Olympus OM-D E-M1X: Zbytočné riešiť malichernosti

Bolo to náhle pokušenie, strčiť testovaciu vzorku do chladných vôd Dunaja. Neodolal som.
Predstavenie a test odolnosti nielen voči striekajúcej vode nájdete vo videu.

Olympus OM-D E-M1X ponúka viac ako dokáže smrteľník a pozemšťan využiť. Jeho jediná nevýhoda je, že ho nerozdávajú zadarmo. Každá „sranda“ niečo stojí.

Aby sme nechodili okolo horúcej kaše a zbytočne neriešili už napísané. Kto chce vedieť základ, môže si prečítať test fotoaparátu Olympus OM-D E-M1 Mark II. Olympus OM-D E-M1X je akoby tortička s neodolateľnou čerešničkou upečená na jeho základe. Má všetky super vlastnosti staršieho profi bračeka a k nim zopár vylepšení navyše. Je určený najmä pre lovcov športových a akčných záberov, ako aj fotografovanie divej prírody. Do vienka dostal vyšší výkon, vyššiu rýchlosť a ešte presnejšie meranie s ešte neskutočnejším stabilizátorom čipu. Ten má len 20 mega. Napadla mi kacírska myšlienka, že tie dva procesory a neskutočná rýchlosť sú nenápadnou prípravou na zvýšené rozlíšenie. Hádam aj na 40 či 50 mega. Ale to je len môj dohad, ktorý mi nikto nepotvrdil. Je jasné, že keď sa na oveľa menší čip v smartfóne zmestí aj 40 mega, tak systém Micro 4/3 ešte nie je na konci a dokáže konkurovať boomu FullFrame zrkadlovkám a čoraz populárnejším bezzrkdlovkám. Zjednodušme si aj popisovanie parametrov a neriešme ich. Sú na vrchole. Kto sa zaujíma o čísla, môže si nájsť konkrétne hodnoty v produktovej karte Olympus OM-D E-M1X. Hneď je k dispozícii aj aktuálna cena s prípadnými zľavami. Stačí si fotoaparát najprv kúpiť a potom si môže zákazník ďalej prečítať, či urobil dobre... :) Žartujem.

S prvými dojmami o tomto fotoaparáte som sa po tlačovke pred niekoľkými týždňami podelil v článku: Pusu Olympusu.

Samopal

Doslova neskutočný je takzvaný „bufer“ priestor, v ktorom si mašinka odkladá fotografie. Z neho ich potom nahráva na kartu. Do „ikska“ sa dajú strčiť hneď dve SD karty. Neviem, či má zmysel počítať ukladané RAWy presne do posledného, keď ich je v pohode cez dvesto naraz. Pri nastavení elektronickej závierky dokáže 60 RAWov za sekundu. To je naozaj šialené množstvo, ktoré ja osobne nedokážem oceniť, pretože je vysoko nad mojim vnemom. Samozrejme, skúsil som. Je to naozaj ťažká rozšafnosť vyberať políčko z niekoľkých desiatok záberov v sérii. To sa normálnemu smrteľníkovi zíde len málokedy. Skúsený fotograf dá dobrý záber pohybujúceho sa objektu aj na jednotlivé snímky či pomalšiu sériu na prvých pár obrázkov. Dávka zo samopalu už hádam nie je o fotení. Ale, dobre: Funguje to. 60 obrázkov za sekundu sníma s predostrením. Najprv zaostriť a potom guľomet. Počas ostrej streľby nad 18 obrázkov za sekundu je preostrovanie technicky nemožné. Zatiaľ...

