Je to poriadny nezvyk, prepočítavať „crop“ faktor smerom dole. Je bežné, že pri Fujinách sa všetky ohniskové vzdialenosti prepočítavajú 1,5 krát a či chcem alebo nie, vždy je vo výsledku vyššie číslo, ako je napísané na objektíve. Pri strednom formáte Fujifilm GFX je to naopak. Ak chcete dostať ekvivalentnú ohniskovú vzdialenosť, číslo na objektíve vynásobíte číslom 0,79. Ak tak urobíte, z nového 23mm objektívu sa sa stane ultraširokouhlý 18mm objektív.
Jednoduchý, mierne strohý, funkčný. Tubus objektívu je vyrobený z kovu tak, aby poskytoval dobrú odolnosť aj pri náročnejšom použití. Na objektíve dominuje široký prstenec na manuálne zaostrovanie. Nie je spriahnutý s optickou sústavou tak, ako sme zvyknutí na zrkadlovkových objektívoch. Nevybočuje z radu mirrorless systému a pod prstencom sa skrýva snímač, ktorý pri jeho otáčaní diriguje zaostrovací motor.
Bližšie k bajonetu je umiestnený clonový krúžok s 1/3 klikmi na presnú voľbu clony. Na konci sa nachádza červené „A“, ktoré značí clonovú automatiku a biele „C“ označujúce režim, v ktorom sa clona nastavuje rolerom na tele fotoaparátu. Na krúžku je aj poistka. Tá zabraňuje nechcenému prepnutiu režimov „C“ a „A“. Krúžok má príjemný chod a jednotlivé "kliky" sú zreteľne odstupňované.
K objektívu sa v balení dodáva aj slnečná clona. Je plastová a má robustnú konštrukciu. Nie je to len plasotvý výlisok. Nasádza sa hladko a na konci je poistka, ktorá ju pevne zaaretuje v bajonete. Nestáva sa tak, že sa slnečná clona pootočí a zavadzia v zábere, alebo, že ju stratíte. Ak ju chcete demontovať, stačí zatlačiť malý čudlík a je to. Aj keď ide o širokouhlý objektív, predná šošovka nie je príliš vypuklá a môžu sa tak plnohodnotne používať kruhové filtre. Filtrový závit má relatívne štandardný priemer 82 mm.
Vo vnútri objektívu sa nachádza 15 členov v 12 skupinách. Dva sú asférické, tri s extra nízkym rozptylom a jeden super ED člen. Minimálna zaostrovacia vzdialenosť je 38 centimetrov a zväčšenie 0,09x.
Na praktickú skúšku som si vybral zrejme to najotrepanejšie miesto, ktoré ale aj po tých rokoch, má svoje čaro - maják v Podersdorfe. Bolo príjemné prísť s malou brašnou, v ktorej bol stredoformát a dva objektívy. V ruke statív a na tvári úsmev. Neviem prečo, ale mám rád fotenie so statívu. Je to taká pohoda, nikam sa neponáhľať. V kľude si scénu premyslieť, nakomponovať, počkať si a stlačiť spúšť …
Aj napriek tomu, že automatické zaostrovanie na GFX 50s funguje len na báze kontrastu, je objektív dostatočne rýchly. Rýchlosti pomáha aj lineárny motor, ktorý je bezhlučný. Kontrastné zaostrovanie má svoje pre a proti. Výhodou je, že môžete využiť takmer celú plochu snímača na zaostrovanie a ak sa AF chytí, zaostrí správne. Nevýhoda je, že nezvláda kontinuálne zaostrovanie. To ale od podobného fotoaparátu (a objektívu) hádam ani nikto nečaká.
Pri Fujifilme sme zvyknutí, že objektívy sú perfektné. Nechýba im ostrosť a optické chyby sa hľadajú ťažko. Prvotná skúsenosť s novinkou bola kúsok iná. Prvých pár fotografií majáku som si prezeral na displeji a vyzerali výborne. Objektív som mal zaclonený približne na hodnotu f/8 – f/11. To by bolo aby z pevného ohniska liezli zlé fotografie pri takých clonách. Neskôr som zvolil maximálnu clonu f/4, že vyskúšam rozmazanie pozadia a kresbu. A vtedy to prišlo. Na displeji fotoaparátu to nevyzeralo príliš vábne a zachvátilo ma mierne sklamanie. Aby som to ale uviedol na pravú mieru, neviem prečo bolo zobrazenie na displeji také, aké bolo. Po prezretí fotografií na počítači sa pôvodné nadšenie ihneď vrátilo do normálu. Objektív je ostrý ako britva už od clony f/4. Navyše, 9 lamelová clona sa stará o príjemné rozostrenie pozadia.
Mierna degradácia obrazu v podobe difrakcie sa začína až pri clonách nad f/22. V recenziách som to spomenul už viac krát, že dnes už difrakcia nezávisí ani tak od objektívu, ako od veľkosti jednotlivých svetlocitlivých buniek (pixelov), respektíve od ich hustoty na snímači. Vo všeobecnosti platí, že čím je pixelov viac, tým skôr sa začne prejavovať difrakcia. Hodnota od f/22 je preto veľmi slušná. Konečná hodnota f/32 je už citeľne mäkšia. Fotografia je stále použiteľná, ale svoj najlepší výkon objektív podá pri nižších hodnotách.
Pri fotografovaní som vyskúšal aj manuálne zaostrovanie. To ma príjemne prekvapilo. Na fotoaparátoch Fujifilm, vrátane modelu GFX, si môžete na displeji zapnúť indikátor zaostrenej vzdialenosti. Ten je v 99% prípadov na nič a len zbytočne zavadzia. Ale v tom mizivom percente kedy ho využívate, je to neprekonateľný pomocník. Sú na ňom vyznačené zaostrené vzdialenosti aj hĺbka ostrosti pri nastavenej clone. Takto aj v úplnej tme viete presne zaostriť na nekonečno bez zbytočného skúšania. Funguje to výborne! Ak sa vám zdá, že je to banalita, vyskúšajte si v noci manuálne zaostriť napríklad na hviezdy. Nie je to také jednoduché, ako by sa mohlo zdať.
Do mladého systému Fujifilm GFX pribudol ďalší perfektný objektív, ktorý poteší najmä krajinkárov ale tých, ktorí fotografujú architektúru či interiéri. Aj napriek prvotnému malému šoku z fotografií na displeji fotoaparátu je konečný dojem výborný. Osobne sa mi páči, akým smerom sa fotoaparáty Fujifilm uberajú. Aj keď som s GFX pracoval iba krátko, ovládanie a filozofia prístroja a objektívov zostáva rovnaká. Žiadne výstrelky, len funkčný retro dizajn na ktorý boli fotografi pred rokmi zvyknutí. Rýchlym pohľadom na fotoaparát vidieť, ako je nastavené, čo odneho čakať ...
Aktuálne je dostupných 6 objektívov pre GFX. Na niektoré z nich sme sa pozreli aj na našom portáli:
Mení pravidlá hry - Fujifilm GFX 50s
Fujifilm GFX 50s a panoráma Bratislavy
Fotosúťaž: Historické Slovensko a Česko (11)
Abstrakcia vo fotografii (2)
Psychológia farieb (1)
Svetlo vo fotografii II. - farba (teplota) svetla (2)