Malý revolucionár, Olympus OM-D E-M5 II

Vo februári 2012 spoločnosť Olympus predstavila svoj prvý OM-D fotoaparát s označením E-M5. Rok a pol po tejto premiére predstavuje Olympus najvyšší model radu OM-D E-M1, ktorý je najvyšším modelom dodnes. Pre tých, ktorí hľadali naozaj malý fotoaparát s funkciami radu OM-D a s hľadáčikom, značka uviedla začiatkom roku 2014 OM-D E-M10. Zákazníci tak mali k dispozícii tri modely pre rôzne skupiny zákazníkov. E-M1 a E-M10 urobili taký pokrok vo funkciách a výbave, že po troch rokoch existencie E-M5 Olympus predstavuje nový model s označením E-M5 MkII.

Tento nielen dorovnáva funkcionalitu a HW výbavu novších modelov, ale v niektorých funkciách a špecifikáciách ich dokonca prekonáva. Má napríklad najvýkonnejší stabilizátor obrazu, najrýchlejšie časy závierky (oceníte pri fotení svetelnými objektívmi počas dňa), najlepší dodávaný blesk, najlepšie video a plne artikulovateľný displej. A to samozrejme nie je všetko. Vo svete mirrorlessov má unikátny spôsob snímania statických scén v ultravysokom rozlíšení 40Mp (v RAW formáte až 64Mp).

Medzitým Olympus predstavil už aj nasledovníka E-M10, E-M10 II.

Poďme ale pekne poporiadku od dizajnu cez používanie až k samotnému výkonu.

Dizajn a ergonómia

Dizajn fotoaparátu sa veľmi nezmenil a kráča v retro trende, ktorý nastavil jeho predchodca. Mne sa dizajn Olympusov páči a z retro mirrorlessov sú to podľa mňa výzorom najatraktívnejšie fotoaparáty. Napriek takmer totožnému dizajnu sa ale drobné vylepšenia predsa len objavili.

V prvom rade oceňujem posunutie predného a zadného rolleru (kolieska) na prirodzenejšiu pozíciu a zrobustnenie samotných rollerov. Zväčšilo sa aj tlačidlo spúšte a teraz ho omnoho rýchlejšie ukazovákom trafíte. Nad hľadáčikom už nenájdeme port na pripojenie príslušenstva, ale nie je to nijaká strata, nakoľko aj hľadáčik aj mikrofónový konektor sú už priamo zabudované v prístroji.

Pribudlo niekoľko nových programovateľných tlačidiel na zadnej a hornej strane aparátu, ktoré možno využiť na prispôsobenie ovládania podľa svojej predstavy.

Na prednej strane pribudol PC konektor pre externé blesky. Celkové vyznenie čierneho modelu v imitácii kože je krajšie ako prúžkovaná gumená štruktúra predchádzajúceho modelu.

K fotoaparátu je možné prikúpiť grip skladajúci sa z dvoch častí – handgrip a battery grip. Nikdy som nebol nadšencom tohto dizajnu a ani teraz nie som. Grip podľa mňa jednoducho kazí vydarený dizajn fotoaparátu a vyzerá na ňom ako čudné prilepené zariadenie. Nemožno však uprieť to, že s teleobjektívom sa fotoaparát s gripom lepšie drží.

Dodávaný blesk je napájaný novým elektrickým kontaktom v sánkach EM-5 II, čo znamená, že blesk nie je kompatibilný s nijakým iným doterajším modelom.

Fotografovanie a natáčanie

Prístroj nabieha rýchlo, rýchlo a presne zaostruje a rýchlo ukladá nafotené zábery. Nebude vás zdržiavať ani iritovať pomalými operačnými časmi či pomalým zobrazovaním menu. Menu je skôr komplexné a novým bol pre mňa aj Super Control Panel. Ovládanie je ale vecou zvyku a zvyk, ako sa vraví, je železnou košeľou. Nejdem to teda príliš rozoberať, keďže po nejakom čase si na ovládanie zvyknete. Čo tu chcem ale pochváliť, je nový stabilizátor obrazu, ktorý funguje v piatich smeroch a naozaj stabilizuje ukážkovo nielen fotografie ale aj video.

Naozaj som sa ešte nestretol s mirrorlessom, ktorý by dokázal natáčať tak hladko stabilizované videoklipy. Natáčal som po móle kráčajúceho a utekajúceho malého kraba. V prvom rade som bol prekvapený plynulým zaostrovaním s objektívom Olympus 40-150mm f/2,8. Potom s minimálnou vzdialenosťou zaostrenia, ktorá mi umožnila natočiť naozajstný close up krabíka a v neposlednom rade stabilizátorom, vďaka ktorému je blízky záber plynulý a chvíľami vyzerá, ako by som klip točil zo statívu. Netočil!



