Spomínam si na diskusie fotografov, ktorí porovnávali novinku Canon EOS 5D mark II nabitú megapixelmi s analógom. Digitálna zrkadlovka s vtedy neuveriteľným rozlíšením 21 megapixelov rozbúrila hladinu. Debaty sa niesli v duchu jednoduchej otázky: „aké rozlíšenie má film a kedy sa oplatí zobrať do ruky digitál a kedy klasický filmový fotoaparát?“ Rozlúštenie otázky na seba nenechalo dlho čakať, pretože EOS 5D II sa stal hitom – a to nie len pre fotografov.
Mám pocit, že teraz sa deje niečo podobné. Časť fotografov je nadšená novým vysokým rozlíšením, časť vystrašená, pretože také rozlíšenie ku svojej práci nepotrebuje.
O svoje prvé dojmy z fotoaparátu Canon EOS 5Ds som som sa podelil v článku Prvý kontakt s Canon EOS 5Ds. Ako je však známe, prvý dojem nemusí byť ten správny. Ako si prístroj viedol priamo v teréne sa dozviete v nasledujúcich riadkoch.
Ak ste používateľom prístrojov Canon EOS 5D III, 7D II, alebo 1Dx, tak vás ovládanie fotoaparátu ani v najmenšom neprekvapí. Rozmiestnenie a veľkosť ovládacích prvkov u EOS 5Ds (R) je totožná ako u spomenutých modelov. Má to nesporú výhodu v tom, že ak začínate pracovať s novým prístrojom, tak si naň nemusíte zvykať – už ho poznáte.
Aká je to výhoda, som vyskúšal v praxi, keď som používal dva fotoaparáty naraz (5D III a 5Ds). Na jednom tele som mal základný zoom 24-70mm, na tom druhom telezoom 70-200mm.
Medzi novinky v ovládaní patrí programovateľné tlačidlo „Q“ (quick menu – rýchle menu), kde si môžete zvoliť, ktoré funkcie sa budú zobrazovať na zadnom displeji. „Q“ je obdoba poslednej zelenej záložky (My menu), v ktorej si môžete vybrať nastavenia ktoré najčastejšie používate. Výhodou „Q-čka“ oproti My menu je lepšia prehľadnosť a tiež rýchlosť, akou ste schopní prístroj nastaviť.
Jedna z prvých vecí, ktoré fotograf zvykne urobiť, keď má nový fotoaparát, je pohľad do hľadáčiku. Ten je rovnako veľký ako pri 5D III a ponúka 100% pokrytie obrazu. Rozdiel je v možnostiach nastavenia a zobrazovania informácií. Okrem základného spodného stavového riadka sa v hľadáčiku zobrazujú aj ostatné informácie, ako napríklad vyváženie bielej, nastavenie zaostrovania a snímania, režim merania expozície … Ďalšími užitočnými funkciami sú digitálna vodováha, ktorá sa premieta v hornej časti hľadáčika a možnosť zobraziť mriežku, pomocou ktorej sa jednoduchšie komponuje, alebo vyrovnáva horizont. Mriežka je vynikajúca pomôcka, sám ju často využívam.
S hľadáčikom sa spája nielen komponovanie záberu, ale aj jeho správne zaostrenie. Zaostrovanie je podobné, aké poznáte z EOS 5D III. Má 61 zaostrovacích bodov (41 krížového typu), ktoré môžete používať jednotlivo alebo v skupinách. Zaujímavosťou je možnosť nastaviť fotoaparát na sledovanie fotografovaného objektu. Túto funkciu poznáte pod skratkou iTR (EOS Intelligent Tracking and Recognition). iTR je režim kontinuálneho zaostrovania, kedy fotoaparát sleduje vami vybraný objekt po celej ploche zaostrovacích bodov. Sledovanie objektu umožňuje 150 tisíc pixelový RGB+IR CMOS snímač na meranie expozície. Najčastejšie sa tento režim používa pri športovej fotografii, wildlife … Všade tam, kde potrebujete sledovať pohybujúci sa objekt, ktorý môže aj nepravidelne zrýchľovať a meniť smer. Viac o pokročilých režimoch zaostrovania, iTR a nastaveniach sa dočítate v recenzii na fotoaparát EOS 7D mark II. (možnosti a nastavenia sú rovnaké)
EOS 5Ds (R) nie je len prezlečená mark trojka s vysokým rozlíšenom a pár funkciami navyše. V tele je zabudovaný nový systém pohybu a uchytenia zrkadla, ktorý eliminuje otrasy. Prístroj tak „nekope“ a zlepšilo sa aj zaostrovanie.
