Canon predstavil v novembri minulého roka (2012) nový pevný svetelný objektív s ohniskovou vzdialenosťou 35 milimetrov a stabilizáciou obrazu určený pre Full-frame a APS-C zrkadlovky Canon. Uvažovalo sa, či je to náhrada staručkého objektívu Canon EF 35 f/2, alebo je to nová rada pevných svetelných širokouhlých objektívov strednej triedy so stabilizáciou. Dnes už vieme, že druhá varianta je tá správna. V aktuálnom portfóliu objektívov má Canon tri objektívy s ohniskom 35 mm. Najstarší objektív sme si už spomenuli, je to Canon EF 35 f/2 s DC zaostrovacím motorčekom. Druhým je objektív z profi rady „L“, Canon EF 35 f/1.4L USM a najmladším z trojice je objektív, ktorý si dnes podrobnejšie predstavíme, Canon EF 35 f/2 IS USM.
Z ľava: Canon EF 35 f/1.4L USM, Canon EF 35 f/2 IS USM, Canon EF 35 f/2
Objektív pôsobí robustným dojmom, avšak keď ho chytíte do ruky, prekvapí vás, aký je ľahký. Za to môže použitý materiál - kvalitný plast. Poďme sa ale pozrieť detailnejšie na konštrukciu objektívu.
Bajonet objektívu je samozrejme kovový a používa štandardných 7 kontaktov na komunikáciu s telom. Ako som už spomínal, telo je vyhotovené z kvalitného plastu, čo umožnilo znížiť váhu objektívu na príjemných 335 gramov. Na objektíve nájdete dva prepínače, jeden slúži na prepínanie automatického / manuálneho (AF/MF) zaostrovania a druhý na zapnutie alebo vypnutie stabilizácie obrazu (IS). Prepínač stabilizácie obrazu je tvarovo odlišný od prepínača voľby zaostrenia, čo pokladám za veľké plus. Pri fotografovaní som mohol zapínať a vypínať IS bez toho, aby som sa pozrel kde sa prepínač nachádza a či vôbec prepínam IS a nie AF/MF. Nesmiem zabudnúť na ukazovateľ zaostrovacej vzdialenosti, kde nechýba vyznačená hĺbka ostrosti pre clony f/11 a f/22. Taktiež tu nájdeme označenie pre korekciu zaostrenia pri snímaní do infračerveného spektra.
Prstenec pre manuálne zaostrovanie je umiestnený takmer úplne v prednej časti objektívu. Je celkom úzky, ale jeho chod je príjemný. Dal by sa opísať ako tuhý, ale príjemne kontinuitný. Tento špecifický chod mi veľmi pripomínal chod profesionálnych video hláv, kde aj ten najjemnejší pohyb je krásne plynulý. To ma privádza k myšlienke, že tento objektív si veľmi obľúbia video nadšenci. Ale nebudem predbiehať. Ešte dodám, že predná filtrová obruba má priemer 67 milimetrov. Tesne za ňou je bajonet pre pripevnenie vykrojenej slnečnej clony (EW-72). Predná časť objektívu sa neotáča ani nevysúva. Objektív disponuje takzvaným vnútorným zaostrovaním.
Objektív sa skladá z desiatich optických prvkov v ôsmich skupinách. Clona je zložená z ôsmich lamiel s kruhovým otvorom a jej minimálna hodnota je f/22. O pohon automatického zaostrovania sa stará rokmi overený USM motor (ultrasonic motor / ultrazvukový motor), ktorý je rýchly, spoľahlivý a veľmi tichý. Minimálna zaostrovacia vzdialenosť je 24 centimetrov. Objektív je tiež vybavený štvor-krokovou optickou stabilizáciou obrazu (IS).