Stabilizátor je extrémne účinný. Pozor, tak účinný, že vám napríklad pri fotení panningom (sledovanie pohybujúcich sa objektov a fotografovanie dlhšími časmi) môže robiť problémy a obraz bude skákať, keďže sa ho fotoaparát snaží napriek výraznému pohybu stabilizovať. V prípade, že sa chystáte fotografovať panningom, môžete si zvoliť stabilizáciu iba v jednom smere. Napríklad pri horizontálnom sledovaní objektov si zvolíte iba vertikálnu stabilizáciu obrazu. Stabilizátor by mal umožniť predĺženie času závierky pri fotografovaní z ruky o 5 expozičných stupňov od zaužívaného pravidla (bezpečný čas závierky sa rovná obrátený zlomok aktuálneho ohniska) bez roztrasenia záberu. Myslím, že nemusím pripomínať, že stabilizovaný je u Olympusu senzor, ktorý sa dokáže hýbať a stabilizovať rozochvený fotoaparát. Má ešte jednu zaujímavú vlastnosť, že sa vie presne hýbať vo svojej úrovni 4 smermi, čo spoločnosť využila pri inovatívnom fotografovaní do extrémne vysokého rozlíšenia až 40Mpx (64Mp v RAW formáte). O tom ale až v nasledujúcej kapitole.

Automatické zaostrovanie je veľmi rýchle, presné a ak máte radi portrét, určite využijete aj detekciu tváre so zaostrením na oko. Vy sa potom môžete smelo sústrediť na kompozíciu či expozíciu.

Kontinuálne snímanie s oceneným profi zoomom Olympus M. Zuiko Digital ED 40-150mm f/2.8 PRO bolo podobne veľmi úspešné, len je potrebné pamätať na jednu vec – kontinuálne ostrenie nefunguje pri maximálnej frekvencii snímania 10 obr./s. Keď som fotografoval akciu na regate, na začiatku, kým som na túto vlastnosť prišiel, som bol dosť prekvapený. Keď som nastavil kontinuálne snímanie na CL (continuous low), fotoaparát pomerne úspešne preostroval na pohybujúce sa predmety. Píšem pomerne úspešne nie preto, že by to nejaký mirrorless dokázal lepšie, ale stále si myslím, že pri kontinuálnom snímaní a preostrovaní na rýchlo pohybujúci sa objekt majú profi zrkadlovky stále trochu navrch. Rozdiel už ale nie je taký markantný.

Už viackrát som ocenil u fotoaparátov dotykový displej. Aj keď mám radšej kotúče a tlačidlá, pre voľbu zaostrovacích bodov je to jedinečne rýchly spôsob. Jednoduchým dotykom zvolím ten ostriaci bod, ktorý potrebujem. Pri počte 81 zaostrovacích bodov by som sa manuálnym preklikávaním riadne zapotil. Smartfónoví maniaci si na dotyk spolu s voľbou zaostrovacieho bodu môžu aktivovať aj samotné zaostrenie a okamžité vyhotovenie záberu. Niekedy to môže byť užitočné, keď sa dejú udalosti, ktoré nevieme predvídať, ale v zlomku sekundy ich chceme zachytiť.

Obrazová kvalita

Je v podstate totožná s vlajkovým modelom E-M1, čo je dobré. Obrázky majú nízku úroveň šumu, dobrý kontrast a sýte farby. Šum samozrejme so zvyšujúcou citlivosťou ISO narastá, ale na 4/3 senzor je to naozaj veľmi, veľmi dobré a rozdiel medzi modelmi s APSC senzorom vôbec nie je tak výrazný, ako by ste čakali. Nemusíte mať obavu siahnuť po citlivostiach ISO 1600 či 3200 a na menšie aplikácie aj na vyššie citlivosti. JPG priamo z fotoaparátu je ladený pre široké masy – výrazná saturácia, vyhladenie šumu a následné pomerne výrazné doostrenie. Pôsobí excelentne pri menšom zväčšení alebo aj v tlači do A3.

Ak chcete robiť extrémne výrezy alebo tlačiť fotografie v extrémnych veľkostiach, odporúčam fotografovať do nekomprimovaného RAW formátu, ktorý Olympus označuje ORF. Pri spracovaní ORF súborov v dobrom editore s citlivým nastavením detailov a doostrenia dosiahnete vyššiu úroveň detailov aj tzv. pixelovej ostrosti. Dynamický rozsah kombinácie senzora a firmvéru sú postačujúce na bežné i vyhranené situácie. Teší ma, že výrobcovia si dali záležať na tejto dôležitej vlastnosti – zachytiť čo najviac detailov v tieňoch i vo svetlách fotografovanej scény.

40Mpx multishot

Ako sme spomínali, presný stabilizátor obrazu (posun senzora) spoločnosť využila na tzv. multishot, pri ktorom fotoaparát vyhotoví 8 záberov a pospája ich do jedného s extrémne vysokým rozlíšením. Prečo 8 záberov? Preto, aby sa potlačili nedostatky bayerovej farebnej masky. Preto fotoaparát neposúva senzor o jeden pixel, ale iba o pol a to hneď 8x. Druhá štvorica záberov je oproti prvej posunutá o polovicu pixela aj uhlopriečne. Zachytáva tak plnú farebnú informáciu vo výslednom 40Mp obraze a potláča interferenciu na opakujúcich sa jemných vzoroch, tzv. moiré. 40Mp výsledok je uložený do JPG formátu a samotný RAW (dvojica súborov ORF + ORI) má výsledné rozlíšenie 64Mp. Nekomprimovaný formát dokáže otvoriť bezplatný PlugIn do Adobe editora fotografií. PlugIn nájdete tu: http://support.olympus-imaging.com/hp1download/.

