Mám rád makroobjektívy. Páči sa mi ich iný pohľad na svet. Pre Panasonic Lumix S 100mm f/2.8 MACRO 1:1 / PORTRAIT som si zašiel do obchodu PROlaika.
Vyfasoval som ho na týždeň, že si s ním môžem robiť čo chcem a že mám tento najmenší a najľahší makroobjektív na svete poriadne potrápiť. To sa im povie… Rád by som si s ním ľahol niekam do vegetácie a naháňal hmyz kdesi v džungli v tráve za humnami. Žiaľ, ročné obdobie mi to nedovolilo. Musel som si pre neho nájsť inú zábavku.
Stihol so mnou výlet do Budapešti a pár pohľadov do každodenného života. Bol to príjemný spoločník. Nemám problém s akýmkoľvek ohniskom. Snažím sa prispôsobiť tomu čo mám.
„Esková stovka“ je ďalší objektív do FullFrame konceptu spoločnosti Panasonic. Šiesty v poradí je práve tento Panasonic Lumix S 100 mm f/2,8.
Ohnisková vzdialenosť 100 mm už okrajovo zodpovedá záberu teleobjektívu v strednom rozsahu. Spoločnosť Panasonic ho prezentuje najmä ako portrétny a produktový objektív s makro rozsahom. Dokáže urobiť z maličkostí veľké veci.
Trochu ma metú jeho rozmery. Koncept rodinky pevných objektívov je založený na tom, že všetky sú rovnako veľké a takmer rovnako ťažké. Líšia sa veľkosťou a výrezmi slnečných clôn. Tie so širším záberom ich majú viac vykrojené.
Približne rovnaká hmotnosť je príjemným pohladením pri nakrúcaní videa. Na nich má Panasonic slabosť a snaží sa im všemožne uľahčiť a spríjemniť život.
Objektívy môžu precvakávať z jedného na druhý bez toho, aby strácali nervy neustálym vyvažovaním gimbalu. Výrobca odporúča nastaviť si balanc na 50 mm objektíve a potom ich v pohode meniť. Nič sa však nestane, ak ho videotvorca stabilizuje na ktorýkoľvek iný. Tých smiešnych pár gramov hore dolu akýkoľvek gimbal dorovná bez problémov.
„Zbierka“ týchto objektívov podporuje tiež koordináciu medzi činnosťou zaostrovacieho prstenca a veľkosťou pohybu zaostrenia.
Načo je ešte dobrý koncept navlas rovnakých pevných objektívov? Nestačí jeden poriadny zoom a basta? Podľa toho načo. Fajnšmekeri vedia, čo je to za pasiu používať pevné sklá a vidia aj rozdiely vo výslednom obraze a hlavne spôsobe práce. Zoom síce uľahčuje život, ale je aj trochu o lenivosti a ochudobnenej tvorivosti.
Nemusím nosiť vždy a všade všetky. Mať zbierku takýchto pevných skiel mi pred fotením dáva možnosť rozhodnúť sa zobrať si iba tie, ktoré mi budú vyhovovať. Ak je jasné, že idem na portréty, nemusím niesť superširokáč a širokáč. Pri výlete do krajiny či na architektúru a interiéry zasa nepotrebujem nosiť dlhšie ohniská. To je príjemná možnosť.
Nevýhodou je, že rovnaká veľkosť sťažuje identifikáciu narýchlo. Preto majú objektívy na jednoduchých tubusoch veľké čísla ohniskovej vzdialenosti. Príjemným pomocníkom je aj dlhá biela čiarka na čiernom tele. V mizernejšom svetle pomáha pri pripínaní bajonetu. Ja keď sa kutrem v brašni naslepo a vyberám vhodný objektív siaham na slnečnú clonu. Tú má každý inú.
Panasonic Lumix S 100 mm f/2,8 je podľa výrobcu ako stvorený na makrofotografiu v prírode od malých kvietkov po hmyz, na pohyb, textúry až po portréty a detaily krajiny.
Pri makrofotografii je to s hĺbkou ostrosti ošemetné. Otvorená clona síce znamená príjemnejší a zreteľnejší bokeh, ale ostrého toho veľa nie je. Dobrou pomôckou je možnosť nastaviť focus bracket. Táto funkcia umožňuje snímať zábery pri viacerých nastaveniach clony jediným stlačením spúšte a potom si vybrať.
Kveietky som našiel iba u dcéry v kuchyni na stole. Má tam kyticu z Lega. Keď videla, že na nej pri okne kam svietilo slnko, robím nejaké fotografické pokusy, protestovala. Vraj je nej kopa prachu. Veď práve, detailisti ocenia podanie drobného prachu ako ukážku toho, čo ten objektív dokáže. Dokáže veľa. Jemné detaily prachových častíc vykresľuje vkusne a ostro.
