Olympus OM-D E-M1 Mark II: Záleží na všetkom

Nikdy nie je neskoro. Ani na recenziu. Aj keď je tu Olympus OM-D E-M1 Mark II už niekoľko mesiacov, mne sa dostal do rúk až teraz. Som na tejto značke odkojený od jej digitálnych začiatkov. Ale, mal som aj malý kompaktík na film. Páčil sa mi.

Môj prvý digitál bol Olympus Camedia C-2500 L. Vraj to malo aj dva a pol mega. Deklarovaných. Efektívnych bolo len čosi viac ako dva milióny. Nastaviť 400 ISO bola obrazová smrť. Na jednu 8 megovú kartu. Megovú! Nie gigovú sa mi zmestilo zopár obrázkov. RAWy neexistovali. Na maximálnu kvalitu foťák zaznamenával do formátu TIFF. Zapisoval tak dlho, že som si po jedinom stlačení spúšte mohol zapáliť cigaretu. Keď som bol približne v polovici fotoaparát doukladal a pustil ma urobiť ďalší obrázok.

Olympus Camedia C-2500 L mala aj hľadáčik. Pekný, priehľadový. V tom čase som si sugeroval, že je cez neho celkom dobre vidieť. To som sa klamal. Inak po našom hokejovom víťazstve vo Švédskom Göteborgu v roku 2002 som mal z neho fotografiu na titulnej strane časopisu Život. Hodnota záberu šťastného kapitána Petra Bondru hneď po zápase bola viac dokumentárna ako technicky príjemná. :-)

Prekvapenie

Potom som mal kopu ďalších Olympusov až do dňa, keď som objavil video... Žiaľ, Oly nebol k videu ústretový. Obraz z neho vyzeral neprirodzene akoby bol zo želatíny. Bolo jasné, že ak chcem poriadne videjko, tak to s Olympusom nebude. Zrazu som frčal na Panasonicoch.

Olympus OM-D E-M1 Mark II, ktorý mi dali slovenskí zástupcovia firmy na skúšku hneď po tom, ako som mal možnosť vyskúšať úžasnú „fotoaparátokameru“ Panasonic Lumix DMC-GH5. Tu je jej - či jeho - test.

Vlajková loď Olympusu ma nadchla. Géhá päťke sa vyrovná už aj videom!

Základné technické parametre

Senzor: 20 MP

Rozšírené ISO: 64 – 25 600

Stabilizovaný snímač

Autofocus: 121 bodov

Počet obrázkov za sekundu pri elektronickej uzávierke: 60 (AF-S) / 18 (AF-C)

Počet obrázkov za sekundu pri mechanickej uzávierke: 15 (AF-S) / 10 (AF-C)

LCD: 3" – dotykové

Hľadáčik: 2.36 milióna bodov

Maximálna kvalita videa: DCI/UHD 4K (237Mb/s.)

Videovýstup: 4:2:2 HDMI

Pripojenie: Slúchadlá, externý mikrofón, blesková synchronizácia, USB3, HDMI

Záznam: Dual SD (UHS-II/UHS-I)

WIFI

Výdrž batérie: 440 záberov

Rozmery: 134 x 91 x 69 mm

Hmotnosť: 574 g

Predstavenie Olympus OM-D E-M1 Mark II.

Telo

Ani tento retro kamarát mi dizajnom príliš nelahodí. Trochu zaoblený hranáč, ktorému chýbajú na dnešnú dobu ladné tvary sa napriek tomu drží veľmi dobre vďaka mohutnejšej rukoväti v ktorej je umiestnená aj tučná a výkonná batéria. Tá naozaj vydrží cez štyristo obrázkov.

Gombíčky a prepínače môžu byť. Ich rozmiestnenie mi neprekážalo. Fotoaparát som nastavoval bez problémov a nič som si omylom neprepínal. V napchatom menu som si niektoré funkcie nastavil podľa seba. Menu moderných fotoaparátov sú plné všeličoho. Olympus umožňuje veľké množstvo špecifických nastavení. Vymenovať ich tu všetky by asi k ničomu neviedlo. Rozumnejšie je vziať fotoaparát do ruky a vyčleniť si pre prebehnutie a nastavenie celej ponuky nejakú hodinku. Kto na to nemá nervy, môže v pohode využiť fabrické nastavenia s menšími úpravami. Kto trochu nervov má, ale nie až toľko, aby sa hrabal niekde hlboko v nastaveniach si môže prestaviť základné funkcie v rýchlom menu.