Pozrite si spomalené video o tom, ako funguje sklápanie zrkadla a závierka. Všimnite si, ako sa zrkadlo otriasa keď udrie o dorazy. Fotoaparát na videu je Canon EOS 7D (prvá verzia).
Nežiadúce chvenie zrkadla redukuje novo navrhnutý systém uchytenia pomocou vačiek, kedy je zrkadlo neustále pridržiavané. To znamená, že zrkadlo nie je motorom vynesené hore a pustené, ale je vedené po celý čas – hore aj dole. Fotoaparát je vďaka tomu tichší a zaostrovanie v kontinuálnom AF pracuje spoľahlivejšie.
50 megapixelov prekvapilo. Fotografie sú technicky na vysokej úrovni a sú plné aj tých najmenších detailov. Byť krajinkárom alebo ateliérovým fotografom, už by som asi iný fotoaparát ani nechcel :)
Všetky fotografie ktoré boli vyvolané z RAW-u boli upravované v programe Adobe Lightroom 6. V iných editoroch môžete dosiahnuť odlišné výsledky.
Snímky prí nízkych citlivostiach netreba príliš popisovať, pretože sú také, aké očakávate – bez chyby.
Ako je snímač pružný a čo všetko sa z RAW-u dá dostať som skúsil na veži v nepríjemnom protisvetle. Obloha bola mliečna, svetlo difúzne, kontrast obrovský. Výsledok podľa môjho názoru vôbec nie je zlý.
Je samozrejmé, že v tmavých častiach veže je šum badateľný. Zosvetlenie o 1EV a vytiahnutie tieňov vždy spôsobia, že šum vystúpi. Dá sa však ľahko redukovať príslušným nástrojom v editore. Rovnako to platí pri exporte do nižšieho rozlíšenia.
Vysoké citlivosti ma však dostali. Čakal som, že pri tak vysokom rozlíšení – malom rozmere jednotlivých pixelov – bude šum neúnosný. Nie je to tak. Vyskúšal som to v praxi v Múzeu Tatrovky, kde som zvolil funkciu AUTO ISO, nastavil najkratší čas na 1/125 sekundy a zapol funkciu Anti Flicker. Fotoaparát exponoval tak, aby bola scéna rovnomerne osvietená aj pod žiarivkami. Príjemnou zmenou pri fotografovaní bol informačný plagátik v úvode prehliadky :)
A keď už vyzývali k fotografovaniu, tak by to bola škoda to nevyužiť :)
ISO okolo hodnoty 1600 bez problémov zvládlo aj drsnejšie úpravy bez toho, aby sa šum nepríjemne zviditelnil.
Väčšina fotografií z múzea je fotená na ISO 3200. Aj pri tejto citlivosti vytiahnete z RAW-u množstvo informácií a súbor je dobre editovateľný bez výrazného nárastu šumu.
Niekoľko fotiek vzniklo pri citlivosti 6400. Ak snímok naexponujete správne (nebudete ho musieť zosvetlovať), tak pri miernom odšumení v editore dostanete plnohodnotný snímok. Všeobecne však platí, že pri vysokých citlivostiach treba byť v úpravách striedmi, pretože každý väčší zásah môže kvalitu fotografie degradovať.
Celkovo je obraz pri vysokých citlivostiach veľmi dobrý. Najväčší podiel na tom zohráva fakt, že šum, ktorý na fotografiách vidíte, je monochromatický. To znamená, že na jednoliatych plochách nevytvára farebné zhluky.
Presvedčil som sa o tom nedávno, keď som sa snažil fotografovať meteorický roj perzeidov. Pre čo najširší záber som si vybral objektív Canon EF 8-15mm f/4L FISHEYE USM. Nevýhodou je však nízka svetelnosť. Tú som musel dohnať zvýšením citlivosti ISO, v tomto prípade na maximálnu hodnotu 6400. Výsledok? Kvôli svetelnému smogu som veľa perzeidov nenafotil, no prístroj si aj v takýchto podmienkach viedol veľmi dobre. Posúďte sami.