Pred vyše polrokom som ešte fotil s Canon EF 35 f/2, je to taká malá včielka vďaka prastarému DC motorčeku, ktorý dosť bzučí. Čo ale starej „tridsaťpäťke“ nemožno poprieť, je jej optická kvalita. Práve kvôli starému DC „bzučiaku“ som bol nútený toto ohnisko vymeniť za niečo iné. Mal som na výber tri alternatívy: Canon EF 35 f/2 IS USM, Canon EF 35 f/1.4L USM alebo Sigma 35 f/1.4 DG HSM A. Canon EF 35 f/1.4L vypadol ako prvý kvôli jeho cene a optickej kvalite. Na vtedajšiu novinku Canon EF 35 f/2 IS USM som čakať nechcel a zvolil som alternatívu v podobe objektívu Sigma 35 f/1.4 DG HSM A. Preto som veľmi zvedavý, ako si nová tridsaťpäťka od Canonu povedie.
Objektív som testoval na fotoaparáte Canon EOS 5D III v uliciach nášho hlavného mesta, v Bratislave. Snažil som sa využiť všetky clonové čísla, aby som vám mohol podať ucelenú predstavu o kvalitách a nedostatkoch tohto objektívu.
Z ostrosti objektívu som nebol prekvapený, ale ani sklamaný. Všetci vieme, že posledných pár rokov spĺňajú novinky od Canonu nové štandardy pre digitálnu fotografiu, a zatiaľ sa (našťastie) Canonu nepodarilo vyprodukovať objektív ktorý by bol podpriemerný. Kresba objektívu pri clone f/2 je veľmi pekná a plná detailov. Vôbec by som nemal obavu používať ju. Existujú stále určité, nazvime to predsudky, kedy si človek kúpi pevný svetelný objektív a podľa „pravidla pre lepšiu kresbu“ tento objektív vždy pricloní o dve až tri clony. Tento postup je pri nových objektívoch (a niektorých starších) prežitkom. Svetelný objektív si predsa človek kupuje kvôli jeho možnostiam práce s malou hĺbkou ostrosti. Samozrejme sa ale nájdu žánre, kde toto tvrdenie neplatí. Napríklad krajinkárska fotografia alebo fotografovanie architektúry.
100% výrez z fotografie pri clone f/2 je krásne ostrý a plný detailov. Ďalšou postprodukciou by sa dal ešte mierne vylepšiť.
Ostrosť kresby sa postupným priclonením objektívu zlepšuje. Je ťažko povedať, kedy je ostrosť najlepšia. V dnešnej dobe to záleží od fotoaparátu a jeho snímača. Ak použijete fotoaparát s vysokou hustotou snímacích buniek (veľa megapixelov), najlepšiu ostrosť dostanete na nižších clonách ako napríklad f/5 až f/8. Je to z dôvodu difrakcie obrazu, teda situácie, kedy lúče svetla nedopadajú kolmo na snímač a výsledný obraz zmäkčujú.
Pri širokouhlých objektívoch je tiež veľmi podstatná informácia, akú kresbu dosahujú v rohoch. Tu si objektív vedie obstojne a kresbu nájdeme aj pri plne otvorenej clone f/2. Pri zaclonení na f/2.8 sa situácia citeľne zlepší. Najlepšie výsledky v rohoch obrazu objektív podáva pri clonách od f/4 po f/8. Ak budete objektív používať na menšom snímači (APS-C), kraje fotografie vás trápiť nebudú, keďže budete využívať prevažne stredovú časť obrazu ktorá je bezchybná.
Nechcené stmavenie rohov snímku, vinetácia. Optický konštruktéri proti nej bojovali dlhé roky a stále bojujú, pritom fotografi v posledných rokoch túto chybu objektívu vo svojich fotografiách imitujú. Pre mňa je vinetácia priaznivá vec a tiež ju veľa krát do fotografií umelo vo fotoeditore pridávam, kvôli jej schopnosti uzavrieť fotografiu a sústrediť oko diváka do fotografie. Ako každý svetelný objektív, aj tento vinetuje. Nie je to však žiadna tragédia, vinetácia sa stráca pri clone f/2.8 a nezbadáte ju pri f/4. Ak by vám veľmi prekážala, každý pokročilejší fotoeditor ju vie na niekoľko klikov odstrániť.
