedčia mnohých, o tom, aby urobili cenový a hmotnostný kompromis.

Väčšina fotografov siaha najprv po rozsahu ohniska 70-200/300, ale na prírodu, krajinu a exteriérový šport je vhodnejší práve väčší rozsah a dlhšie ohnisko, ako poskytuje 100-400. Už predchádzajúca generácia EF100-400mm f/4.5-5.6L IS USM bola medzi fotografmi veľmi populárna. Od jej uvedenia na trh v roku 1998 pretieklo už veľa vody a objektív bol vo svojej triede dlho bez konkurencie. Canon tak nebol nútený uviesť nástupcu. Novšia generácia prišla až koncom roka 2014. A prečo neprišla náhrada skôr? Nebol výrazný dôvod. Pôvodná verzia mala všetky moderné technológie ako ultrazvukové zaostrovanie a stabilizáciu obrazu. Bol to prvý objektív s optickou stabilizáciou. Jediným jeho nedostatkom bola zastaraná push-pull konštrukcia, ktorá do zrkadlovej komory často dostala nečistoty. Mala však aj svoje výhody.

Prínosy a zmeny v novej verzii

• zmena konštrukcie

• modernejší stabilizátor

• rýchlejšie zaostrovanie

• lepšie utesnenie

• kratšia minimálna vzdialenosť zaostrenia

• 9 zaoblených lamiel clony (bolo ich 8)

• o 210g vyššia hmotnosť (1.64 kg – rozmery 193mm x 94mm)

• modernizovaná optika s vyšším rozlíšením a lepšou antireflexnou úpravou

• slnečná clona so zámkom a otvorom pre nastavenie polarizačného filtra

• nová predná krytka

Dizajn a ergonómia

V predošlom modely mal Push-pull dizajn (v našich končinách nazývaný „onanovačka“) svoje muchy. Vysúvanie objektívu natlačilo do fotoaparátu nečistoty a bolo potrebné častejšie čistiť senzor. Gumové tesnenie sa časom rozpadlo, a ak ste navštívili servis príliš neskoro, až po rozsypaní guličiek v ložisku, bola výmena drahšia.

Výhodou bolo, že sa dalo jedným pohybom zoomovať aj zaostrovať. To už ale pri dnešných AF systémoch a teleobjektívoch s horšou svetelnosťou nemá veľký význam. Verzia II má už moderný dizajn s transfokátorovým prstencom. Neštandardné je, že transfokátor a zaostrovanie majú vymenené pozície v porovnaní s väčšinou Canon objektívov. Keď už som spomenul negatíva, tak poďme k tomu dobrému, čoho je podstatne viac.

Konštrukcia je taká, akú by ste od L-kového skla očakávali. Staršia generácia bola medzi L-kami konštrukčne podpriemerná. Konštrukcia nového modelu pôsobí pevne, ale výborne je navrhnutá aj interná konštrukcia. Lensrentals.com ho po preskúmaní vnútra považujú za jeden z najlepšie skonštruovaných objektívov, ktorého kvalita vnútorného spracovania sa podobá skôr na pevné super-teleobjektívy najvyššej cenovej kategórie. Ďalším drobným, ale príjemným vylepšením je slnečná clona, ktorá má otvor pre otáčanie polarizačného filtra aj pri nasadenej slnečnej clone (konečne sme sa toho dočkali aj pri Canone).

Ovládacie prvky

Tento obrázok si popíšeme zľava doprava:

1. 77mm závit pre montáž kruhových filtrov, alebo na uchytenie prednej krytky
2. Červená bodka pomáha správne namontovať slnečnú clonu, na ktorej je tiež červená bodka.
3. Červený prstenec označuje príslušnosť k L- kovej (Lususnej) triede najkvalitnejších Canon objektívov
4. Zoom prstenec.
5. Nastavenie tuhosti chodu zoom prstenca.
6. Ostriaci prstenec.
7. Statívová pätka. Dá sa zaaretovať, uvoľniť skrutkou , ktorá umožňuje ľubovoľne nastaviť odpor otáčania objektívu pri fotografovaní, na statíve či monopode. Statívovú nožičku pre uchytenie na statív je možné v prípade potreby odmontovať bez dodatočného náradia.
8. Prepínače a indikátor vzdialenosti zaostrenia.
9. V okienku na vrchnej časti objektívu sú bielymi číslicami označené hodnoty v metroch a zelenými číslicami v stopách. Na spodnej strane objektívu je vyznačené sériové číslo.