Šmírovanie

Autofocus neriešme. Je skvelý, rýchlejší a presnejší. V modeli Olympus OM-D E-M1X je zdokonalený aj sledovací autofocus. Hovorí sa mu Tracking autofocus. Po zatlačení by mal sledovať a zaostrovať objekt či zaostrený bod. Je to naozaj ťažká úloha, ktorú dokonale nezvláda žiadny fotoaparát. Je to samozrejmé. Naháňať jeden bod a nedať sa zmiasť ostatnými detailmi obrazu je takmer nemožné. Napríklad keď fotografujem letiaceho vtáka oproti oblohe alebo na pozadí s málo kontrastnými prvkami, tak mi zaostrovanie často utečie do pozadia. Kam sa mu len zachce. Olympus sa už dávno snaží o zdokonalenie tohto nedostatku. Na rozdiel od iných značiek má jednoduchšie spustenie sledovacieho zaostrovania. „Iksko“ urobilo ďalší krok k dokonalosti. Vývojári mu natlačili do integrovaných obvodov niektoré ďalšie zásadné body naháňania čo najostrejšieho bodu. Treba si len nastaviť špecifikáciu a fotograf môže šmírovať. Zatiaľ je k dispozícii napríklad naháňanie motorkárov na dráhe. Tých autofocus dokáže naozaj efektívne držať. Už onedlho budú k dispozícii aj niektoré špecifikácie zvierat. Trebárs letiacich vtákov. Ostatné zvieratá budú na rade neskôr po update firmwareu. Vývojári odkazujú, že vnútiť zaostrovaniu potrebné parametre na konkrétne predmety v pohybe nie je ľahké. Olympus už dávnejšie veľmi dobre sleduje ľudskú tvár aj napriek tomu, že staršie modely nemali žiadne špecifické nastavenia.

Múdre state

Čipom veľkosti Micro 4/3, čo je štvrtina veľkosti FullFrame, najmä mudrlanti vyčítajú zvýšený šum pri vyšších citlivostiach. Je to pravda, ale nie je to až taká hrôza, akú z toho niektorí robia. Olympus OM-D E-M1X zvláda obraz veľmi dobre. Je to viac vec vkusu, aký obraz fotografovi viac vyhovuje. Je to ďalšia vec, ktorú treba viac posúdiť pohľadom na fotografie ako o tom čítať múdre state. Samozrejme, menší čip má okrem nevýhod aj výhody. Tie oceňujú najmä fotografi divočiny a fotografi športových podujatí, na ktorých sa v prípade tohto modelu výrobca sústredil. Telá a objektívy sú o kus menšie a nenápadnejšie. To však neznamená, že by sa „ikskom“ nedalo fotografovať doma alebo na ulici. Využiť ho môžu aj reportéri. Myslím, že je pre nich ako stvorený. Najmä pre rýchlosť a presnosť.

Drží sa dobre

Skúsil som celý deň bez popruhu s objektívom 40-150/2,8 (80-300 po prepočte na plný formát) len tak v ruke. „Prilepená tehla“ sadla a prsty ma neboleli. Prilepená tehla preto, lebo Olympus svojho času presviedčal svet, že ich fotoaparáty dokážu s malým telíčkom to, čo zrkadlovka. A kto chce mať super foťák komplet aj s mohutnosťou zrkadlovky, tak si má naňho pripevniť tehlu. :)

To sa nedá

Naozajstnú radosť mi urobilo takzvané fotografovanie vo veľmi vysokom rozlíšení. Z 20-megového čipu sa dá vytrieskať vyše 40-megová fotka. Funguje to vďaka skvelému stabilizátoru čipu. Ani o ňom nemá zmysel hovoriť. OM-D E-M1X má naozaj najlepší stabilizátor na svete. Stačilo nastaviť toto snímanie, spustiť veľmi vysoké rozlíšenie a cvaknúť s oneskorením. Jednoduché vysvetlenie. Funguje to tak, že sa čip pri snímaní pohne a svetlocitlivé bunky (pixle) sa dostanú na miesto, kde boli predtým slepé miesta. To je na miesta, kde sa dotýkajú. Procesor potom poskladá výsledný obraz. Fotografovať bez statívu bolo viac menej nemožné. Lenže technici v Olympuse dokázali presvedčiť stabilizátor čipu, aby ustál aj fotografovanie z ruky. Samozrejme, bez trasenia sa. Keď som v kostole pri fotografovaní sôch udržal ohnisko 150 mm (v prepočte na FullFrame 300 mm), bol som nadšený. Funguje to veľmi dobre. Stačí si v podmenu veľmi vysokého rozlíšenia nastaviť, či budeme fotiť z ruky alebo zo statívu. To je všetko. Výsledok fotenia pri vysokom ISO ešte aj z ruky na vysoké rozlíšenie mi dodnes nedá spať. To predsa nie je možné. Ospieval som stabilizátor, ale treba k nemu upozorniť, že ponúka viacero nastavení. A tu je tak trochu kameň úrazu: Stabilizátor aj jeho špecifikácie treba používať s rozumom a znalosťami. Zlým zapnutím alebo nastavením si môže fotograf obrázok „pokašlať“. Automatika funguje celkom dobre, ale ani ona nie je vševedúca.