Obraz

Dať titulku do časopisu z bakelitového dvojmegáča, ktorý fotil ako spomalený film, v šere šumel a bol takmer slepý bola odvaha. S Olympus OM-D E-M1 Mark II to už odvaha nie je. Tu je titulka mesačníka Profit.

Dvadsaťmegový snímač pri polovičnej veľkosti senzora oproti kinofilmovému štandardu zvanému FullFrame je v pohode aj pri vyšších citlivostiach. Šumienka mi neprekážala vôbec, pretože som zmierený s technickými možnosťami zariadení a ak sa aj nejaké prekážky objavujú, snažím sa ich využiť v prospech.

Nečakám, že pri extrémnych citlivostiach bude obraz čistučký a hladučký. Je to vec vkusu a najmä motívu obrazu a osobného prístupu autora. Aj mohutná šumienka sa dá využiť a urobiť z nej cnosť. Toho Bondru na titulke Života z dvojmegáča pri ISO 400 som za cnosť iba vydával. Pri o pätnásť rokov mladšom dvadsaťmegáči môjmu vkusu neprekáža ani citlivosť 3200. O kvalitu obrazu sa spoľahlivo stará obrazový procesor TruePic VIII.

Stabilizátor

Aj ten je prekvapujúci. Dokáže stabilizovať v piatich osiach. (Nie osách!) V čase, keď som robil reportáže z prostredia lovcov mamutov sme také vymoženosti nemali. Stabilizátor v Olympus OM-D E-M1 Mark II funguje. Olympusáci sa chvália využitím kopy nových technológií, ktoré naozaj do svojich mašiniek pchajú.

Stabilizátor nie je všemožný zázrak a aj pri jeho používaní treba vziať rozum do hrstí. Jeho neustále používanie je hazard s obrazom aj keď pri tomto modely sa výrobca odhodlal softvérovo regulovať jeho činnosť, aby pri nevhodnom použití večnými stabilizovačmi spôsobil čo najmenšie škody.

Je skvelé mať stabilizátor a ešte úžasnejšie je uvedomiť si, kedy je zbytočný a treba ho vypnúť. Teraz by to chcelo nahodiť nejakú zásadnú poučku. Nedá sa. Ako vo všetkom vo fotografii: Záleží na všetkom a na kombinácii všetkého – scéna, svetlo, terénne podmienky, pohyb, počasie, technika, optika...

Načo veľa slov. Stačí si pozrieť.

Funkcie uľahčujúce život

Sekvenčné snímanie umožňuje dať minimálne 48 RAW-ov v jednej sérii. Môže ich byť aj o sto viac. Záleží na podmienkach. S mechanickou uzávierkou dá 10 obr./s. pri kontinuálnom ostrení. Kto chce viac prepne elektronickú uzávierku a dosiahne maximálnu frekvenciu na 18 obr./s.  Pri jednorázovom zaostrení dokonca vytiahne až 60 obr./s. vo formáte RAW. Režim elektronickej uzávierky je však veľmi zradný. Záznam obrazu po riadkoch spôsobuje, že pri pohybe fotoaparátu alebo fotografovaného objektu je výsledný obraz nakrivo. Elektronickú uzávierku preto musia aj nadháňači počtu záberov za sekundu používať veľmi opatrne a len na špecifické scény. Mimochodom: Načo je mať za sekundu 60 obrázkov niečoho, čo sa nehýbe. To je predsa hlúposť.

Funkcia Pro Capture využíva veľký buffer. Po stlačení spúšte do prvej polohy priebežne ukladá zábery frekvenciou až 60 obr./s. Po cvaknutí uloží zábery aj spred definitívneho stlačenia spúšte a aj po ňom. Skvelé na fotografovanie niečoho čo sa nedá presne odhadnúť. Vďaka Pro Capture nikdy nie je neskoro alebo priskoro.

