Začiatkom januára 2012 spoločnosť Canon predstavila nový rad kompaktných fotoaparátov série G s veľkým snímačom, ktorý mal konkurovať kvalitou obrazu zrkadlovkám. Fotoaparát poskytoval naozaj dobrý výstup v spojení s kompaktnými rozmermi a prijateľnou hmotnosťou. Po predstavení vtedajšej novinky a vyskúšaní fotoaparátu v praxi som si uvedomil, že fotoaparát má niekoľko vlastností, ktoré by sa dali ešte vylepšiť. Pri čítaní špecifikácií nového PowerShotu G1X mark II som však s potešením prijal správu, že sa viacero vecí zmenilo k lepšiemu. Technický hárok však nie je všetko a ako sa hovorí, „papier znesie veľa“. Poďme sa teda spoločne pozrieť, ako si nová G1X-ka povedie v reálnom svete.
Fotoaparát budí dojem robustného „tanku“, ktorý ak prebudíte k životu, vysunie aj poriadne delo – objektív. :) Ale teraz vážne. Prednej strane dominuje veľký objektív s päť násobným zoomom a dvoma prstencami. Pozornosť púta aj výstupok (grip) pre lepšie uchopenie fotoaparátu, ktorý vo mne evokuje dojem že je odnímateľný, avšak nieje. Možno sa dizajnéri inšpirovali odnímateľným gripom na filmovom fotoaparáte Canon A-1.
Oproti predchádzajúcej G1X-ke má nový fotoaparát „uhladenejšiu“ zadnú stranu, ktorá na užívateľa pôsobí prívetivejšie. Prvé čo si všimnete je veľký výklopný displej, ktorý zaberá väčšinu zadnej plochy. Hneď potom začnete pátrať po optickom hľadáčiku, ktorý tu už ale nenájdete. Absentuje nie len priehľadový hľadáčik, ale aj kotúč korekcie expozície. Na druhej strane je fotoaparát o niečo málo menší ako jeho predchodca. Na obrázkoch si môžete pozrieť ovládacie prvky na novej G1X-ke. Ak vás zaujíma samotné ovládanie, budem sa mu venovať v jednej z nasledujúcich častí recenzie. Už teraz ale musím napísať, že som bol milo prekvapený.
Oko fotoaparátu tvorí úplne nový objektív s väčším rozsahom a hlavne s väčšou svetelnosťou. Široký koniec začína na príjemných 24 mm so svetelnosťou f/2 (EQ 135), kdežto u staršieho modelu to bolo ohnisko 28mm f/2.8. Dlhý koniec objektívu má ohniskovú vzdialenosť 120mm so svetelnosťou f/3.9, starší model končil na 112mm so svetelnosťou f/5.8. Objektív mi urobil radosť, nakoľko sa jednoduchšie pracuje s hĺbkou ostrosti a je možné snímanie za zhoršených svetelných podmienok.
Minimálny zoom (24mm)
Maximálny zoom (120mm)
Okolo objektívu sa nachádzajú dva prstence. Bližšie k telu prístroja je hrubší prstenec s krokovým chodom, ktorý v základnom nastavení mení hodnotu prislúchajúcu expozičnému režimu. Jednoducho povedané, ak zvolíte expozičný režim Av (priorita clony), otáčaním prstenca sa bude meniť clona. Pri priorite času to bude expozičný čas, atď. Druhý prstenec je tenší a má hladký chod. V základnom nastavení funguje na manuálne zaostrovanie, ale jeho funkcia sa dá zmeniť.
Srdcom fotoaparátu je nový snímací senzor označovaný ako Type 1.5″ s rozmermi 18.7 x 14 mm. Ide o nepatrne väčší snímač ako je známy Micro 4/3 systém ktorý používa Olympus a Panasonic. Rozlíšenie snímača je 13 megapixelov. Nižšiu hodnotu rozlíšenia považujem za plus, nakoľko je vysoký predpoklad, že fotoaparát nebude mať problém s vyššími hodnotami ISO.
Aj napriek veľkému objektívu je štart fotoaparátu pohotový. Asi sekundu po zapnutí fotoaparátu môžete fotografovať. Fotoaparát sa drží veľmi dobre a celková ergonómia fotografa „núti“ držať fotoaparát dvoma rukami, čo je nakoniec veľmi dobré. Objektív nepatrí k najmenším a pevný úchop zabezpečí menej roztrasené snímky. Poďme však systematicky.