Skreslenie objektívu je na tom rovnako dobre ako vinetácia. Pokiaľ nebudete tridsaťpäťkou fotiť detailný portrét, ani ho nepostrehnete. S korekciou tejto vady veľa práce tiež nebudete mať. Platí rovnaké riešenie ako pri odstránení vinetácie, použiť možnosť korekcie vo fotoeditore.
Farebná vada objektívu, chromatická aberácia, je chyba objektívu, pri ktorej vznikajú na kontrastných hranách fotografovaného objektu farebné pruhy. Najčastejšie sa táto chyba prejavuje keď fotografujeme objekt v protisvetle a na jeho hranách vzniká vysoký kontrast. Bol som veľmi milo prekvapený, ako má tento objektív túto chybu potlačenú. Chvíľku som mal dokonca problém nájsť scénu, kde by sa táto vada prejavila. Ale nakoniec som ju našiel v Dóme sv. Martina . :)
100% výrez z predošlej fotografie, čas 1/15s, clona f/2.2, citlivosť ISO 800
Pre objektív je takáto scéna veľmi ťažká a aj keď výrez nevyzerá príliš lákavo, treba si uvedomiť, že je to len malá časť veľkej snímky. Aj profesionálne objektívy by mali s takouto scénou veľké problémy. Takúto vadu môžete tiež korigovať vo fotoeditoroch, ktoré sú a to prispôsobené.
Množstvo nielen širokouhlých objektívov má problém s protisvetlom. Ako sa správne domnievate, ide o situácie, keď fotografujete proti silnému zdroju svetla, napríklad slnku. Na zníženie pravdepodobnosti, že sa vám niečo podobné stane, je dobré mať nasadenú slnečnú clonu. Podotýkam, že správnym smerom, teda tak, aby bola účinná a tienila prednej šošovke. Ak sa vám ale vyskytne situácia, keď budete musieť alebo chcieť fotografovať v protisvetle, s novou tridsaťpäťkou nemusíte mať žiadne obavy. Objektív trpí iba minimálnym poklesom ostrosti a kontrastu v protisvetle. Pri plne otvorenej clone vznikajú mierne odlesky, ale už okolo clony f/4 sa jedná o malý odlesk, ktorý jednoducho odstránite v postprocese. Fotografovaná situácia je zrejmá. Fotografovaný dom v tieni so slnkom kúsok nad strechou. Prudké svetlo smeruje pod nízkym uhlom priamo do objektívu.
Pri clone f/2 sa na fotografii vyskytujú jemné artefakty.
Pri clone f/4 je snímka kontrastnejšia a artefakt spôsobený protisvetlom sa minimalizoval.
Rozostrenie pozadia, nazývané aj bokeh, je tvorivým nástrojom fotografa. Tak ako sa hovorí o optickej kvalite, hovorí sa aj o kvalite rozostrenia. Kvalita rozostrenia nie je daná jej mierou, ale jej charakterom. Krajšieho a prirodzenejšieho rozostrenia dosiahne objektív s kruhovým clonovým otvorom. Objektív Canon EF 35 f/2 IS USM obsahuje clonu zloženú s ôsmich lamiel, ktoré tvoria kruhový otvor. Takáto kombinácia má vysoký predpoklad na príjemné rozostrenie pozadia.
Na 100% výrezoch s fotografií snímaných pri clone f/4 si môžete porovnať charakter rozostrenia nového objektívu EF 35 f/2 IS USM a jeho staršej varianty EF 35 f/2 DC. Všimnite si charakter bodových svetiel. Nová tridsaťpäťka poskytuje kruhové rozostrenie, kdežto pri staršom objektíve je vidno rozostrenie v tvare päťuholníku. Je to z toho dôvodu, že objektív má 5 lamelovú clonu ktorá nevytvára kruhový otvor.