Pri tomto vysvetlení už asi tušíte limit tohto spôsobu fotografovania. Áno, ak sa niečo v obraze čo i len trochu pohybuje, nebude to ostré a ani farebne verné. A preto som bol voči tomuto spôsobu fotenia veľmi skeptický. V teréne ma ale fotoaparát presvedčil. Nehybné scény fotografuje geniálne a myslím, že vďaka plnej farebnej informácii a potlačeniu moiré aj lepšie, ako 36-40Mp FF zrkadlovky...  
64Mp RAW je údajne mäkší kresbou, žiaľ, ja som ho nevyskúšal pre jeden chyták, ktorý vás pri E-M5 II čaká. Fotografoval som štandardne v natívnom rozlíšení a fotografoval som do JPG i ORF, aby som mal možnosť porovnať JPG algoritmus. Potom som zvolil fotografovanie do extrémneho rozlíšenia s presvedčením, že mi fotoaparát uloží aj JPG aj obrovský ORF súbor. Ale nekonalo sa a ja som to nezbadal. Až keď som testovací fotoaparát odovzdal, zistil som, že z multishot snímanie mám uložené iba v 40Mp JPG a nie 64Mp ORF. Zisťoval som, kde sa stala chyba a s pomocou školiteľa Olympusu sme na to došli. Pri prvej zmene zo štandardného fotografovania do superrozlíšenia je potrebné ešte v druhom kroku nastaviť, že chcem supersnímok ukladať aj do RAW, keďže prednastavený je SLF JPG – SuperLarge Fine JPG. V paneli rýchleho menu pod voľbou spôsobu snímania je potrebné zvoliť SLF + RAW. Keď už raz po zapnutí multishotu zvolíte aj RAW, ten ostáva. Je to trošku mätúce, podľa mňa ak fotografujem do RAW a zmením si snímanie na supershot, voľba RAW by mala byť zachovaná. Nič to, aspoň máme čo vytknúť inak excelentnému fotoaparátu. :-)

Záver

Olympus E-M5 II je pokračovaním veľmi úspešného modelu s rovnakým označením, ale nie je vylepšený len kozmetickými úpravami. Výkonný 5-osí stabilizátor obrazu a unikátny multishot režim z neho robia zaujímavý prístroj nielen pre street fotografov, dokumentaristov, ale aj pre fotografov produktov či pre nadšených videokameramanov. Nadštandardné video je možné natočiť naozaj bez veľkej prípravy či vedomostí. No a na produkty či nehybnú krajinu je nový supermód vynikajúci, je len potrebné nezabudnúť vynikajúci statív a trochu opatrnosti pri fotografovaní, aby sme počas neho nepohli aparátom.

Ovládanie je trochu neintuitívne pre človeka, ktorý nie je zvyknutý na takú pokročilú funkcionalitu, ale dá sa na neho zvyknúť. Potom už budete E-M5 II ovládať bez zdržania.

Komu by som teda odporúčal nový Olympus? Tým, ktorí hľadajú malý, tichý ale rýchly fotoaparát so spoľahlivým a presným zaostrovaním – street fotografi, reportážnici, dokumentaristi. Tí, ktorí potrebujú za slušný peniaz ultravysoké rozlíšenie porovnateľné s TOP zrkadlovkami na trhu a nefotia pohyb – produktoví fotografi, krajinkári (na určité zábery). Tým, ktorí chcú bezproblémové natáčanie kvalitných videoklipov pomocou fotoaparátu s veľkým senzorom, ale nechcú investovať do stabilizátorov a gripov pre stabilizáciu videa – videonadšencom. Prístroj je vytesnený voči nepriaznivým podmienkam a preto je vhodný aj na dovolenku či serióznu výpravu do terénu. Pozor, nie je to zrkadlovka a tak má nevýhodu vo väčšej spotrebe energie. Niekoľko záložných batérii by som určite doplnil, hlavne, ak by som cestoval do vzdialenejších destinácií alebo fotografoval dôležité udalosti.

Plusy a mínusy

+ kvalita spracovania, reorganizácia ovládacích prvkov, krásny dizajn
+ plne výklopný a polohovateľný displej
+ rýchlosť reakcií a zaostrovania, výber zaostrovacieho bodu dotykom
+ najlepší blesk v balení
+ množstvo programovateľných tlačidiel
+ unikátna funkcia multishotu
+ výborné video so skvelou stabilizáciou obrazu

- na začiatku sa menu a množstvo funkcií zdá byť neprehľadné
- pri voľbe snímky s vysokým rozlíšením je potrebné prvý krát osobitne zadať možnosť  
  voľby do nekomprimovaného RAW
- dizajn kazia gripy, ktoré podľa mňa k fotoaparátu opticky neladia 

Olympus OM-D E-M5 Mk. II si môžete zakúpiť tu.