Multishot je poskladaných 8 záberov s posúvajúcim sa snímačom. Dosiahne tak 4x vyššie rozlíšenie, ako je rozlíšenie čipu. Interval medzi jednotlivými zábermi je síce čoraz kratší, ale občas, najmä pri meniacej sa scéne do seba poskladané obrázky nezapadnú dokonale. Našťastie fotoaparát ich dokáže retušovať. Multishot znamená, že RAW dosiahne rozlíšenie 80 Mpx a pri formáte JPG je na výber rozlíšenie 50 alebo 25 Mpx.

Funkcia HDR má dva režimy, podľa sily efektu. Špecialitou Olympusu sú Live Composite a Live Bulb, expozičné režimy. Pracujú s dlhými časmi, ktorých špecialitou je zobrazovanie pribúdajúcej expozície na displeji. Live Bulb je rozšírenie klasickej funkcie Bulb. Live Composite je určená pre snímanie svetelných stôp.

Nechýba ani multiexpozícia či časozberné zábery.

Video

Záznam až po rozlíšenie 4K s vysokým dátovým tokom. Treba zabudnúť na staršie SD karty a kúpiť nové. Pozor na reklamné ťahy. Dôležité je, aby mali vysoký dátový tok záznamu. Zjednodušene: Chce to SD karty na ktorých sa vo vaničke v podobe veľkého písmena U kúpe číslica 3.

Pomalé karty brzdia nahrávanie a tie najpomalšie nestíhajú vôbec. Dôležité sú aj pre záznam fotografií v rýchlych sériách v maximálnej kvalite. Pozor! Vlajková loď Olympusu síce má dva sloty na karty, ale iba jeden je rýchly (UHS-II). Druhý zaznamenáva lenivejšie (UHS-I).

Načo veľa slov. Tu je testovacie videjko:

Olympus OM-D E-M1 Mark II obstál ako kamera výborne. Ovládanie a preostrovanie cez dotykový displej potešilo presnou a rozvážnou prácou.

Farby videa sú pre farebný záznam Olympusov štandardné, ťahajúce mierne do teplých tónov. To je však len základné nastavenie. Všetky parametre pri nakrúcaní videa môže užívateľ ovplyvniť a upraviť podľa chuti.

Vtieravé propagačné video. :-)

Fotoaparátu skvele funguje aj zaostrovanie. Prekvapila ma rýchlosť a spoľahlivosť zaostrovania pohyblivých objektov.

Zvuk

Silná stránka Olympusu je nahrávanie zvuku. Aj cez dve dieročky na fotoaparáte je to v pohode pokiaľ nefúka. Keď fúka, tak protiveterný softvérový filter funguje v pohode, ale na kvalite zvuku sa už občas nepríjemne podpisuje. Jedine s externým mikrofónom sa dá vychutnať záznam zvuku naplno.

Perfektný priestorový záznam si môžeme z fotoaparátu pustiť do slúchadiel. Ako príjemnú prednosť som ocenil aj možnosť nahrávať zvuk cez nahrávače značky Olympus s ktorými fotoaparát plnohodnotne spolupracuje. Je skvelé nahrávať video na fotoaparát a zvuk v ešte profesionálnejšej kvalite na malé externé nahrávacie štúdiá s tým, že fotoaparát robí do záznamu synchronizačné značky alebo spúšťa nahrávacie štúdio iba počas záznamu videa. Ďalšie možnosti ovládania zvuku sú súčasťou bohatého menu.

Prácu stabilizátora čipu pri nahrávaní počuť a niekedy aj cítiť v ruke. Len tak nežne. V zvuku ho v štandardnej situácii nepočuť až do chvíle, keď si videograf omylom nezaryje tie dve malé dieročky... Vtedy fotoaparát nepočuje nič iné, okrem stabilizátora. Ktosi v recenzii vyčítal fotoaparátu, že počas nahrávania videa je občas počuť prácu automatického zaostrovania. Mne sa to nepotvrdilo, pretože som používal iba nové objektívy od Olympusu. Ale niektoré staršie sklíčka, ktoré vrčia bude vo zvuku isto počuť.

Hodnotenie

+ Ovládanie

+ Olympus nevymýšľa nové funkcie

+ Kontinuálne zaostrovanie a Tracking AF

+ 4K video

+ Veľký ukladací medzipriestor

+ Výdrž batérie

- Nevkusný hrubý remeň s veľkým nápisom ako pre reklamného panáka :-)

- Pripojené káble zavadzajú výklopnému displeju

Olympus OM-D E-M1 Mark II nájdete v našom obchode