Rýchlosť a presnosť zaostrovania nezáležia iba na objektíve, veľkú časť práce má na svedomí telo fotoaparátu, kde sú umiestnené fázové senzory, ktoré sa starajú práve o to, aby pri stlačení spúšte objektív začal zaostrovať a hlavne správne zaostril. Objektív svoj podiel nesie práve v rýchlosti, akou dokáže reagovať na podnet fotoaparátu a samotnej rýchlosti preostrenia na správnu vzdialenosť. Musím sa priznať, že z rýchlosti zaostrovania som bol naozaj veľmi príjemne prekvapený. Ako som už v úvode spomínal, objektív je vybavený motorčekom automatického zaostrovania so skratkou USM, čo je záruka rýchlej reakcie. Automatickým zaostrovacím motorčekom USM sú vybavené všetky profesionálne objektívy značky Canon.
Ako užívateľa alternatívneho výrobcu objektívov (Sigma) ma tiež potešila spolupráca periférnych zaostrovacích bodov fotoaparátu EOS 5D III a objektívu. Mohol som sa spoľahnúť, že aj keď použijem bočné zaostrovacie body, výsledný obraz bude zaostrený správne.
Fotografia vznikla pri prechádzke mestom. Turista šiel ku soche ženského torza a naťahoval ruku. Zaostrovanie zareagovalo rýchlo a v okamihu bola fotografia aj na clone f/2 presne zaostrená na periférny zaostrovací bod.
Vzdialení príbuzní objektívu Canon EF 35 f/2 IS USM a to objektívy EF 24 f/2.8 IS USM a EF 28 f/2.8 IS USM boli prvé pevné objektívy ktoré mali vo výbave stabilizáciu obrazu a ich ohnisko bolo kratšie ako 100 milimetrov. Canon EF 35 f/2 IS USM sa delí o prvenstvo najsvetelnejšieho objektívu so stabilizáciou obrazu s objektívom Canon EF 200 f/2L IS USM. Tiež je výnimočný tým, že stabilizácia nie je obyčajná, ale hybridná. To znamená že objektív vie sám rozoznať ktoré osi má stabilizovať.
Kombinácia vysokej svetelnosti clony f/2 a štvor-krokovej stabilizácie obrazu robí tento objektív veľmi priateľským. Môžete ním fotiť takmer všetko bez toho, aby ste boli nútený použiť statív, alebo iné fotografické príslušenstvo. S objektívom som bez väčších problémov udržal 1/8 sekundy. Počas večernej prechádzky po meste stačí mierne zdvihnúť ISO a veselo fotografovať nočné mesto aj „z ruky“.
1/6 sekundy s 35 milimetrovým ohniskom
Na začiatku testovania som si nevšimol, že stabilizácia je zapnutá. Bolo to kvôli tomu, že sa chová úplne inak, ako staršie typy stabilizátorov. Pri starších typoch stabilizácií, ste v hľadáčiku pri pohybe videli plávajúci alebo skákajúci obraz. Spôsobovala to stabilizácia, ktorá sa za každú cenu snažila stabilizovať aj pohyb do strán a keď šošovka stabilizátora bola vychýlená na doraz, rýchlo sa presunula na pôvodnú pozíciu, čo zapríčinilo takzvané skočenie obrazu v hľadáčiku. Práve tieto skoky veľa krát znehodnotia fotografiu tak, že ju pohybovo rozmažú. Toto sa už našťastie pri tomto type optickej stabilizácie nedeje. Druhá vec čo musím spomenúť je fakt, že stabilizácie je takmer bezhlučná. Počuť ju len v prípade, ak priložíte ucho k objektívu. Takže už žiadne nepríjemné šušťanie v tichých priestoroch.
So stabilizáciou som bol spokojný. Chvíľku som nevedel že ju používam a neskôr som zabudol že je vypnutá. Ono vlastne to nepríjemné šumenie bolo na niečo dobré. Bol to indikátor toho či stabilizácia funguje alebo nie. :)
O fotografovaní som napísal už asi všetko. Chcel by som sa ešte trošku povenovať druhej strane mince, videu.