S nafoteným materiálom sa pracovalo dobre. Trošku ma zaskočilo, že prístroj mal tendenciu fotografie podexponovávať. Takmer každý snímok som musel v postprocese o málo zosvetliť, aby bol podľa mojich predstáv. Kvalite fotografií to však neublížilo.
Pri fotografovaní perzeidov som ocenil aj novú funkciu intervalometra na vytváranie timelaps fotografií. Nastavil som ho na najkratší možný čas (1 sekundu), a fotoaparát sám – bez nutnosti káblovej spúšte – snímal nočnú oblohu.
Ak by ste potrebovali snímať dlhé expozície, môžete využiť BULB Timer, funkciu kde si nastavíte tak dlhý čas, aký potrebujete. Tieto nastavenia oceňujem, pretože sú presnejšie, ako keď snímate dlhé časy (v režime BULB) len odhadom pomocou káblovej spúšte.
Vysoké rozlíšenie umožnilo pridať ďalšiu novú funkciu, ktorá z fullframe fotoaparátu urobí napríklad APS-C. Pri zvolení možnosti orezania veľkosti snímok si môžete vybrať z troch variánt. APS-H (crop 1,3x), APS-C (crop 1,6x) a 1:1 (štvorec). Pri zvolení crop režimu sa v hľadáčiku objaví príslušný ohraničujúci rámček. Myslím že ide o zaujímavú funkciu, avšak vždy viete snímok orezať aj dodatočne pri spracovaní.
Nový prístroj vychádza s overeného konceptu a okrem vysokého rozlíšenia ponúka aj vylepšené automatické zaostrovanie, nové funkcie a konštrukčné riešenia. 50 megapixelov je veľmi zaujímavých, najmä kvôli detailom, ktoré do fotky dostanete, ale aj kvôli výrezom, ktoré si môžete dovoliť pri zachovaní vysokej kvality.
Pri fotení golfu sa nad ihriskom vo veľkej výške vznášal nejaký vták. Voľným okom som nevedel určiť čo za druh to je, tak som si urobil dokumentačnú fotku, ktorú som si neskôr v počítači pozrel. Bol to bocian čierny.
Pri fotení si treba dávať pozor na spúšť. Ak budete fotiť nerozvážne, rýchlo zaplníte aj 32GB kartu. Snímky v RAW formáte majú od cca 50MB do 90MB. So spracovaním v LR6 som nemal problém. Musíte však myslieť na to, že na staršom notebooku sa budú takéto fotografie upravovať ťažko. Ak máte starý počítať a zvažujete kúpu 5Ds, zvážte aj kúpu výkonnejšej PC zostavy.
Canon EOS 5Ds hodnotím kladne. Je to perfektné doplnenie športovej 1Dx-ky a reportážnej 5D III. Aj v minulosti bol jednotkový rad rozdelený na 1D a 1Ds - „s-ka“ mala viac megapixelov a bola určená na menej akčné fotografovanie (krajina, štúdio, produkty a podobne).
+ rovnaká ergonómia a ovládanie ako pri EOS 5D III
+ rozlíšenie 50 megapixelov
+ iTR zaostrovanie
+ 5 snímkou za sekundu
+ nový systém uchytenia zrkadla
+ informácie v hľadáčiku
+ auto ISO
+ intervalové snímanie, BULB timer
+ USB 3.0
+ duálny slot pre CF a SD karty
+ rovnaký Battery Grip ako na EOS 5D III
+ akumulátor LP-E6 (rovnaký ako v ostatných pokročilých fotoaparátoch)
- veľké súbory (budete potrebovať väčšie úložné kapacity a výkonnejší PC)
- Ostatné mínusy by som nenazval mínusmi, pretože sa vymykajú zameraniu fotoaparátu. Napríklad maximálne natívne ISO 6400 – prístroj nie je primárne určený na fotografovanie v zlom svetle, nie je to reportážny fotoaparát.
Michal Lindner
Martin Farkaš
Alexander Bačo
Jozef Ptáček
Lukáš Nagy
Lukáš Nagy
Ján Villím
Martin Farkaš
Abstrakcia vo fotografii (2)
Psychológia farieb (1)
Svetlo vo fotografii II. - farba (teplota) svetla (2)
Fotoaparát alebo objektív? (4)