Dominantou prednej strany prístroja je jednoznačne objektív s rozsahom 24-120mm a svetelnosťou f/2 – 3.9. Porovnanie so staršou G1X-kou som už spomenul, poďme sa venovať optickej kvalite.
Snažil som sa na fotografiách nájsť nejaké chyby, avšak neúspešne. Napríklad farebná chyba objektívu (chromatická aberácia) sa neprejavila ani v takýchto ťažkých podmienkach!
Objektív je skonštruovaný veľmi dobre, optické chyby sa hľadajú len veľmi ťažko.
Prekvapila ma ostrosť objektívu. Sám viem, že pri univerzálnych objektívoch do kompaktov je veľký problém navrhnúť naozaj kvalitnú optickú sústavu. Pri tomto modeli sa to ale očividne podarilo. Nie je najmenší dôvod na pochybnosti o ostrosti pri bežnom fotografovaní. Scéna je na snímači krásne vykreslená od kraja po kraj na všetkých ohniskách a dokonca odcloneného objektívu sa tiež nemusíte báť.
Mierne priclonený objektív podáva obdivuhodný výkon. Všimnite si detailné prekreslenie škridiel na Dóme Sv. Martina.
Nová konštrukcia objektívu umožňuje väčšie priblíženie k fotografovanému objektu, inými slovami, nový prístroj ponúka oproti svojmu predchodcovi slušné makro. Minimálna zaostrovacia vzdialenosť je na širokouhlom konci 5 centimetrov a na dlhom konci (120 mm) 50 cm. Fotoaparát vám síce neposkytne typické makro so zväčšením 1:1, ale na fotografovanie detailov bohato postačuje. Pri fotení som narazil na jeden problém. V prípade, že fotoaparát dáte príliš blízko fotografovaného objektu, na kontrastných miestach vznikne nepekná aura. Je to vlastnosť objektívu, ktorá sa nazýva chyba mikrokontrastu a vzniká pri krátkych zaostrovacích vzdialenostiach. Túto chybu môžete nájsť aj pri niektorých zrkadlovkových objektívoch. Vyvarovať sa tomuto javu je však jednoduché. Môžete fotoaparát dať kúsok ďalej od objektu ktorý fotíte, alebo mierne pricloníte objektív a na displeji ihneď uvidíte rozdiel.
Chyba mikrokontrastu pri min. zaostrovacích vzdialenostiach. Výrez z fotografie vo formáte JPG bez úprav. 24mm, f/2.0.
Kompakt s veľkým snímačom by mal splniť predovšetkým jedno očakávanie a tým je kvalita fotografií. Fotoaparát je preto osadený novým snímačom označeným ako Type 1.5″, ktorý je o chlp väčší ako snímač formátu Micro 4/3 v prístrojoch od Olympusu. Je tu preto veľký predpoklad na to, že kvalita fotografií bude veľmi dobrá.
Keďže je v tejto chvíli PowerShot G1X mkII absolútnou novinkou, nie je dostupný žiadny RAW konvertor a nám zostáva posudzovať iba fotografie vo formáte JPG.
O fotografiách do citlivosti ISO 800 sa rozpisovať príliš nemusím. Jedným slovom, vynikajúce. Obraz je bez viditeľnejšieho šumu a farebných artefaktov, ktoré častokrát trápia JPG formát. Fotografovanie v zhoršených svetelných podmienkach s vyšším ISO nie je žiadny problém. Táto fotografia vznikla v Stephansdome vo Viedni. Ak ste tam niekedy boli viete, že v kostole je zlé svetlo a kvantum ľudí bráni akémukoľvek statívu. Musíte preto fotografovať z ruky a využiť tak vyššie ISO. V tomto prípade som použil ISO 1600, kvalitu posúďte sami, ale podľa mňa je excelentná.
ISO 1600, na fotografii sú zachované všetky detaily.
Začínam mať pocit, akoby som písal schváloreč na foťák, ale aj ISO 3200 je vynikajúce bez farebných artefaktov na jemných prechodoch a jednoliatych plochách.
ISO 3200, všimnite si monochromatický šum, ktorý na fotografii nie je rušivý.
Paradoxne, večerná scéna na displeji fotoaparátu nevyzerá príliš vábne. Obraz je akoby rozpixelovaný - neostrý, no výsledná fotografia je úplným opakom. Ostrá a čistá aj na vysokých citlivostiach.