Funkcie prepínačov

• rozsah AF (Full – celý rozsah zaostrenia, od 3m až nekonečno). Pri fotografovaní vzdialenejších objektov v situáciách, keď neudržíte zaostrovací bod na kontrastnom cieli, sa obmedzením rozsahu skráti čas potrebný na opätovné zaostrenie fotoaparátu (toto platí pri fotografovaní rýchlych objektov na málo kontrastnom pozadí).

• AF – automatické zaostrovanie, MF – manuálne ostrenie

• Stabilizátor: ON - zapnutý, OFF – vypnutý

• Mód stabilizátora:

1. zapnutý po celý čas od prvej polohy spúšte, stabilizuje aj obraz v hľadáčiku

2. panning – stabilizuje len zvislú os a zvýši počet použiteľných fotiek pri panningu

3. stabilizuje obidve osi, len počas expozície (efekt nie je vidieť v hľadáčiku) - tento režim je šetrnejší k batériám

1. Červená bodka napomáha pri montáži objektívu na fotoaparát

2. EF bajonet pre montáž na akúkoľvek zrkadlovku Canon EOS. Cez redukciu je možné objektív použiť aj na EOS M alebo Sony E-mount.

Statívová pätka

Pätka predchodcu bola aj so statívovou obručou jednoducho (možno až príliš jednoducho) odstrániteľná. Pri novom modely je pätka odstrániteľná a obruč zostáva na objektíve. Ja osobne používam na všetkých statívoch a monopodoch hlavy s úchytom typu arca-swiss a originálnu pätku som si vymenil za arca-swiss náhradu Kirk LP-61. Prišiel som síce o možnosť rýchleho odpojenia pätky integrovanou skrutkou, ale ušetril som miesto aj hmotnosť.

V praxi

Prvou vecou, ktorú si všimnem vždy, keď priložím fotoaparát k oku s týmto objektívom je, že zoom prstenec sa nachádza tam, kde je na ostatných objektívoch zaostrovanie. Canon EF 100-400 II má zoom prstenec pri prednej šošovke. Toto usporiadanie pomáha stabilnejšiemu udržaniu objektívu pri dlhších ohniskách aj pri častom striedaní objektívov, napríklad pri reportáži, kde striedam 16-35, 24-70 a 70-200 s iným usporiadaním ostriaceho a zoom prstenca.

Namiesto otáčania zoomu niekedy otáčam prstencom ostrenia. Umiestnenie zoom prstenca v prednej časti objektívu má ešte jednu nevýhodu, keď potrebujete niečo rýchlo odfotografovať. Pri vybratí objektívu z brašne, kde je zvyčajne zbalený so slnečnou clonou nasadenou naopak, je zoom prstenec clonou prekrytý.

Pokiaľ nemáte nastavený príliš pevne chod zoom prstenca, môžete zoom narýchlo vytiahnuť aj starým spôsobom, bez obracania slnečnej clony. Jednoducho „prizoomujete“ potiahnutím prednej časti objektívu za slnečnú clonu. Podobne, ako na staršej verzii, je tu možnosť regulovať intenzitu fixovania zoomu a pri ťažšom chode zabrániť nechcenému vysúvaniu prednej časti gravitáciou. Alebo naopak, uvoľnením používať zoom starou metódou, vyťahovaním a zatláčaním prednej časti objektívu.

Slnečná clona má na sebe malý zámok, ktorý zabraňuje jej náhodnému uvoľneniu a výhodné je aj malé zatváracie okienko, pre prístup k polarizačnému filtru pri clone nasadenej na objektív.