Tehla

„Iksko“ vďaka nadstavbe, teda vlastne podstavbe, konštrukcie nepotrebuje batériový grip, lebo ho má natvrdo v jednom odolnom tele. Tá tehla navyše nakoniec nie je až taká tehla. S väčšími a ťažšími objektívmi vyvažuje ich hmotnosť. Udržať celú zostavu pevne v ruke je preto ľahšie.

Vlajková ponorka

Telo je naozaj odolné. Aj pri tomto modeli výrobca garantuje prachuvzdornosť, mrazuvzdornosť a odolnosť voči tečúcej vode. Samozrejme, vydrží viac. Jeho odolnosť je predimenzovaná. Profirada objektívov Olympusu je na tom približne rovnako. Bolo to náhle pokušenie, strčiť testovaciu vzorku do chladných vôd Dunaja. Neodolal som. Našťastie fotoaparát odolal. Zdá sa, že reči o jedinečnej nerozbitnosti a neutopiteľnosti ich súčasnej vlajkovej lode, či skôr ponorky, nie sú len kecy. Prepáč, Braňo, musel som. (Braňo Mudrik je zástupca firmy na Slovensku.) Neskúšajte to. Výrobca garantuje len odolnosť voči tečúcej vode, teda proti dažďu alebo keď otravného fotografa niekto poleje vedrom vody či nebodaj vedrom fekálií. Ja som testovaciu vzorku odovzdal starostlivo umytú!

Nech si piští!

Aj tento profi model od Olympusu má hlboké prehlboké menu, ktoré mu na jednej starne fotografi vyčítajú a na druhej strane má výhodu, že sa v ňom dá nastaviť prakticky čokoľvek. Každá prkotinka. Nevychádzam z údivu, na čo všetko prichádzam, keď sa kutrem v nastaveniach. Hĺbka menu môže byť súčasne aj nepríjemná zrada. Ak si nedopatrením skrížim funkcie alebo nastavím nejakú, ktorá mi blokuje niekoľko iných, je to o nervy. Základné najpotrebnejšie nastavenia sú vytiahnuté na gombíkoch na tele. Nastavenia nastavení gombíkov sa dajú tiež nastaviť podľa potreby. A keby sa podarilo skrížiť funkcie, vždy je poruke fabrický reštart. Aj ten ponúka niekoľko možností resetovania len časti funkcií. Nie je to ľahké, ale menu sa dá zvládnuť. Len niekedy sa to nedá... Chcel som si na „iksku“ vypnúť otravné pípanie zaostrenia. Po hodine som to v záchvate zúrivosti vzdal a nechal ho: Nech si pípa! Potvora! Neboj, Braňo! O zem som ho nehodil, aj keď som si istý, že by náraz vydržal.

Video

Aby som nezabudol. Olympus síce má vo svojich „foťákoch“ funkciu videa odkedy sa táto možnosť objavila, ale nikto ho neriešil, ako vážnu kameru. V tom hrali prím iné značky. Posledné modely sú na video ako stvorené. V prípad pohyblivých obrázkov a možností nastavení sa opäť prejavuje zmysel hĺbky menu v ktorom sa aj video dá nastaviť do najmenšieho detailu podľa vlastného uváženia. Niektoré zaujímavé možnosti nakrúcania Olympusom prinesieme keď nám foťák Braňo znova požičia. :)

Kto nechce vyčkávať môže si Olympus OM-D E-M1X objednať TU.