Poďme do Budapešti. Na nábreží Dunaja a pri potulkách mestom som bol lenivý vymeniť si objektív, tak som si to v hlave usporiadal tak, aby som fungoval na stovke.
Na Reťazovom moste došlo opäť na vážnejšie makro. Zámky zamilovaných na zábradlí krásne osvetľovalo dopoludňajšie slniečko.
Vývojári od Panasonicu vrelo odporúčajú najmä pri produktovej fotografii používať HighRes nastavenie rozlíšenia snímača. Fotoaparát jedným záberom zaznamená 96 megapixelovú fotografiu. Ak si z nej fotograf počas postprodukcie vyberie štvrtinu, dostane sa na základné rozlíšenie čipu 24 mega. Načo je to dobré? Napríklad makro môže byť ešte „makrovatejšie“. Alebo to umožňuje vybrať z fotografie produktu nejaký kľúčový či preferovaný detail bez toho, aby ho fotograf zaznamenával zvlášť. Je to pohodlné, príjemné a naozaj to najmä v produktovej fotografii zjednodušuje prácu.
Nie je to len o makrofotogragii. Na HighRes som fotografoval aj jedinečný topánkový pomník na brehu rieky kúsok pod maďarským parlamentom. Je tu od roku 2005. Navrhol ho filmový režisér Can Togay a vytvorili ho so sochárom Gyulom Pauerom na počesť Židov, ktorých počas druhej svetovej vojny zmasakrovali fašistické maďarské milície patriace k Strane šípových krížov v Budapešti. Zhromaždení ľudia dostali príkaz vyzuť si topánky, pretože tie v tom čase boli cenné. Milícia ich mohla po masakre ukradnúť a predať. Zastrelení, popravení, zmasakrovaní ľudia padali do Dunaja… A rieka tiekla. Zostali po nich len tie topánky.
Mať jeden obrázok vo veľmi vysokom rozlíšení mi umožňuje vybrať si z fotografie štvrtinu a stále som v štandardom rozlíšení z ktorého si môžem dovoliť podľa potreby a v rozmedzí ďalšieho využitia ďalší výber. To je príjemná možnosť.
Popravde: Som zvyknutý fotografovať tak, aby som využil kompletné políčko záberu. Nad výrezmi som vždy ohŕňal nos, ale na druhej strane veľmi dobre viem, že je to skvelá pomôcka, ktorá uľahčuje život. Využil som ju pri nakrúcaní videa. Nakrúcal som trebárs 4K s tým, že výsledné video malo byť FullHD.
Tu je jedno z takých videí, keď som postavil fotoaparát na statív a neurobil som nič, len spustil nahrávanie. Pohyb kamery, výrezy a prestrihy som potom zvládol v postprodukcii.
Zháňal som na rýchlo modelku, aby som vyskúšal, ako vážne to tento objektív myslí s portrétmi. Jediná ako tak ochotná zapózovať mi bola Julianka a zopár zvieratiek v budapeštianskej zoo.
Tajomstvo malosti tohto objektívu je v novom systéme dvojitého zaostrovania, ktoré sa zmestilo do jednotne zvoleného premysleného tubusu. Ako fotografovi a videografovi je mi úplne jedno, ako to urobili, že to urobili. :-) Z inovácií sa teším, ale zaujíma ma výsledok.
Baví ma konštrukcia objektívov S s pevným ohniskom od Panasonicu. Podobajú, ako vajce vajcu a neobťažujú gombíkmi, dizajnovými oblinami, prvkami a nejakými prepínačmi navyše. Na všetkých je len vypínač zaostrovania: Manual focus alebo Auto focus.
Prepínač rozsahu zaostrenia. Panasonic Lumix S 100 mm f/2,8 má jeden naviac. Ponúka prepnutie rozsahu zaostrovania do makra. Jedna pozícia od 20,4 centimetrov do 0,5 metra a druhá od pol metra do nekonečna.
- Zväčšenie 1:1 v životnej veľkosti
- Najmenší a najľahší makroobjektív na svete. Polovičná hmotnosť oproti štandardným makroobjektívom
- Vynikajúce zaostrenie a výkon videa
- Nový dvojfázový lineárny motor (Jedinečná technológia spoločnosti Panasonic.)
Hľadám, čo by som po prvej praktickej skúsenosti tejto novinke vytkol, aby to nevyzeralo, že som neobjektívny. Jediné, čo mi napadlo, že celý rad týchto objektívov je ľahučký a vyzerá akoby bol z lacného plastu. Ale, to je len na pohľad. Plast by to mal byť mimoriadne pevný. Práve vďaka nemu je objektív ľahký.
Bratislavské cintoríny (3)
Predstavujeme: Wallerret - rukavice pre fotografov (2)
Fotosúťaž: Portrét mobilom (12)
Príslušenstvo, ktoré sa mi osvedčilo (1)