Kvalitu fotografií teda hodnotím ako vynikajúcu. Zaskočila ma iba jedna vec. Pri niektorých fotografiách si môžete na jednofarebných plochách všimnúť jemné pruhovanie. Tento jav sa nazýva bending a je spôsobený firmware-om digitálneho fotoaparátu. Nakoľko nie som príliš technický typ, zostaňme pri vysvetlení, že je to neschopnosť firmware-u správne vypočítať jemné prechody a jednoliate farby. Túto chybu malo v minulosti množstvo fotoaparátov a je jednoducho riešiteľná – update firmware na novšiu verziu.
Nový snímač veľmi dobre zvláda aj dlhé expozičné časy, ktoré využijete najmä pri fotografovaní večerných a nočných scén. Pri klasických kompaktných prístrojoch sa často stáva, že výsledná fotografia je aj pri nízkej hodnote ISO znehodnotená digitálnym šumom. Výhodou veľkého snímača je vyššia pružnosť a lepšia kvalita obrazu aj v hraničných situáciách.
Expozícia 25 sekúnd, clona f/9, ISO 200.
Keď už sme pri dlhých expozičných časoch, veľmi ma potešila možnosť nastaviť až 60 sekundovú expozíciu. Takúto možnosť by som privítal aj pri ostatných fotoaparátoch a predovšetkým pri zrkadlovkách, kde je možné nastaviť najdlhší čas na 30 sekúnd alebo na BULB.
V predchádzajúcej časti som písal o kvalite fotografií vo formáte JPG. V tejto časti sa už budem venovať súborom RAW, na ktoré medzičasom vyšiel konvertor do programu Adobe Lightroom. Vo všeobecnosti platí to, čo som už spomenul. Celkovo je kvalita fotografií excelentná. Samozrejme, pri RAW-e sa prejavuje vyššia hladina digitálneho šumu, avšak tú môžete pri úprave fotografie rýchlo a účinne odstrániť. Šum však aj na vyšších citlivostiach nepôsobí rušivo. Je to hlavne z dôvodu homogénnosti a farebnej neutrality šumu, ktorý pripomína filmové zrno.
Spracovanie obrazu je naozaj skvelé. Aj pri vysokých citlivostiach nie je všetko stratené a z fotografie môžete obnoviť prepálené miesta a jemne presvetliť tiene bez toho, aby ste pozorovali náhly nárast šumu.
JPG fotografia priamo z fotoaparátu. f/3.9 1/250 ISO2500
Rovnaká fotografia, avšak vyvolaná z formátu RAW v ktorom sa podarilo zachrániť prepálené miesta.
Tiež som spomínal chybu spracovania obrazu pri ktorej vznikajú na väčších plochách horizontálne pruhy – bending. Poteším najmä fotografov, ktorí využívajú formát RAW. Tu sa spomenutá chyba neprejavuje a jednofarebné plochy sú presne také, aké majú byť.
Na 100% výreze z fotografie (a), ktorá bola nafotená do formátu JPG si môžete všimnúť jemné horizontálne pruhy. Výrez (b) je fotografia vyvolaná z RAW formátu na ktorej chyba nie je.
RAW alebo JPG? Otázka ktorá sa vyskytuje čoraz častejšie. Množstvo fotografov ktorý fotili niekedy výhradne do nekomprimovaného formátu dnes využíva práve JPG súbor. Ak je fotografia exponovaná správne, JPG vám ušetrí kopu času stráveného úpravou a vyvolávaním RAW-ka. Fotografie vo formáte RAW sú viac zašumené a nie je na ne aplikovaná korekcia skreslenia objektívu, korekcia chromatickej vady a vinetácie. Všetko však môžete vykonať automaticky v počítači a ako ste mohli vidieť, aj z fotografie fotenej na vysoké ISO môžete veľa zachrániť.
Dosť však o kvalite. V galérii nájdete fotografie snímané do formátov JPG a RAW, pričom JPG je bez úprav priamo z fotoaparátu a RAW je upravený pomocou základných nástrojov v programe Adobe Photoshop Lightroom 5.4. Fotografie sa dajú stiahnuť v plnom rozlíšení a tak môžete sami posúdiť kvalitu výstupu z fotoaparátu.
Výhodou oproti iným kompaktným fotoaparátom je veľkosť samotného tela. Na prednej strane je umiestnený výraznejší tvarovaný grip a na zadnej strane gumená opierka pre palec. Fotoaparát sa vďaka týmto prvkom drží príjemne aj v jednej ruke a nemusíte mať strach, že by vám vykĺzol.