Takmer všetky objektívy mám z radu L s USM ostrením, takže som na rýchle zaostrovanie zvyknutý a je pre mňa samozrejmosťou. Väčšinou rozdiel postrehnem, až keď sa mi do rúk dostane niečo iné - Sigma, Tamron, CSC, Nikon a podobne. :) 100-400 II zaostruje rýchlo ako sa na L-kový objektív patrí. Rýchlosť zaostrovania samozrejme záleží aj na tele, a keď objektív nasadíte na 100D, nebude zaostrovať tak rýchlo, ako keď ho nasadíte na 1D X.

Obrazová kvalita

Návrh objektívu je vždy kompromisom medzi rozsahom, cenou, svetelnosťou a rozmermi objektívu, ktorý obmedzujú fyzikálne limity. V dnešnej dobe dokážu výkonné procesory vo fotoaparátoch a prepracované RAW konvertory korigovať geometrické skreslenie, vinetáciu a optické chromatické chyby. Niektoré moderné objektívy sa na tieto softwarové korekcie tak spoliehajú, že sú ich objektívy bez nich takmer nepoužiteľné. Takýto prístup šetrí náklady na vývoj a výrobu.

Pri kompaktných fotoaparátoch je to ešte so škrípajúcimi zubami akceptovateľné. Nanešťastie sa už tento trend začal objavovať aj medzi drahšími objektívmi (Zeiss). Chvalabohu je tu ešte stále Canon, ktorý je zatiaľ zástancom starej školy. Ani nová 100-400 nemá žiadne optické chyby na úrovni, ktorá by obmedzovala použitie RAW konvertora. Ten nevie korigovať jeho optické chyby, alebo tento objektív zatiaľ nemá vo svojej databáze . (Ja som svoje fotografie v recenzii spracúval v Lightroome).

Najdôležitejším optickým parametrom teleobjektívu je často ostrosť pre maximálne prekreslenie detailov. Pri staršej verzii 100-400 som na Full Frame nemal výhrady. Problémy s rozlíšením bolo vidieť len na APS-C snímačoch s väčšou hustotou bodov (18MP na 7D). Aj tam sa však dali dosiahnuť zo statívu ostré fotografie, takže limitom bola skôr prvá generácia stabilizátora.

Dnes je hustota bodov na APS-C aj Full Frame snímačoch ešte vyššia a nová 100-400 to dokáže pekne prekresliť. S nie veľkými očakávaniami som vyskúšal do kombinácie malých bodov na 7D mark II pridať telekonvertor 1,4x III. generácie a výsledok bol pri 560mm stále celkom fajn, ale automatické zaostrovanie pri svetelnosti f/8 už fungovalo len na stredovom bode.

Dobé výsledky ma povzbudili, a tak som vyskúšal aj 2x extender III. generácie. Tu už fungovalo len manuálne zaostrovanie, alebo automatické zaostrovanie kontrastom cez živý náhľad. Výstup bol však stále použiteľný. Samozrejme pri 800mm ohnisku a svetelnosti f/11 je už statív nutnosť a pre rozumné výsledky je dobré použiť LiveView a káblovú spúšť. Pri takomto nastavení by sa hodili aj lepšie svetelné podmienky pri testovaní. Ak 2x extender už máte, môžete ho vyskúšať. Pravidelné používanie takejto zostavy by som však neodporúčal.

Pri malých náhľadoch je na niektorých fotografiách pozorovateľná mierna vinetácia.

Chromatické chyby sú veľmi dobre pod kontrolou a sú pozorovateľné iba pri detailnom skúmaní 50 Mpix Full Frame výstupu, v rohoch fotografie a sú ledva pozorovateľné.

Bokeh – rozostrenie častí obrazu mimo hĺbky ostrosti zodpovedá kvalitným zoom objektívom najvyššej kategórie (70-200/2.8). To je však už dnes asi jeden z mála posledných argumentov v prospech pevného ohniska (300/4 alebo 400/5.6). 100-400 sa s podobnými pevnými ohniskami môže porovnávať, alebo ich dokonca prekonať svojou ostrosťou. Jednoduchšia je však optická konštrukcia objektívov s pevným ohniskom, ktorá rozostrí pozadie o niečo hladšie.