Ja sám sa videu nejako zvlášť nevenujem, dávam prednosť fotografii, ale tento objektív môže byť veľmi zaujímavou voľbou pre ľudí, ktorí našli záľubu práve vo videu. Pre video sú na tomto objektíve dôležité dve informácie, manuálne zaostrovanie a stabilizácia obrazu.
Na manuálne zaostrovanie slúži asi centimeter široký zaostrovací prstenec v prednej časti objektívu. Už na začiatku článku som spomínal, že chod prstenca je veľmi príjemný a pripomína mi chod kvalitnej videohlavy, ktorá kladie primeraný odpor, aby aj ten najmenší pohyb bol plynulý a rovnomerný. Premieta sa to aj do praxe, kedy ste schopný aj bez follow-focusu niektoré situácie zvládnuť. Pri používaní objektívu s follow focusom tiež oceníte vyššiu tuhosť chodu prstenca. Uhol pootočenia zaostrovacieho prstenca od nekonečna po najkratšiu zaostrovaciu vzdialenosť 24 centimetrov je približne 135°-140°.
Najväčším problémom pri stabilizácii obrazu a videu býval fakt, ktorý som spomínal už v predchádzajúcej kapitole o stabilizácii. Bol to fenomén, keď sa objektív pri pohybe snažil za každú cenu stabilizovať obe osy a obraz akoby poskočil.
Tento jav sa pri tomto objektíve nevyskytuje a Canon si asi rýchlo uvedomil fakt, že jeho prístroje sú veľmi žiadané na nakrúcanie videa a tomu začal prispôsobovať aj ďalšie príslušenstvo. Musím ale poznamenať, že stabilizátor nie je žiaden všeliek na odstabilizovanie videa. Stretávam sa totiž s dvomi názormi. Jeden názor vraví o tom, že stabilizácia obrazu v objektíve do videa nepatrí, druhý hovorí, že je to neodmysliteľná súčasť a objektív bez stabilizácie na video určite nie. Ja si myslím, že každý z týchto názorov má v niečom pravdu. V niektorých situáciách stabilizátor pomôže, v iných je vyslovene na škodu. Ale to by už mal vedieť kameraman, ako nastaviť svoju techniku na konkrétnu situáciu. Ďalej platí to, čo som napísal o stabilizácii vyššie. Plní si svoju úlohu na 100% a napríklad pri natáčaní videa z obyčajného flycamu bude výsledok o triedu lepší.
Myslím, že všetky podstatné informácie som spomenul v predchádzajúcich riadkoch. Môžem teda vyjadriť už len svoje vlastné dojmy a pocity. S objektívom sa pracuje príjemne. Ako veľké plus beriem jeho malé rozmery a hlavne nízku váhu. Po niekoľkých mesiacoch som mal opäť fotoaparát zavesený na krku, lebo keď nosím nasadenú Sigmu 35 f/1.4 DG HSM A, mám fotoaparát radšej v ruke. Tiež ma zaujala myšlienka dať do svetelného širokouhlého objektívu stabilizáciu obrazu. Aj v zlých svetelných podmienkach som mohol fotografovať bez statívu a na rozumné citlivosti.
Pre koho je tento objektív určený? Tridsaťpäť milimetrové ohnisko je veľmi univerzálne a jeho výhody využije hádam každý fotograf od reportážneho až po krajinkára. Malé rozmery a nízku hmotnosť v kombinácii so všestranným stabilizátorom ocenia cestovatelia, lebo v niektorých prípadoch si vystačia aj bez statívu. Svoje využitie si nájde aj vo videu, kde je výhodou plynulé zaostrovanie a účinná stabilizácia obrazu.
V galérii nájdete fotografie fotografované do formátu RAW, vyvolané pomocou programu Adobe Lightroom pri nastaveniach: plná veľkosť, 100% kvalita, doostrenie standard. Fotografie sú len jednoducho upravené pomocou možností v paletke Basic (Lightroom).
Fotosúťaž: Historické Slovensko a Česko (11)
Abstrakcia vo fotografii (2)
Psychológia farieb (1)
Svetlo vo fotografii II. - farba (teplota) svetla (2)