Ukazovákom pravej ruky ovládate zapnutie/vypnutie fotoaparátu, spúšť, zoom a prehrávanie fotografií. Palcom na zadnej strane prístroja ovládate všetky ostatné tlačidlá a ľavou rukou pracujete s oboma prstencami na objektíve.
Práve dva nastaviteľné prstence prispievajú k rýchlemu a intuitívnemu nastaveniu fotoaparátu. V menu fotoaparátu môžete nastaviť rôzne funkcie pre konkrétny expozičný režim. Mne najviac vyhovovalo nastavenie pri expozičnom režime priorita clony, kedy som zadným otočným voličom nastavoval citlivosť ISO (netreba stláčať tlačidlo ISO, iba otočiť voličom). Veľký prstenec (bližšie k fotoaparátu) nastavuje hodnotu clony a menší prstenec pracuje s korekciou expozície. Možnosti nastavenia sú naozaj široké a myslím, že každý si nájde to, ktoré mu bude vyhovovať. Na prístroji sú ďalšie dve voliteľné tlačidlá. Je to tlačidlo REC ktoré a „S“. REC tlačítko som ponechal na pôvodnom nastavení, avšak „S“ tlačidlu som pridelil možnosť aktivovať ND filter.
Môj prvý dojem z ovládania fotoaparátu nebol najlepší, no behom pár chvíľ som sa prehrabal v menu a fotoaparát si nastavil tak, ako mi najviac vyhovovalo. Výhodou pokročilých fotoaparátov je, že množstvo funkcií majú priamo na tlačidlách a ak vám nejaké chýba, môžete si ho nastaviť.
Displej PureColor II Touchscreen LCD má uhlopriečku 3″ a rozlíšenie 1 040 000 bodov. Je výklopný a dotykový. Nové displeje nemajú výhodu iba vo vysokom rozlíšení ktoré poskytujú, ale aj v čitateľnosti na priamom slnku.
Výhody výklopného a dotykového displeja spomeniem už len v rýchlosti. Vyklopenie vám umožní snímať z rôznych uhľov, napríklad podhľadu alebo nadhľadu. Displej môžete vyklopiť až o 180 stupňov a fotiť tak napríklad sami seba, takzvanú selfie. :) Dotykový displej sa dá použiť na prehliadanie fotografií alebo nastavovanie fotoaparátu. Ja ho rád používam pri dlhých expozíciách zo statívu, kedy vie nahradiť káblovú spúšť.
Vo všeobecnosti platí, že čím väčší snímač vo fotoaparáte je, tým je zložitejšie správne zaostrenie. Inak povedané, zaostrovanie trvá o niečo dlhšie. Za posledných pár rokov sa rýchlosť zaostrovania v kompaktných fotoaparátov zrýchlilo tak, že postačuje na všetky štandardné scény. Canon PowerShot nie je výnimkou. Automatické zaostrovanie je rýchle a keďže zaostrovanie prebieha na snímači, je aj veľmi presné. V prípade, že chcete zaostrovať manuálne, stačí fotoaparát jednoducho prepnúť pomocou tlačidla „MF“ umiestnenom na zadnej strane.
Rýchle zaostrovanie vám umožní zachytiť aj takéto momenty.
Pri automatickom zaostrovaní dochádza ku jednej „chybičke krásy“. V okamihu, kedy fotoaparát správne zaostrí, obraz na krátky čas akoby zamrzne. Najzreteľnejšie je to vidieť v situácii, keď s fotoaparátom hýbete. Pri fotení statických scén si toho asi ani nevšimnete. Prečo „chybička krásy“? Preto, lebo nijako neovplyvňuje expozíciu ani rýchlosť fotoaparátu. Opäť si myslím, že nový firmware by vedel tento problém hravo vyriešiť.
Zaujímavosťou a veľkou výhodou PowerShotu G1X II je centrálna uzávierka. Centrálna uzávierka umožňuje synchronizáciu s bleskom s extrémne krátkymi časmi. Od clony f/2 do f/7.1 môžete fotiť do 1/2000 sekundy a od clony f/8 až do 1/4000s. Túto vlastnosť môžete využiť všade tam, kde potrebujete „zmraziť“ pohyb alebo prebiť ambientné svetlo za použitia systémových bleskov alebo zábleskových svetiel.