Detail

S minimálnou vzdialenosťou zaostrenia 0,98m a pomerom zväčšenia 0,31x sa nejedná o makroobjektív aj ak keď pri takýchto parametroch už iný výrobcovia často v názve macro spomínajú. V kombinácii so 400mm ohniskom sa tak jedná o výborný objektív. Využijete ho na prechádzky v prírode, kde s ním dokážete odfotografovať vtáka čo si sadol na neďaleký konár, alebo motýľa z bezpečnej vzdialenosti bez toho, aby ste ho vyplašili, a zároveň ho zachytíte dostatočne detailne.

Iné alternatívy

Zo zoom objektívov je lepší už len Canon EF 200-400mm f/4L IS USM Extender 1.4x. Cenovo, rozmerovo aj váhovo je to však úplne iná kategória. Jeho rozsah začína až na 200mm, ale s integrovaným extenderom dosahuje 560mm. Ak hľadáte v Canon ponuke niečo lacnejšie, Canon EF 300/4L IS USM nesklame. Dobrú službu urobí aj 400/5.6L USM, ktorý je však bez stabilizátora a s pomerne veľkou minimálnou vzdialenosťou zaostrenia oveľa menej flexibilný. Tamron a Sigma ponúkajú na výber viacero alternatív za nižšie ceny, a dokonca aj s dlhším ohniskom. Z môjho okolia som od ľudí, čo ich používali počul veľa sťažností na jeho poruchy a presnosť AF.

Väčšina alternatív je výrazne väčšia a ťažšia. Aj napriek dlhšiemu ohnisku, málokedy objektívy rozlíšia viac detailov, čo je spôsobené ich mäkšou kresbou. Nemal som možnosť priamo porovnať 100-400 v rovnakých podmienkach a s iným objektívom v podobnej kategórii. Dávnejšie som však používal staršiu generáciu 100-400. Pri staršej generácii som vedel spoľahlivo odlíšiť fotky čo som fotil s ňou a Canon EF 400/2.8 IS II USM, ale pri novej 100-400 IS II v dobrých svetelných podmienkach už musím často nahliadnuť do EXIFu, aby som zistil, ktorým objektívom som nasnímal danú fotografiu.

Alternatíva: 70-200 + extender

Je to lákavá alternatíva ponúkajúca vyššiu svetelnosť, pokiaľ extender nepotrebujete. Ale s dvojnásobným extenderom je už ľahko viditeľný rozdiel v obrazovej kvalite. A pri porovnaní so 100-400 je aj rýchlosť zaostrovania nižšia. Canon 70-200 L sú výborné objektívy, ale ak chcete zachovať výbornú obrazovú kvalitu odporúčam používať maximálne TC 1.4x. Ak vystačíte s ohniskom do 280mm (70-200 s 1.4x extenderom), tak je 70-200 univerzálnejšia voľba. Ak často potrebujete ohnisko nad 300mm, tak 100-400 poslúži v dobrých svetelných podmienkach lepšie.

Záver

Modernizácia objektívu sa podarila, konštrukcia však bola výrazne zmodernizovaná. Zrýchlilo sa zaostrovanie, zmodernizoval stabilizátor, pribudli tesnenia a optický výstup je vynikajúci aj pri fotoaparátoch s najvyšším rozlíšením.

Ak sa zohľadnia všetky vylepšenia, je navýšenie ceny oproti predchádzajúcej verzii ľahšie ospravedlniteľné. Konkurencia je v tomto rozsahu silná, ale keď si vyberiete Canon 100-400 IS II, nebudete v budúcnosti ľutovať, či ste si radšej nemali priplatiť za kvalitu.

Klady

• výborná kresba na APS-C a Full Frame, dokonca aj s extendermi

• kvalitná a robustná konštrukcia

• krátka minimálna vzdialenosť zaostrenia

• rýchle zaostrovanie

Zápory

• so slnečnou clonou v transportnej polohe nie je možné ovládať transfokátor

Čítajte ďalšie recenzie na tento produkt.