Problémom je, že momentálny firmware neumožňuje využiť potenciál centrálnej závierky naplno. Krátke synchronizačné časy fungujú s interným bleskom. Akonáhle do sánok vložíte blesk ktorý je kompatibilný, obmedzí sa najkratší čas na 1/250 sekundy. S neoriginálnymi bleskami však môžete plnohodnotne využívať časy až do 1/4000s (závisí od zvoleného clonového čísla). Napríklad so svetlom ProPhoto B1 a základným odpaľovačom nebol najmenší problém fotiť na najkratší možný čas.
Nedalo mi to a vyskúšal som ešte jednu možnosť, ako využiť originál Canon systémové blesky. Použil som na to rádiový odpaľovač značky Aputure určený pre fotoaparáty Canon a na prijímač som nasadil blesk Canon SpeedLite 580 EXII. A verdikt? Funguje to! S takýmto set-upom môžete plnohodnotne využívať rýchle synchronizačné časy do 1/1000 sekundy.
Potešil som sa, keď som sa dozvedel o aktualizácii aplikácie Canon Camera Window (CCW). Aplikácia teraz podporuje remote shooting v spojení s G1X mark II. Predpokladám že časom sa ku aktuálnemu fotoaparátu pridajú aj ďalšie fotoaparáty. Dosť o úvahách, poďme sa detailne pozrieť na možnosti ktoré wifi ponúka.
Aplikácia CCW vám umožní všetko to, čo aj pred aktualizáciou. Podrobnejšie som sa možnosti sťahovania fotiek a označovanie polohy pomocou GPS venoval v recenzii fotoaparátu Canon PowerShot G16. /canon-powershot-g16/
Párovanie telefónu/tabletu s fotoaparátom je rýchle a jednoduché. Pre rýchlejšie spárovanie prístrojov je vo fotoaparáte zabudované NFC. Po spojení stačí na domovskej obrazovke zvoliť funkciu „Remote Shooting“ a spustí sa živý náhľad prenášaný z fotoaparátu do zariadenia cez wifi. Obraz sa prenáša rýchlo a bez výpadkov. Oneskorenie obrazu je minimálne a pri bežnom použití si ho skoro nevšimnete.
Možnosti ovládanie v „Remote Shooting“ sú však obmedzené. Môžete ovládať iba základné funkcie ako je spúšť, blesk, a zoom objektívu. Sklamalo ma že sa nedá cez živý náhľad zaostriť. Zaostrenie prebehne až tesne pred expozíciou. Nafotené snímky si môžete potom prezrieť priamo v zariadení a kedykoľvek sa vrátiť do živého náhľadu. Naopak ako plus beriem to, že pri pripojení a fotografovaní cez wifi je displej vypnutý, čím sa šetrí energia.
Aj napriek tomu, že má fotoaparát v tejto chvíli niekoľko múch ktoré som spomenul v predchádzajúcich riadkoch, neubránim sa dojmu, že je to najlepší kompakt s veľkým snímačom aký som doteraz mal možnosť skúsiť. Univerzálny rozsah objektívu s vysokou svetelnosťou, kvalitný snímač ktorý hravo zvládne aj vysoké ISO a dlhé expozície, odolné kovové telo s dobrým držaním a množstvom funkcií priamo na tlačidlách, centrálna uzávierka a synchronizácia s krátkymi časmi … Mohol by som pokračovať, ale len by som opakoval už napísané.
+ ergonómia
+ ovládacie prvky
+ univerzálny objektív s vysokou svetelnosťou
+ obrazová kvalita
+ kvalita fotografií pri vysokých citlivostiach
+ monochromatický šum
+ makro od 5cm
+ centrálna uzávierka
+ wi-fi a možnosť vzdialeného fotografovania
+ konektor pre káblovú spúšť
+ sánky pre externý blesk/hľadáčik
+ jasný displej
+ manuálne zaostrovanie s možnosťou focus peaking
- chyba mikrokontrasu pri makro snímkoch
- „zamrznutie“ obrazu na displeji po zaostrení
- synchronizácia s krátkymi časmi pri originálnych bleskoch Canon
- hlbšie nastavenia snímania v režime remote shooting
Bratislavské cintoríny (3)
Predstavujeme: Wallerret - rukavice pre fotografov (2)
Fotosúťaž: Portrét mobilom (12)
Príslušenstvo, ktoré sa mi osvedčilo (1)